Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Každý podnikateľ by sa mal zamyslieť nad tým, ako čo najefektívnejšie ochrániť údaje, ktoré pre neho majú mimoriadny význam a tvoria významný aspekt jeho podnikania.
Vzhľadom na možnú rozmanitosť týchto údajov a na to, pred kým majú byť vlastne chránené, neexistuje žiadne „univerzálne“ riešenie. Pokiaľ si však podnikateľ ujasní odpovede na to, aké informácie a pred kým má záujem ochraňovať, jeho šance zvoliť si správnu formu ochrany citlivých informácií sa zvyšujú.
Ako na obchodné tajomstvo
Podnikatelia by mali vedieť, že niektoré informácie požívajú špeciálnu ochranu priamo zo zákona a bez toho, aby si zabezpečenie ich ochrany vyžadovalo osobitný formalizovaný postup. V tomto prípade máme na mysli predovšetkým obchodné tajomstvo.
Hneď na úvod je potrebné uviesť, že hoci mnoho ľudí tento pojem používa, nie každý pozná jeho obsah a podmienky jeho vzniku a trvania. Na to, aby sa jednalo o obchodné tajomstvo, musia totiž byť naplnené všetky znaky stanovené zákonom.
Znaky obchodného tajomstva
Prvým znakom je, že sa musí jednať o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. To znamená, že tento inštitút poskytuje ochranu skutočne širokému rámcu údajov od zoznamov zákazníkov a mechanizmov cenotvorby, cez informácie o výrobných postupoch, až po rôzne technologické riešenia a zlepšenia.
Ďalším znakom je, že tieto skutočnosti musia súvisieť s podnikom podnikateľa, čo umožňuje ešte extenzívnejší výklad tohto pojmu. Dané skutočnosti musia ďalej mať skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu – nejde teda iba o akúsi cenu informácií na trhu, ale môže ísť o ich nehmotnú hodnotu pre podnikateľa – napr. vplyv na goodwill podniku a podobne.
Dôležitým znakom skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo je, že nesmú byť bežne dostupné v príslušných obchodných kruhoch. Táto podmienka však neznamená, že sa musí jednať o absolútnu novinku – pod obchodné tajomstvo môžu napr. spadať aj skutočnosti, ktoré sú bežne dostupné na trhoch v Ázii, avšak u nás nie sú známe a podnikateľ vyvinul určitú aktivitu, aby ich mohol využiť aj na domácom trhu (napr. náklady na preklad, získanie licencií a pod.).
Už z pojmu „tajomstvo“ vyplýva, že dané skutočnosti jednak majú byť podľa vôle podnikateľa utajené, a zároveň že podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Tieto dva aspekty sa spravidla prejavujú súčasne, a to buď určitým faktickým konaním (zabezpečením osobitnej ochrany napr. zaheslovaním informácií v elektronickej podobe, uzamknutím listín obsahujúcich takéto informácie v trezore a pod.), alebo iným formalizovaným postupom (vydaním internej smernice upravujúcej nakladanie s určitým typom informácií a pod.).
Trvanie obchodného tajomstva
Pokiaľ v danom prípade dôjde k naplneniu všetkých vyššie uvedených znakov, jedná sa bez ďalšieho o obchodné tajomstvo, a to tak dlho, pokiaľ trvajú všetky uvedené znaky. Táto skutočnosť je na jednej strane pre podnikateľa veľmi výhodná, nakoľko svoje obchodné tajomstvo nie je povinný nikde registrovať.
Na druhej strane predstavuje aj určitú nevýhodu – pokiaľ (hoci aj v dôsledku protiprávneho konania) sa dané skutočnosti napr. stanú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, nebude sa viac jednať o obchodné tajomstvo podnikateľa.
