Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak by voči spoločnosti existoval aj iný veriteľ ako správca dane, je nevyhnutné zvažovať podanie návrhu na začatie konkurzného konania.
Podnikateľ si musí ujasniť účtovnú stránku majetku firmy
Čas platenia paušálnych poplatkov (tzv. daňové licencie) za to, že podnikateľ len „formálne“ vlastní spoločnosť, sa neúprosne blíži. Daňové licencie sú zakomponované do zákona o dani z príjmov, a teda logicky by mal byť nimi zaťažovaný príjem z akejkoľvek činnosti. Žiaľ podnikateľ bude nútený platiť daňovú licenciu bez ohľadu na to, či bude vykazovať príjem alebo nie.
K povinnosti úhrady daňovej licencie postačuje iba to, že podnikateľ vlastní spoločnosť. Samotné zavedenie tohto inštitútu do zákona o dani z príjmov tak vyznieva zmätočne. Z praxe vyplýva, že na slovenskom trhu existujú tisícky „neživých“ spoločností, ktoré už roky nevykonávajú žiadnu činnosť, dokonca mnohé ani nezačali vykonávať podnikanie a „spia“. Ich vlastníci si vyberali doteraz pre nich najjednoduchšiu cestu, a to cestu podávanie nulových priznaní.
Zavedenie daňových licencií ich však núti svoju doterajšiu prax prehodnotiť, nakoľko ak budú pokračovať takýmto už „zabehnutým kolobehom“, tak ročne budú musieť prispievať do štátnej pokladnice nemalými sumami ( platca DPH = 960,- Eur a neplatiteľ DPH 480,- €).
Podnikateľ (resp. vlastník takejto „spiacej spoločnosti“) si logicky položí otázku: „A čo sa stane, ak sa daňová licencia nezaplatí, veď moja neživá spoločnosť nič nemá?“
Miera rizika pri platení je neakceptovateľná
Do formulovania odpovede je vždy nutné zohľadniť rozsah sankcie. Inak povedané, ak príde sankcia, tak či je akceptovateľná, a oplatí sa radšej riskovať a neplniť si povinnosť, nakoľko v konečnom dôsledku sa ukáže takéto riešenie ako jednoduchšie a lacnejšie (prirovnám to k postupu tých jedincov, ktorí využívajú MHD zadarmo pričom som uzrozumený s tým, že ak dostanú pokutu, tak sa im to v porovnaní s pravidelnými nákladmi na cestovné „oplatí“).
Som toho názoru, že miera rizika nie je pri neplatení daňových licencií akceptovateľná, a nie je rozumné na tento prípad aplikovať riešenie v ponímaní „cestovania v MHD“. Akákoľvek peňažná sankcia, či už v podobe pokút, sankčných úrokov núti podnikateľa položiť viac menej tú istú otázku: „A čo sa stane, ak sa s daňovou licenciou nezaplatí ani pokuta, sankčný úrok, iný peňažný trest, „neživá“ spoločnosť predsa nemá žiadne peniaze?“ Ale záväzok má samotná spoločnosť a nie podnikateľ, čiže aké „páky“ môže mať štát na samotného podnikateľa ?
Účtovná stránka majetku firmy
Pri hľadaní odpovede na vyššie uvedenú otázku si podnikateľ musí ujasniť účtovnú stránku majetku svojej spoločnosti. Spoločnosť síce nemusí mať fyzicky žiaden majetok, ale účtovne môže disponovať nemalými prostriedkami. Príkladom môže byť stav pokladne, kde sa v účtovnej evidencii vykazujú peniaze, hoci podnikateľ reálne nimi nedisponuje. Peniaze v pokladni sa môžu účtovne objaviť v prípade ak sa spoločnosť zakladala s finančnou hotovosťou základného imania do pokladne spoločnosti.
Ďalším prípadom môže byť prípad vyberania peňazí z účtu spoločnosti, pričom peniaze sú v konečnom dôsledku poukazované na osobnú spotrebu podnikateľa. Účtovne sa stáva, že sa takáto operácia posúdi ako výber z účtu a následný vklad do pokladne. Následkom týchto prípadov budú účtovné peniaze v pokladni, čiže spoločnosť disponuje majetkom.
