Láska vs. strach. Ktorý štýl riadenia používajú efektívni lídri?
Ktorí z nich sú efektívnejší? Tí lídri, ktorí sú postrachom pracovísk, alebo tí, ktorých máme radi?
Štúdia časopisu Journal of Business and Psychology, publikovaná minulý rok v auguste, poukázala na výhody a nevýhody pri oboch typoch riadenia. Výsledky tiež ukázali, že lídri, ktorí pôsobili nahnevaným dojmom, boli považovaní za mocnejších.
Lídri, ktorých zamestnanci vnímali ako smutných, považovali v tradičnom ponímaní moci za slabších. Na druhej strane im však pripisovali viac osobnej moci.
Štúdia zároveň odhalila, že najefektívnejší lídri sa neprikláňajú na žiadnu z uvedených strán. Nie je preto žiadnym väčším prekvapením, že títo ľudia sa väčšinou vyznačujú určitou vyrovnanosťou.
Strach
Lídri, ktorých sa zamestnanci obávajú, majú vybudovanú väčšiu autoritu. Ich zamestnanci si veľmi dobre uvedomujú si, že šéf je človek, ktorý im dáva a berie výhody a ktorý ich môže potrestať.
Pracovníci preto rešpektujú autoritatívnych lídrov, ktorí často pôsobia až nahnevaným dojmom. Títo lídri ich robia sťastnými prostredníctvom strachu z potrestania.
Tento druh strachu môže pôsobiť ako motivátor pre zamestnancov, ktorí sú tak nútení dodržiavať pravidlá a udržiavajú svoje výkony na vrchole. Ich nevýhodou je, že vzťahy s takýmito vedúcimi pracovníkmi sa vo väčšine prípadov vyznačujú napätím.
Štúdia ďalej potvrdila, že lídri, ktorí až príliš komandujú svojich zamestnancov, si nikdy nevybudujú skutočný repšekt. Za efektívnych lídrov tak možno označiť tých, ktorí si stoja za svojím, zároveň si ale dokážu získať dôveru podriadených.
Láska
Štúdia ďalej prezradila, že lídri, ktorí sú milovaní, sa väčšinou sústredia na starostlivosť o zamestnancov a venujú sa budovaniu týchto vzťahov. Pre svojich zamestnancov sú tak viac, ako len obyčajným manažérmi. Podľa časopisu Journal of Business and Psychology je tento štýl riadenia pre podriadených pracovníkov veľmi priaznivý.
Zamestnanci smutných lídrov sa podľa prieskumu cítili viac spojení s týmito vedúcimi pracovníkmi. Je to preto, že zdieľali ich emócie a títo lídri pôsobili zraniteľným dojmom. Nevnímali ich preto ako takých, ktorí by im hrozili represiami. Ich osobná moc však bola aj napriek tomu veľká.
Aj prieskum spoločnosti Skyline Group International, Inc. potvrdil, že zamestnanci preferujú lídrov, ktorí dokážu ukázať vhodné množstvo emócií pred stoikmi. To, že zamestnanci sú viac emocionálne zainteresovaní so svojimi lídrami, však ešte neznamená, že tento štýl vedenia je aj efektívny.
Títo lídri totiž väčšinou nie sú dostatočne silní a môže sa tak ľahko stať, že zamestnanci ich nebudú počúvať a rešpektovať. Výsledkom celej situácie je to, že podriadení pracovníci ich budú mať síce veľmi radi, sami však nebudú dostatočne motivovaní k dosahovaniu najlepších výkonov.
Vyrovnanosť
Nielen v prípade vedenia ľudí platí staré zlaté pravidlo, že všetkého veľa škodí a extrémy nie sú dobré. Najefektívnejí bývajú práve lídri, ktorí príliš neinklinujú ani k jednému z uvedených štýlov riadenia. Dobrého lídra preto vždy spoznáte podľa toho, že je empatický, komunikuje otvorene, motivuje svojich ľudí, no disponuje aj určitým prirodzeným rešpektom a dostatkom autority.
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V praxi sa venuje copywritingu, prekladateľskej činnosti a korporátnemu právu.