Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Nárok zamestnanca na dovolenku upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V článku sa venujeme podmienkam vzniku nároku na dovolenku, ako aj dôvodom, kedy možno dovolenku krátiť.
Výmera dovolenky
základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne,
zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, má nárok na 5 týždňov dovolenky.
Druhy dovolenky
Dovolenka za kalendárny rok
na jej vznik treba splniť tieto podmienky:
zamestnanec vykonával prácu v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa aspoň 60 dní,
nepretržité trvanie pracovného pomeru v kalendárnom roku k tomu istému zamestnávateľovi.
Pomerná časť dovolenky
na jej vznik treba splniť tieto podmienky:
zamestnanec vykonával prácu v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa aspoň 60 dní,
pracovný pomer zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi netrval celý kalendárny rok,
za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru v danom roku vzniká nárok na dovolenku vo výmere 1/12 celoročnej výmery dovolenky.
Dovolenka za odpracované dni
ak nie sú splnené podmienky ako v predchádzajúcich prípadoch, má zamestnanec nárok na dovolenku vo výmere 1/12 celoročnej výmery dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.
Dodatková dovolenka
ak zamestnanec pracuje po celý kalendárny rok pod zemou, pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce, alebo pracuje v podmienkach zdraviu škodlivých, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždňa,
ak zamestnanec vykonáva uvedenú prácu len časť kalendárneho roka, má nárok na 1/12 dodatkovej dovolenky za každých odpracovaných 21 dní.
Dôvody krátenia dovolenky
čerpanie rodičovskej dovolenky (krátenie sa nevzťahuje na čas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky za obdobie prvých 34, resp. 37 týždňov materskej dovolenky),
dočasná práceneschopnosť (okrem pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania),
neplatené alebo platené voľno na žiadosť zamestnanca,
výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.
Zamestnávateľ môže na základe uvedených dôvodov krátiť zamestnancovi dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Ďalšie dôvody krátenia dovolenky
ak zamestnanec nepracoval z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody,
výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný,
V uvedených prípadoch sa dovolenka za kalendárny rok kráti za každých 21 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.
za každý deň neospravedlnenej absencie môže byť dovolenka krátená o 1 až 2 dni.
Čerpanie dovolenky
Určuje ho zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, je potrebné prerokovať čerpanie dovoleniek aj s nimi. Z prevádzkových dôvodov môže zamestnávateľ určiť zamestnancom hromadné čerpanie dovolenky. Zamestnanec musí o čerpanie dovolenky zamestnávateľa požiadať.
Príklad č. 1:
Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom pracovný pomer na dobu určitú od 1. septembra 2015 do 15. marca 2016. Zamestnanec má 31 rokov a v roku 2015 odpracoval 78 dní. Vznikol tomuto zamestnancovi nárok na dovolenku v roku 2015?
Zamestnanec neodpracoval celý kalendárny rok u daného zamestnávateľa, ale splnil podmienku na vznik pomernej časti dovolenky tým, že odpracoval aspoň 60 dní nepretržite u jedného zamestnávateľa. Jeho pomerná časť dovolenky sa bude počítať zo zákonného nároku na dovolenku v rozsahu 4 týždňov, t. j. 20 dní. Za každý celý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru mu patrí 1/12 celoročnej výmery dovolenky. Zamestnanec odpracoval 4 mesiace, takže jeho nárok na dovolenku sa vypočíta nasledovne:
20 dní celoročného výmeru dovolenky : 12 mesiacov x 4 mesiace = 6,66 dní, po zaokrúhlení 7 dní.
Príklad č. 2:
Ten istý zamestnanec odpracoval od 1. januára 2016 do 15. marca 2016 53 dní. Keďže neodpracoval aspoň 60 dní, nesplnil podmienku na pomernú časť dovolenky.
V roku 2016 mu vznikol nárok na dovolenku za odpracované dni. Za každých 21 odpracovaných dní mu patrí 1/12 ročného výmeru dovolenky. Zamestnanec odpracoval v januári 21 dní, vo februári 21 dní a v marci 11 dní, t. j. spolu 53 dní.
Má teda nárok na dovolenku v dĺžke 2/12 zákonnej dovolenky, t. j. 2/12 z 20 dní = 3,3333 dni, po zaokrúhlení 3,5 dňa.