Ochrana informácií podliehajúcich obchodnému tajomstvu
Inštitút obchodného tajomstva umožňuje tzv. vonkajšiu aj tzv. vnútornú ochranu – to znamená, že informácie spadajúce pod obchodné tajomstvo sú chránené nielen pred konkurenciou, ale aj pred vlastnými pracovníkmi podnikateľa. Rozdiel bude predovšetkým v tom, že kým konkurencia o existencii takýchto informácií nemusí vôbec vedieť, pracovníci podnikateľa o nich nielen vedia, ale často presne poznajú ich obsah.
Práve z tohto dôvodu treba vnútornej ochrane často venovať ešte väčšiu pozornosť a prijať primerané opatrenia na jej zabezpečenie (najmä v podobe príslušných dojednaní v pracovných zmluvách, interných smerniciach a pod.).
Nároky na priznanie ochrany
Podnikateľ má samozrejme právo s obchodným tajomstvom nakladať (napr. dovoliť inému jeho využitie za odmenu) a takisto domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Právny poriadok podnikateľovi priznáva v prípade ohrozenia alebo porušenia práva k obchodnému tajomstvu hneď niekoľko nárokov, najmä nárok domáhať sa, aby sa rušiteľ zdržal rušenia jeho práva k obchodnému tajomstvu a odstránil závadný stav.
Pokiaľ, s prihliadnutím na dôsledky protiprávneho konania uplatnenie takýchto nárokov nie je účelné, môže podnikateľ požadovať primerané zadosťučinenie (najmä ospravedlnenie, za určitých okolností prichádza do úvahy aj primerané zadosťučinenie v peniazoch), náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Preukázanie nároku
Praktickým problémom bývajú v týchto situáciách dve otázky: preukázateľnosť samotného obsahu obchodného tajomstva a výšky vzniknutej škody. Najmä s ohľadom na prvú otázku je potrebné odporúčať, aby podnikatelia mali jasnú predstavu o tom, čo konkrétne predstavuje ich obchodné tajomstvo. O tom by mali viesť internú dokumentáciu a mali by v tomto zmysle aj informovať svojich pracovníkov.
Výhodou presnej evidencie je nie len schopnosť preukázať dobu vzniku chránených informácií, ale aj schopnosť chrániť ich efektívne v rámci podniku. Veď pokiaľ podnikateľ sám nemá jasnú predstavu o tom, čo konkrétne je jeho obchodným tajomstvom, ťažko ho môže správne chrániť a takú ochranu žiadať od svojich pracovníkov.
Evidencia „životného cyklu“ obchodného tajomstva má potom výhodu aj pri určovaní výšky škody a bezdôvodného obohatenia, pretože podnikateľ dokáže určiť svoje investície do jeho získania a udržania.
Prelomenie obchodného tajomstva
Samozrejme, ani inštitút ochrany obchodného tajomstva nie je nedotknuteľný – v určitých prípadoch bude táto forma ochrany prelomená priamo právnymi predpismi. Jedná sa napr. o prípady tzv. povinne zverejňovaných zmlúv (zjednodušene pôjde o zmluvy uzatvárané subjektmi verejnej moci týkajúce sa nakladania s verejnými prostriedkami), v prípade ktorých zákon priamo stanovuje, že zverejnenie takejto zmluvy nepredstavuje ohrozenie alebo porušenie obchodného tajomstva.
Pri ohrození alebo porušení práva k obchodnému tajomstvu bude vo všeobecnosti platiť stará rímska zásada „bdelým patrí právo“. Čím dlhšie teda budete „otáľať“ s ochranou svojich práv a oprávnených záujmov, tým ťažšie bude zvrátiť následky protiprávneho konania.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade má prevencia prednosť pred represiou, a teda pokiaľ včas prijmete vhodné opatrenia na zabezpečenie primeranej ochrany skutočností tvoriacich obchodné tajomstvo, zvýšite šance, že k ohrozeniu alebo porušeniu vašich práv k obchodnému tajomstvu nedôjde.
Autor: JUDr. Matej Sedláček, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.
