Miera nezamestnanosti presahujúca v Bratislavskom kraji za január až jún tohto roka úroveň šiestich percent znamená v tomto regióne takmer trojnásobne vyšší počet nezamestnaných oproti predkrízovým úrovniam z roku 2008.
Najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja
Najdlhšie rady uchádzačov o zamestnanie evidujú úrady práce v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky. V týchto regiónoch, kde miera nezamestnanosti v prvom polroku tohto roka bola vyše 18 %, je totiž bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ.
Najnižší podiel nezamestnaných eviduje Bratislavský kraj. Miera nezamestnanosti presahujúca za január až jún tohto roka úroveň šiestich percent znamená v tomto regióne takmer trojnásobne vyšší počet nezamestnaných oproti predkrízovým úrovniam z roku 2008.
Najviac, v priemere vyše 1 000 eur, podľa analýzy Poštovej banky zarábali v prvom polroku tohto roka obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach obyvatelia Prešovského kraja, a to v priemere iba niečo cez 600 eur. Najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na jedného člena domácnosti v Bratislavskom kraji, ide o 549 eur. Najnižšia suma 369 eur mesačne sa vzťahuje na jedného obyvateľa Prešovského kraja. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na jedného člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj (490 eur) a najnižšie zase Prešovský kraj (326 eur).
Príjmy domácností aj naďalej prevyšujú výdavky
Podľa analýzy naprieč celou republikou platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Najvyššiu potenciálnu úsporu pritom každý mesiac evidujú v Bratislavskom kraji, a to 59 eur na jedného obyvateľa. Naopak, najmenší rozdiel medzi príjmami a výdavkami je vykázaný v Žilinskom kraji. Ide o 34 eur mesačne v prepočte na jedného člena domácnosti.
Najvyššie úspory v bankách majú obyvatelia Bratislavského kraja, a to vo výške 16 027 eur na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne päťnásobne vyššie ako v ostatných regiónoch Slovenska. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných, ako v nich uložených. Najvyšší objem úverov v prepočte na obyvateľa eviduje ale opäť Bratislavský kraj (12 056 eur). Obyvatelia Bratislavy a jej okolia tak dlžia bankám takmer šesťnásobne vyššie sumy ako obyvatelia ostatných regiónov na Slovensku.
Úvery idú najmä na bývanie
Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. V prípade úverov na bývanie ide o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu nehnuteľnosti, po spotrebných úveroch zase siahame z dôvodu menších rekonštrukcií alebo nákupu zariadenia, či spotrebičov. Najdrahšie sa byty predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje 1 669 eur za jeden meter štvorcový. Naopak, za menej ako 600 eur sa dá kúpiť jeden meter štvorcový nehnuteľnosti v Nitrianskom kraji.
V prípade cien bytov a domov sú tak regionálne rozdiely oveľa výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého platu môže dovoliť kúpiť 1,12 metra štvorcového nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan, a to iba 0,62 metra štvorcového nehnuteľnosti. Na druhej strane ale v Bratislave a jej okolí môže na kúpu bytu či domu pomýšľať vďaka nižšej nezamestnanosti vyšší podiel ľudí.