Možnosť trestného stíhania
Ak sa podnikateľ dostane do situácie, že jeho spoločnosť má majetok (aj v dôsledku vyššie uvedeného), tak nemôže byť pasívny a neplatiť daňové licencie, nakoľko sa inak môže „popáliť“ a byť dokonca trestne stíhaný. Ak by spoločnosť nemala ani účtovný majetok, tak trestné stíhanie nemožno za nezaplatenie dane začať. Iná je situácia, ak spoločnosť majetok má, v takom prípade má podnikateľ z „čoho“ zaplatiť daňové licencie.
Samozrejme, ak by voči spoločnosti existoval aj iný veriteľ ako správca dane, tak vtedy je nevyhnutné zvažovať podanie návrhu na začatie konkurzného konania. Ten zaťažuje samotného podnikateľa, ktorý v prípade pasivity môže skladať do konkurznej podstaty aj vlastný osobný majetok. Čiže bremeno dlhu sa nepriamo zo spoločnosti dostáva priamo na samotného podnikateľa a jeho osobný majetok (čo je horšie aj majetok jeho manžela, čiže sa možno dostať až na úroveň ohrozenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
Ak spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom
Osobitným prípadom môže byť situácia, kedy spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom (ani účtovne), pričom nemá žiadneho veriteľa, resp. jej jediným veriteľom sa stane správca dane, ak nedôjde k úhrade daňovej licencie. V takomto prípade neprichádza do úvahy začatie konkurzného konania, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho iniciáciu, nakoľko musí byť preukázaná existencia aspoň dvoch veriteľov.
Vzhľadom k absencii majetku nemožno uvažovať o trestnom delikte za nezaplatenie dane. Logicky by do úvahy nemala prichádzať ani likvidácia, nakoľko keďže nie je majetok, tak nie je čo likvidovať. V praxi sa však spravidla začne práve likvidácia, aj keď sa uskutočňuje viac menej formálnym spôsobom, keďže jej hlavným cieľom v takomto prípade nie je likvidácia majetku spoločnosti, ale hlavne slúži ako nevyhnutná podmienka k tomu, aby mohla byť spoločnosť vymazaná z obchodného registra.
Pasivita je najhorším riešením
Pasivita podnikateľa je najhorším riešením, nakoľko by len narastal dlh titulom nezaplatených daňových licencií, čo by neskôr v rámci jeho vymáhania mohlo viesť k plularite veriteľov (napríklad ďalším nepriamym veriteľom by mohol byť okrem správcu dane exekútor vymáhajúci okrem samotného dlhu aj svoje trovy). Plularita veriteľov by následne implikovala povinnosť podnikateľa k podaniu návrhu na začatie konkurzného konania s jeho povinnosťou zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 660,- eur.
Ak by podnikateľ ostal pasívny a nepodal návrh na začatie konkurzného konania, tak môže nastať už raz uvedené. Podnikateľovi vznikne povinnosť do konkurznej podstaty vkladať vlastný majetok, čiže bremeno dlhu sa nepriamo zo spoločnosti dostáva priamo na samotného podnikateľa a jeho osobný majetok (čo je horšie aj majetok jeho manžela, čiže sa možno dostať až na úroveň ohrozenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
Rada na záver:
Vychádzajúc z prechodného ustanovenia Zákona o dani z príjmov, v prípade ak spoločnosť vstúpi do likvidácie do 31.12.2014 vrátane, tak sa povinnosť platenia licenčných poplatkov na ňu nevzťahuje za obdobie v ktorom je v likvidácii, ale zároveň nemusí platiť daňové licencie ani za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádza jej vstupu do likvidácie. Inak povedané, ak spoločnosť vstúpi do likvidácie do 31.12.2014 vrátane (môže aj skôr), tak nebude platiť daňové licencie.
Ak by však vstúpila do likvidácie k 1.1.2015 a neskôr, tak by je už vznikla povinnosť platiť daňové licencie. Podnikateľ sa tak môže vyhnúť blížiacim sa daňovým licenciám s minimom nákladov, keďže samotný vstup do likvidácie nie je procesne komplikovaný a predstavuje len prvotnú fázu samotnej likvidácie. Už táto prvotná fáza však „oslobodzuje“ od povinnosti platiť daňové licencie. Čas k tomuto riešeniu sa mu však kráti…..
V druhom pokračovaní tohto článku rozoberiem, čo je nutné zabezpečiť a urobiť pre vstup spoločnosti do likvidácie.
