Pri každom výdavku, ktorý si chcete uplatniť ako daňový náklad, musíte vedieť preukázať, že ste ho vynaložiil preto, aby ste dosiahli, zabezpečili alebo udržali si svoje príjmy. Vzhľadom na to, že rozsah výdavkov pri jednotlivých typoch podnikania je veľmi rôznorodý, to, čo je daňovým výdavkom u jedného podnikateľa, nemusia inému pri kontrole uznať. Osvedčené rady typu „ …To je v pohode, mne to uznali“ sa vám tak môžu vypomstiť.
V prvom rade sa pozrite, z akej činnosti dosahujete príjmy a či máte na tieto činnosti živnostenské oprávnenie, prípadne iné oprávnenie. Ak totiž takéto oprávnenie nemáte, vaše príjmy ste povinný zaradiť medzi takzvané ostatné príjmy (§8 Zákona o dani z príjmov).
V tomto prípade si môžete uplatňovať len výdavky na dosiahnutie príjmu a maximálne len do výšky príjmu, takže ste určitým spôsobom znevýhodnení v porovnaní s možnosťou, že by ste si na danú činnosť vybavili oprávnenie. Zároveň treba dbať na to, aby vám pri dosahovaní príjmov bez príslušnej licencie „neprišili“ neoprávnené podnikanie.
Príklad:
Podnikateľ je reštaurátorom a je členom komory reštaurátorov, čiže vykonáva činnosť na základne osobitných predpisov. Má príjmy z reštaurovania umeleckých pamiatok a popri svojej činnosti vykonal pre svojho klienta projekt na zariadenie kancelárie. Keďže na táto činnosť nespadá pod činnosť reštaurátorov a podnikateľ na ňu nemá oprávnenie, príjem bude zaradený medzi ostatné príjmy. Zároveň treba dávať pozor, aby sa takýto príjem nestal opakovaným, aby nešlo o neoprávnené podnikanie.
Preto ak sa vaša činnosť rozšíri, treba pred je pravidelným vykonávaním ohlásiť na živnostenskom úrade novú činnosť a získať na jej vykonávanie oprávnenie t.j. živnostenský list.
Dbajte na evidenciu o zásobách
Nech sa rozhodnete pre akýkoľvek spôsob uplatnenia výdavkov, ste povinní viesť evidenciu o zásobách. Podľa skúseností z praxe si ju však drvivá väčšina podnikateľov nevedie a to dokonca ani tí podnikatelia, ktorí si vedú podvojné účtovníctvo.
Účtovníčka, ktorá vám zráta daňové priznanie, ju za vás však tiež nespraví. Nevie totiž priradiť jednotlivé výdavky k vašim príjmom, ak jej nepoviete ako. Takže zaúčtuje doklady, ktoré ste jej priniesli a predpokladá, že všetky vaše nákupy boli vyfakturované, prípadne boli použité v zmysle zákona ako daňový výdavok.
Pritom ak si niekto dá tú námahu a podľa dokladov, ktoré máte v účtovníctve alebo evidencii túto evidenciu o zásobách zrekonštruuje, zistíte, že máte problém preukázať, že niektoré výdaje boli použité na vaše príjmy, pretože už si to jednoducho o nebudete pamätať. Prípadne vám kontrola dokáže, že daný výdavok nebolo možné uplatniť ako daňový a v tom prípade máte problém.
Predísť tomu môžete tak, že už k dokladu o nákupe pridáte informáciu, ku ktorému príjmu tento nákup prináleží. Nespoliehajte sa na to, že účtovníčka to bude vedieť priradiť automaticky.
Príklad:
Podnikateľ si kúpil loptu a čo účtovníčka vyhodnotila, že asi nepôjde o daňový náklad. Podnikateľ však túto loptu použil ako formu pri odlievaní výrobku, takže vedel preukázať, že daný nákup je daňovým výdavkom.
Skupiny výdavkov
Pri podnikaní je výdavky možné rozdeliť do troch skupín:
- výdavky, ktoré priamo súvisia s príjmami – sú vyvolané príjmami, alebo predbiehajú príjmy
- výdavky, ktoré priamo negenerujú príjmy, ale musíte ich vynaložiť, pretože inak by ste si tieto príjmy nezabezpečili – investície, réžia, výdavky na mzdy, platby do fondov
- výdavky, ktoré nesúvisia s príjmami
Výdavky, ktoré priamo súvisia s príjmami – sú vyvolané príjmami, alebo predbiehajú príjmy
V tomto prípade je preukazovanie daňového výdavku najľahšie. Na jednej strane máte výdavok a viete presne povedať, prečo ste ho vynaložili. Výdavok tak predbehne príjmy napríklad pri prenájme náradia, kúpe materiálu, atď… .
