Nápad vyrábať kožené tašky z nadbytočného ovocia očaril svet

Onedlho sa možno ľudia nebudú musieť trápiť kvôli mrhaniu jedlom – namiesto toho ho prosto zmenia na ekologickú „kožu“.

Projekt vzbudil pozornosť u mnohých ľudí vrátane výrobcov sedadiel do áut

Univerzitní študenti dizajnu v Holandsku prišli s novým ekologickým procesom, v rámci ktorého sa zvyšky ovocia a zeleniny premieňajú na trvanlivý, koži podobný materiál, pravdepodobne dosť silný na to, aby sa v budúcnosti dal použiť aj na výrobu sedadiel do áut, tašiek a iných výrobkoch.

Projekt Fruitleather Rotterdam začal na Akadémii Villema de Kooninga v Rotterdame, a to v podobe školského zadania. Skupina šiestich študentov sa po úvodnom brainstormingu, reagujúcom na zadanú úlohu, rozhodla sústreďovať sa vo svojej práci na sociálne problémy a dotknúť sa rozsiahleho problému s mrhaním jedlom.

„Akadémia nám poskytuje skvelý výhľad na Binnerotte Square v Rotterdame, kde sa každý utorok a sobotu koná trh,“ povedal pre Mashable Hugo de Boon, ktorý sa sústreďuje na priestorový dizajn.

„Videli sme námestie na konci dňa úplne ,vystlanéʻ neminutým jedlom, tak… sme si uvedomili, že toto je problém, ktorý by sme z dizajnérskeho uhla pohľadu chceli vyriešiť.“

Po rozsiahlom výskume tím zistil, že približne 3 500 kíl jedla sa premárni a majitelia stánkov potrebujú na to, aby sa jedného kila neminutého jedla zbavili, zaplatiť 12 centov. Vo výsledku to znamená, že množstvo ľudí dáva jedlo na skládku ilegálne, aby sa tak vyhli míňaniu času a peňazí, ktoré sú na správne „odstránenie“ potrebné.

Účastníci projektu Fruitleather Rotterdam začali zvyšné jedlo odkladať a z ovocia – máng, pomarančov, nektáriniek, jabĺk atď. – začali vyrábať materiál. De Groop sa vyjadril, že presný výrobný proces je „tajomstvo našej skupiny“, ale prezradil aspoň základy.

Po zozbieraní ovocia z trhov ho tím očistí (zbaví všetkých semiačok), pokrája a urobí z neho kašu. Potom vďaka vareniu ovocie zbavia všetkých baktérií a zabezpečia, aby sa neskazilo. Ďalším krokom je rozostrenie pasty na „špeciálny povrch“, ktorý, ako povedal de Boon, je „kľúčový v procese sušenia“. Keď je proces sušenia ukončený, surový materiál „ovocnej kože“ je v podstate hotový.

Študenti dúfajú, že sa im výrobný proces podarí zdokonaliť, vďaka čomu zlepšia kvalitu materiálu a ten sa tak bude môcť používať aj na špecifické produkty, ako je nábytok a oblečenie.

De Boon však vysvetľuje, že sa nesústreďujú na žiadne konkrétne produkty.

„Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že aktuálne vyrábame tašky. Tašku sme však len využili na to, aby sme verejnosti ukázali, že z nášho materiálu je naozaj možné vyrábať produkty. Avšak sám materiál je to, čo my produkujeme,“ povedal.

Projekt vzbudil pozornosť u mnohých ľudí vrátane výrobcov sedadiel do áut. Tím je ale zatiaľ vyťažený testovaním materiálu – jeho sily a nepremokavosti – a tým, ako ho urobiť čo najtrvanlivejším.

„Výrobný proces sa bude musieť zvýšiť kvôli dopytu, ale najprv – než urobíme tento krok – chceme nájsť odpovede na otázky, ktoré ako tím ohľadom materiálu máme,“ povedal de Boon.

K téme