Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša novelizácia Zákona o dani z príjmov, patrí nový spôsob „dodania“ záväzkov po uplynutí doby ich splatnosti.
Plánuje sa zaviesť vyššia zrážková daň a výška zabezpečenia dane pre platby daňovníkom z tzv. rizikových štátov.
Meniť sa má ukončenie lízingu aj daňová evidencia
Ministerstvo financií SR pripravilo novelu Zákona o dani z príjmov. Navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2014. Schválila ju vláda, ešte však musí prejsť parlamentom. Navrhované zmeny a ich dopady na podnikateľov analyzovala poradenská spoločnosť Accace.
„Dodanie“ záväzkov po novom
Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša novelizácia Zákona o dani z príjmov, patrí nový spôsob „dodania“ záväzkov po uplynutí doby ich splatnosti. Navrhuje sa zjednotenie časového testu na zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť s časovým testom na daňovú uznateľnosť tvorby opravných položiek u pohľadávok. Rezort financií plánuje týmto opatrením vyvinúť tlak proti vzniku druhotnej platobnej neschopnosti.
Toto opatrenie sa bude týkať neuhradených záväzkov, ktoré sa vzťahujú na výdavok, ktorý je podľa §19 ZDP daňovým výdavkom, alebo aj na náklady prislúchajúce k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania. Spoločnosti, ktoré neuhradia tieto záväzky, ich budú „dodanovať“ skôr ako po troch rokoch po uplynutí ich doby splatnosti, čo platí v súčasnosti.
Ak od dohodnutej doby splatnosti uplynulo:
viac ako 360 dní, budú musieť firmy dodaniť najmenej 20% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
viac ako 720 dní, budú musieť firmy dodaniť najmenej 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,
viac ako 1080 dní, budú musieť firmy dodaniť 100% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.
Predmetná úprava sa nebude vzťahovať na daňovníkov, na ktorých bol vyhlásený konkurz.
Doplnenie definície ekonomického zamestnávateľa
Od 1.1.2014 bude za ekonomického zamestnávateľa považovaný aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu v jeho mene a na jeho zodpovednosť, t.j. nie len na základe jeho príkazov.
„Účelom tejto zmeny má byť pokrytie aj vedúcich a manažérskych pozícií, pri ktorých sa nedá presne určiť, že vykonávajú prácu na základe pokynov a príkazov slovenského zamestnávateľa,“ uviedol Peter Pašek, Managing Director spoločnosti Accace.
„Službová“ stála prevádzkareň
Plánovaná novelizácia opätovne zavádza inštitút tzv. službovej stálej prevádzkarne. Po novom sa za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne bude považovať aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 6 mesiacov v 12 mesačnom období, a to aj bez súčasnej existencie trvalého miesta alebo zaradenia potrebného na výkon činnosti v SR.
Toto opatrenie môže mať dopad najmä na daňových rezidentov štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, za predpokladu, že v týchto zmluvách je tzv. existencia službovej stálej prevádzkarne upravená rovnako.
Účtovníctvo stálych prevádzkarní
Daňový nerezident, ktorý nie je účtovnou jednotkou v SR a ktorý vykonáva na území SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, vyčísli svoj základ dane v SR z výsledku hospodárenia podľa postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo upravených MF SR.
Vyššia sadzba zrážkovej dane voči rizikovým štátom
Plánuje sa zaviesť vyššia zrážková daň a výška zabezpečenia dane pre platby daňovníkom z tzv. rizikových štátov, t.j. štátov mimo EU, EHP a štátov, s ktorými SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štátov, ktoré nie sú zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely. Podstatou je zrazenie dane pri odosielaní platieb zo SR do spravidla offshore destinácií. Aktuálne sa takýto tok zdaní sadzbou 19%, od januára má predmetná zrážka stúpnuť na 35%.
„Nepredpokladáme nejaký výrazný dopad tohto opatrenia, pretože optimalizácia cez tzv. offshore sa spravidla nikdy nerealizuje na priamo, ale cez ďalšiu krajinu so zvýhodneným daňovým režimom, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spravidla sa jedná o členský štát Európskej únie. Dôvodom je skutočnosť, že predmetné ustanovenie je na platby do týchto krajín neuplatniteľné.