Všetko sú to výdavky, ktoré by podnikateľ nespravil, ak by nedostal objednávku a nemal istý príjem.
Ak ale nevediete podvojné účtovníctvo, dajte pozor na termíny: napríklad platba vopred vám môže navýšiť daňový základ, ak ju prijmete na konci kalendárneho roka a výdavok spravíte až v ďalšom roku. Naopak, ak zaplatíte za materiál koncom roka a príjem budete mať až v ďalšom roku a posuniete si platenie dane z tohto zisku o kalendárny rok.
Ak vaše podnikanie naberie väčší rozmer, začnete nakupovať skladové zásoby. Dôsledkom je však to, že súvis medzi príjmom a výdavkom neviete preukázať už pri nákupe zásob. Spôsob, akým to zabezpečiť, je skladová evidencia.
Príklad:
Podnikateľ predáva tričká. V priebehu roka nakúpil 1000 tričiek a predal 900 tričiek. Podľa dokladov, ktoré dal do účtovníctva, účtovníčka zaúčtuje výdavok na nákup tovaru a príjem z predaja tovaru, vyčísli základ dane. Tým to pre ňu končí, pretože nemá viac informácií.
Podnikateľ však vie, že 50 tričiek daroval škole, 40 tričiek rozdal ako reklamné predmety a 10 tričiek chýba. Podľa doplňujúcich informácií je tak jasné, že výdavok na darované a zmiznuté tričká nie je daňovým výdavkom. A v prípade, že túto informáciu zistí až daňová kontrola, výdavky podnikateľovi neuzná.
Výdavky na zabezpečenie a udržanie príjmov
Ide o výdavky, ktoré musíte vynaložiť, pretože inak by ste nemohli vykonávať podnikateľskú činnosť. Sú to napríklad investície, réžia, výdavky na mzdy, platby do fondov…
Tieto výdavky bývajú najproblematickejšie, pretože neviete priamo preukázať, že súvisia s vašimi príjmami. Ak navštívite obchodného partnera s prezentáciou vášho produktu a nezískate objednávku, nemôžete povedať, že táto cesta generuje váš príjem, napriek tomu si výdavok na túto cestu môžete uplatniť ako daňový.
V určitých prípadoch je však takéto výdavky ťažké rozlíšiť od výdavku na osobnú potrebu. Spomínaná služobná cesta totiž mohla byť len priateľskou návštevou.
Zákon v niektorých prípadoch presne stanovuje podmienky, ako je potrebné takéto výdavky preukázať a akým spôsobom si ich môžete uplatniť. Stanovuje aj limit, do akej výšky si ich môžete uplatniť a definuje aj prípady, kedy výdavok daňovo uplatniteľným nie je.
Vybrané podmienky podľa Zákona o dani z príjmov
- Výdavky, ktoré je daňovník povinný platiť, ak táto povinnosť vyplýva z právneho predpisu. Dôraz sa v tomto prípade kladie na slovo povinnosť. Existuje totiž veľa poplatkov, ktoré podnikatelia platia, pretože sú členmi nejakých spoločenstiev, komôr a podobne. Daňový výdavok je tento poplatok v prípade, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona.
- Náklady na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služby, nehnuteľnosti, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka. Táto definícia je dosť rozsiahla a dáva vám široké možnosti, ako ju realizovať. Nezabudnite však zabezpečiť si podklady tak, aby ste vedeli preukázať, že výdavok, ktorý ste vynaložili, bol vynaložený na účel prezentácie vašej činnosti.
Príklad 1:
Častým výdavkom tohto typu je prenájom billboardu. Ak máte v účtovníctve iba faktúru, kde je uvedené obdobie prenajímania, nemusí to byť dostatočný dôvod na uplatnenie daňového výdavku. Daňová kontrola od vás môže požadovať ďalšie podklady ako napríklad, obrázok publikovaného billboardu, aby dokázala posúdiť, či billboard prezentoval vašu činnosť, prípadne výrobok.
Príklad 2:
Ďalším typom nákladov, ktoré bývajú sporné, sú výdavky na organizovanie reklamnej akcie. Tu sa vyžaduje bližšia špecifikácia výdavkov tak, aby bolo zrejmé, aký bol program akcie a ako podnikateľ prezentoval svoju činnosť. Nie je pritom problém uplatniť si výdavky, ktoré súvisia s organizovaním akcie – ako prenájom miestnosti, zabezpečenie ľudí, materiálového vybavenia a podobne. Výdavky na pohostenie a zábavu však daňovým výdavkom nie sú.
