Minimálna mzda v EÚ

Z 28 členských štátov Európskej Únie malo ustanovenú v minulom roku minimálnu národnú mzdu 22 štátov. Pod pojmom minimálna mzda sa myslí taká mzda, ktorá je uzákonená na štátnej a národnej úrovni v členskej krajine EÚ, pričom sa vzťahuje buď na všetkých alebo aspoň na veľkú časť zamestnancov v danej krajine. Rozdiely sú na prvý pohľad naozaj veľké.

Minimálna mzda v EÚ zahŕňa len členské štáty, čo znamená, že to nie je minimálna mzda v Európe ako takej. V každom členskom štáte je iná a v minulom roku bola prijatá už aj minimálna mzda v Nemecku, no stále je 6 krajín, ktoré ju nemajú určenú. Národné minimálne mzdy pravidelne zverejňuje Eurostat a týkajú sa situácie buď k 1. januáru alebo k 1. júlu každého roka. Uvádzajú sa ako mesačné mzdové sadzby v hrubom príjme, čiže pred odpočítaním dane a sociálneho poistenia, ktoré platia zamestnanci.

Čo je minimálna mzda a aká je na Slovensku

Pod pojmom minimálna mzda sa rozumie najnižšia mzda, ktorá musí byť vyplatená zamestnancovi za plný pracovný úväzok. U nás na Slovensku sa určuje táto minimálna suma vždy od 1.1. kalendárneho roku a v dnešnej dobe, čiže začiatkom roku 2016, je minimálna mzda u nás stanovená na hodnotu 405 €. Za rok 2015 platilo, že minimálna mzda bola vo výške 380 €, pričom uvedené hodnoty platia pre vyjadrenie tzv. hrubej mzdy, čiže neočistenej ešte o dane a odvody.

Zaujímavosťou je, že u nás sa inštitút minimálnej mzdy uplatňuje už od vzniku Slovenskej republiky a v roku 1993 bola výška minimálnej mzdy 81,33 €. Každoročne sa táto hodnota zvyšovala, pričom štatisticky pracuje za minimálnu mzdu zhruba 3 % obyvateľstva Slovenskej republiky. V rámci porovnania s ostatnými krajinami treba odlišovať, či ide o minimálnu mzdu v rámci Európy, kde sú aj nečlenské krajiny EÚ, alebo o porovnanie minimálnej mzdy len v rámci EÚ.

Dôležité je ale porovnanie nielen hrubej mzdy, ale aj čistej mzdy, pretože v každej krajine Európskeho spoločenstva sa uplatňujú iné sadzby dane a iné sadzby v rámci odvodov na systém sociálneho zabezpečenia. Aj preto sa pri porovnaní uplatňuje aj porovnanie mzdy v rámci tzv. štandardnej kúpnej sily.

Čo sa týka toho, aké sú zrážky z hrubej mzdy za odvody a dane u nás, nasledujúca tabuľka ukazuje, koľko tvorí čistá mzda z tej hrubej:

Minimálna mzda v krajinách EÚ v absolútnej hodnote

K januáru minulého roku malo národnú minimálnu mzdu 22 z 28 členských štátov, výnimkou sú teda Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Celonárodne bola prvýkrát prijatá v minulom roku minimálna mzda v Nemecku (čiže za roky 2014, 2013, 2012 a ďalej do histórie ešte v ponímaní klasickej definície minimálnej mzdy neexistovala). Treba ale tiež pripomenúť, že v porovnaní krajín EÚ zohráva aj svoju úlohu aj fakt, že pre krajiny mimo tzv. Eurozóny ovplyvňuje mierne porovnanie aj výška výmenného kurzu medzi ich národnou menou a spoločnou menou Euro.

Nasledujúca tabuľka prehľadne ukazuje, aká vysoká bola minimálna mzda k 1.7.2015 v členských krajinách EÚ:

Pre ilustráciu, aké sú obrovské rozdiely vo výške minimálnej mzdy, uvádzame aj nasledovný graf s porovnaním výšky tejto mzdy:

Minimálne mzdy v EÚ vyjadrené v štandardnej kúpnej sile

Pre objektívnejšie posúdenie životnej úrovni ľudí s poberaním minimálnej mzdy existuje aj porovnanie zohľadňujúce použitie parity kúpnej sily pre výdavky domácností na konečnú spotrebu. Očistením mzdy o rozdiely v cenových hladinách sa mierne opticky zníži odchýlka medzi krajinami s najnižšou a najvyššou minimálnou mzdou. Vďaka tomuto porovnaniu cez štandard kúpnej sily, tzv. PPS, sa čiastočne objektivizujú rozdiely medzi krajinami EÚ, ale napriek tomu sú jasne viditeľné.

Tabuľka s porovnaním PPS ukazuje, že rozdiely medzi „najchudobnejšou“ a „najbohatšou“ krajinou nie sú až také veľké ako pri porovnaní len hrubej mzdy:

Aj tu sme pripravili pre názornejšiu vizuálnu ukážku rozdielov prehľadnejší graf aj so zoradením od krajiny s najnižším PPS po krajiny s najvyšším PPS:

Národné odlišnosti pri porovnaní miezd

V rámci krajín EÚ nie je vždy ani presne stanovené, že minimálna mzda je platná na mesačnom základe, niektoré krajiny ju môžu mať platné na základe hodinového alebo týždňového základu. Vtedy sa pre výpočet mesačnej minimálnej mzdy použil prepočet podľa prevodných koeficientov, ktoré poskytujú priamo príslušné krajiny. V praxi to znamená:

• V Nemecku sa berie hodinová sadzba x 40 hodín x 52 týždňov a / 12 mesiacov
• V Írsku sa berie hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov / 12 mesiacov
• Vo Francúzsku sa berie hodinová sadzba x 35 hodín x 52 týždňov / 12 mesiacov
• Na Malte sa berie týždňová sadzba x 52 týždňov a / 12 mesiacov
• V Spojenom kráľovstve sa berie hodinová sadzba x stredná hodnota základných zaplatených hodín za 1 týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas vo všetkých sektoroch x 52,18 týždňa a to následne / 12 mesiacov

Odporúčané ebooky

K téme