Na strane druhej treba upozorniť, že správa daní sa snaží predmetné prepojenia „rozmotať“ za účelom určenia skutočného príjemcu týchto príjmov a to so snahou o elimináciu možnosti aplikácie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených medzi SR a štátmi, cez ktoré daný príjem len preteká“, uviedol Pašek.
Služby poskytnuté aj mimo územia SR
Po novom by sa z príjmov zo zdroja na území SR mal považovať aj príjem daňového rezidenta štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a to aj zo služieb poskytnutých mimo územia SR.
Platby takýmto osobám, za takto poskytnuté služby plynúce zo SR budú primárne už po novom podliehať inštitútu zabezpečenia dane, ak príjemca takéto príjmu nepredloží potvrdenie od správcu dane o tom, že si platí v SR preddavky na daň. V danom prípade zabezpečenie dane nebude potrebné vykonať.
Predčasné ukončenie lízingu
Po dvoch rokoch sa konečne zosúladí úprava základu dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu na tzv. opätovne zavedenie „lízingového“ spôsobu odpisovania majetku zavedeného novelou Zákona o dani príjmov účinnou k 01.03.2012. Súčasné znenie vychádza z predpokladu odpisovania majetku obstaraného cez finančný prenájom spôsobom ako u „bežne“ obstarávaného majetku, čo v praxi prináša komplikácie pri predčasnom ukončení zmlúv.
Motorové vozidlo používané zamestnancom aj na súkromné účely
Za zdaniteľný príjem sa bude podľa navrhovanej zmeny považovať v prvom roku 1% zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa poskytnutého na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac. Počas nasledujúcich rokov sa vstupná cena zníži každým rokom o 12,5% k prvému dňu príslušného kalendárneho roka.
Pri prenajatom vozidle sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka a to aj v prípade následnej kúpy. Do vstupnej ceny sa zahŕňa na účely tohto ustanovenia aj DPH.
Daňová evidencia po novom
Daňovník z príjmami podľa §6 ods. 1 až 4 ZDP môže uplatňovať preukázateľné výdavky vo forme daňovej evidencie, ktorá zahŕňa evidenciu príjmov v časovom slede (vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov), daňových výdavkov v časovom slede (vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov), hmotného a nehmotného majetku zaradeného do obchodného majetku, zásob a pohľadávok a záväzkov.
Ostatné vybrané ustanovenia
Reklamné poukážky sa nebudú považovať za reklamné predmety. Reklamný predmet bude považovaný za daňový výdavok v prípade ceny 17 EUR/ks.
Daňovníci už nebudú povinní oznamovať začatie a ukončenie nezahrňovania nezrealizovaných kurzových rozdielov do základu dane. Táto skutočnosť sa bude vyznačovať v podanom daňovom priznaní.
Do daňových výdavkov zamestnávateľa sa budú zahrňovať výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou.
Za daňový výdavok sa budú považovať rezervy na mzdu pri uplatnení konta pracovného času vrátane poisteného a príspevku.
Rovnako sa vypúšťa sa tzv. „bonzácky“ paragraf vzhľadom na existenciu Zákona o obmedzení hotovostných platieb.
Momentálna úprava novelizácia Zákona o dani z príjmov neobsahuje všetky plánované opatrenia Ministerstva financií, ktoré avizovali zaviesť v boji proti daňovým únikom. Novela neobsahuje napríklad plánované zavedenie tzv. pravidiel nízkej kapitalizácie, ktoré pochádza ešte z návrhu ustanovenia z roku 2007. Malo ísť o opatrenie, ktoré limituje daňovú uznateľnosť úrokov najmä medzi závislými osobami a teda obmedzuje „vyťahovanie“ ziskov z tunajších spoločností ich zahraničnými vlastníkmi cez úroky z pôžičiek, ktorých pomer k vlastnému imaniu spoločnosti by bol neprimerane vysoký.