- Náklady na spotrebované pohonné látky prepočítané podľa spotreby v technickom preukaze alebo preukázané iným dokladom
V prípade, že máte auto zaevidované ako majetok, zákon vám presne určuje, ako má vyzerať evidencia, aby ste si mohli uplatniť spotrebované pohonné látky ako daňový výdavok. Keďže vedenie tejto evidencie je časovo náročné, väčšina podnikateľov pristupuje k uplatňovaniu si výdavkov v paušálnej výške 80% celkovej výšky nakúpených pohonných látok. Pri tomto spôsobe uplatňovania výdavkov by ste mali mať zdokumentovaný počiatočný a konečný stav tachometra.
TIP:
Ďalšími zákonom definovanými výdavkami sú napríklad:
- odpisy podľa Zákona o dani z príjmov
Väčšina podnikateľov rozhodnutia ohľadne zaradenia majetku a o spôsobe odpisovania nechá na účtovníčku. Pritom toto rozhodnutie ovplyvní daňový základ nielen v aktuálnom kalendárnom roku, ale aj v budúcich obdobiach.
Zákon ponúka viac možností výpočtu daňového odpisu už len tým, že sa rozhodnete pre rovnomerné alebo zrýchlené odpisovanie. Máte tiež možnosť daňové odpisovanie prerušiť, alebo sa môžete rozhodnúť pre komponentné odpisovanie , čo znamená, že majetok rozložíte na jednotlivé súčasti (komponenty) a evidujete tieto časti samostatne. Každé toto rozhodnutie má vplyv na to, ako rýchlo si uplatníte váš výdavok v daňových nákladoch.
Porovnanie dôsledku rozhodnutia o spôsobe odpisovania (príklad)
Daňovník kúpil stroj za 60 000 eur v januári rok 2011 a zaradil ho do obchodného majetku. Podľa Zákona o dani z príjmov majetok zaradil do odpisovej skupiny 1 a odpisuje ho štyri roky.
Ak si zvolí rovnomerný spôsob odpisovania, jeho daňový výdavok v roku 2011 bude 15 000 eur, v roku 2012 je to znovu 15 000 eur, v roku 2013 ďalších 15 000 eur a v poslednom štvrtom roku znovu 15 000 eur.
Pri zrýchlenom spôsobe odpisovania je daňový výdavok v roku 2011 suma 15 000 eur, v roku 2012 je to 22 500 eur, v roku 2013 znova 15 000 eur a posledný rok je možné uplatniť si 7 500 eur.
V prvom roku nezbadáte žiadny rozdiel, ale v druhom roku je pri zrýchlenom odpisovaní daňový výdavok o významnú sumu vyšší.
Ak zoberieme do úvahy ďalšie prípady, ktoré ako podnikateľ môžete využiť, prípadne musíte brať do úvahy, dostanete celú sadu možných výsledkov. Je dobré si nechať tieto možnosti nechali prerátať pre váš konkrétny prípad a rozhodnúť sa aj s ohľadom na vaše podnikateľské zámery v ďalších rokoch. Znova platí, „to čo je dobré pre iných, nemusí byť dobré pre vás“.
Ďalšími zákonom definovanými výdavkami sú:
- zostatková cena hmotného a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou
- zostatková cena hmotného a nehmotného majetku vyradeného v dôvodu škody len do výšky príjmov z náhrad škody, okrem nezavinenej škody v dôsledku živelnej pohromy, alebo spôsobenej neznámym páchateľom, ak bola táto skutočnosť potvrdená políciou
Pri predaji majetku si môžete uplatniť ako daňový náklad zostatkovú cenu majetku, ktorá je vypočítaná v súlade s daňovým zákonom.
Príklad:
Daňovník kúpil osobný automobil za 8 000 eur v januári rok 2011 auto zaradil do obchodného majetku. Podľa Zákona o dani z príjmov majetok zaradil do odpisovej skupiny 1 a odpisuje ho 4 roky, rovnomerne. V roku 2011 si uplatnil ročný odpis 2 000 eur. V roku 2012 si znova uplatnil odpis 2 000 eur.
V roku 2013 sa podnikateľ rozhodol automobil predať. Jeho zostatková cena bola 4 000 eur, predal ho však za 3 000 eur. Podnikateľ môže uplatniť ako daňový výdavok zostatkovú cenu v plnej výške ( 4 000 eur ), pretože v prípade predaja daňový zákon pripúšťa daňovú stratu.
Ak by však v roku 2013 podnikateľovi automobil ukradli a poisťovňa by mu vyplatila náhradu škody 3 000 eur, podnikateľ si uplatní ako daňový výdavok iba zostatkovú cenu v hodnote maximálne 3 000 eur. Rozdiel 1 000 EUR zostane ako výdavok, ktorý bol zaplatený, ale nikdy nebude uplatnený ako daňový.
Ak daňovník získa potvrdenie o tom, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom, uplatní si daňový výdavok zostatkovú cenu v plnej výške ( 4 000 eur ).