Odpočet daňovej straty v jednoduchom účtovníctve v roku 2018
Daňová strata vzniká v dôsledku transformácie príjmov a výdavkov vykázaných v jednoduchom účtovníctve na základ dane, ak v danom účtovnom období vykáže účtovná jednotka vyššie výdavky ako príjmy. Na rozdiel od podvojného účtovníctva sa v jednoduchom účtovníctve daňová a účtovná strata rovnajú, nakoľko v jednoduchom účtovníctve sa neúčtuje o tzv. pripočítateľných výdavkoch ale výdavky, ktoré s podnikateľskou činnosťou nesúvisia sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. v článku si priblížime odpočet daňovej straty a jeho účtovanie v jednoduchom účtovníctve v roku 2018.
Pojem daňovej straty sa zaviedol v zákone o dani z príjmov z dôvodu neexistencie záporného základu dane, nakoľko by záporný základ dane mal za následok zápornú daňovú povinnosť a teda nárok daňového subjektu na vrátenie dani od štátu.
Zákon o dani z príjmov sa v podstate prostredníctvom daňovej straty snaží o podporu podnikateľských aktivít. V prípade, že sa fyzická osoba rozhodne podnikať, je pravdepodobné že na začiatku podnikania bude musieť vynaložiť viac prostriedkov, než koľko v tom období zarobí, z tohto dôvodu obvykle prvé daňové obdobie živnostníkov môže končiť daňovou stratou.
Daňovú stratu je možné vykázať len z tzv. aktívnych príjmov, tzn. z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti a rovnako je možné iba na takéto príjmy uplatniť odpočet daňovej straty. Daňová strata znamená pre poplatníka na jednej strane nulovú daňovú povinnosť a na druhej strane možnosť zníženia svojej daňovej povinnosti v budúcom období.
Odpočítať daňovú stratu v jednoduchom účtovníctve umožňuje zákon o dani z príjmov, konkrétne § 30 spomínaného zákona. V súlade s týmto zákonom je možné odpočítať daňovú stratu rovnomerne v priebehu štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola vykázaná.
Ak teda v účtovnej jednotke účtujúcej v jednoduchom účtovníctve v rámci podnikania dôjde k zaúčtovaniu vyšších výdavkov ako príjmov, vykáže v daňovom priznaní daňovú stratu, logicky mu teda nevznikne povinnosť platiť daň z príjmov a navyše si môže túto stratu po štvrtinách odpočítavať nasledujúce štyri roky, počas ktorých si týmto spôsobom môže v súlade so zákonom znížiť základ dane a teda aj daňovú povinnosť. To znamená, že ak bola strata vykázaná v daňovom priznaní za rok 2017, môže sa odpočítavať v rokoch 2018, 2019, 2020 a 2021.
O odpočte daňovej straty sa v jednoduchom účtovníctve neúčtuje a len sa uvedie v daňovom priznaní typ B na riadkoch 45 až 55.
Príklad
Živnostník pán Adam podniká od roku 2015 a vedie jednoduché účtovníctve, v roku 2015 vykázal daňovú stratu vo výške 305 eur, v roku 2016 vykázal stratu vo výške 445 eur, v roku 2017 prvýkrát boli jeho príjmy vyššie ako výdavky a preto sa rozhodne uplatniť si daňové straty z minulých rokov aby si tak znížil základ dane v roku 2017.V roku 2017 boli príjmy pána Adama 35 000 eur a výdavky vrátane poistného 28 000 eur.
Výpočet základu dane za rok 2017 = príjmy mínus výdavky = 35 000 – 28 000 = 7 000. Pán Adam si môže odpočítať jednu štvrtinu zo strát v minulých rokoch, tj:
Výška straty v minulých rokoch | Nárok na odpočet straty v roku 2017 |
Rok 2015: 305,00 | 305/4 = 76,25 |
Rok 2016: 445,00 | 445/4 = 111,25 |
SPOLU: | 187,25 |
Pán Adam si môže v roku 2017 svoj základ dane znížiť o 187,25 eur.
Daňovú stratu je možné v súlade so zákonom o dani z príjmov odpočítavať počas nasledujúcich štyroch zdaňovacích období, to znamená, že ak účtovná jednotka vykáže vo viacerých po sebe idúcich účtovných obdobiach stratu prichádza aj o možnosť jej odpočtu, nakoľko sa všetky daňové straty nespočítavajú ale z každej sa uplatňuje jedna štvrtina vždy v nasledujúcom období.
Príklad
Pani Júlia vedie jednoduché účtovníctvo, vykonáva samostatne zárobkovú činnosť a vykázala v roku 2014 daňovú stratu vo výške 1500eur, v nasledujúcom roku vykázala opäť daňovú stratu a to vo výške 2300 eur, v roku 2016 a 2017 si uplatnila odpočet straty z predchádzajúcich období vo výške jednej štvrtiny z každej vykázanej straty.
Zdaňovacie obdobie = účtovné obdobie | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 |
Príjmy | 1000,00 | 1500,00 | 5000,00 | 6300,00 |
Výdavky | 2500,00 | 3800,00 | 3500,00 | 3800,00 |
Základ dane (príjmy mínus výdavky) | -1500,00 | -2300,00 | +1500,00 | +2500,00 |
Nárok na odpočet daňovej straty | 1500/4 = 375,00 | 1500/4 = 375,00 2300/4 = 575,00 | 1500/4=375,00 2300/4=575,00 | |
Odpočítaná časť daňovej straty | 0,00 | 950,00 | 950,00 | |
Základ dane po odpočte straty | 0,00 | 0,00 | 550,00 | 1550,00 |
Časť daňovej straty zostávajúca na odpočet | 1500,00 | 2300,00 1125,00 (r.2014) | 1725,00 (r. 2015) 750,00 (r. 2014) | 1150,00 (r. 2015) 375,00 (r. 2014) |
Pani Júlia si v roku 2016 ako aj v roku 2017 zníži základ dane o 950 eur.
Daňovú stratu je možné vykázať a aj uplatňovať z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, to znamená z príjmov:
- z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
- zo živnosti
- z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov
- spoločníkov v.o.s. a komplementárov komanditných spoločností
- z vytvorenia diela, z podania umeleckého výkonu, z vytvorenia, zhotovenia, použitia alebo postúpenia práv k inému predmetu duševného vlastníctva
- z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním
- znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu
- z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou
- z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe
Ako bolo vyššie spomínané, odpočet daňovej straty nie je možné uplatňovať na iné príjmy ako na tie, pri ktorých bola vykázaná, to znamená, daňovú stratu nie je možné odpočítať:
- z príjmov zo závislej činnosti
- z príjmov z prenájmu
Príklad
Pán Martin vykonával zámočnícke práce, viedol jednoduché účtovníctvo a v roku 2016 vykázal v daňovom priznaní daňovú stratu vo výške 400eur, vo februári roku 2017 ukončil podnikanie pričom jeho príjem z podnikania predstavoval 1000eur a výdavky v sume 950eur, v marci roku 2017 sa zamestnal na pracovnú zmluvu, z ktorej dostal od zamestnávateľa potvrdenie o príjmoch v sume 13306 eur, odvody do poisťovní boli v sume 1778 eur.
Výpočet základu dane | |
Príjmy zo zamestnania | 13306,00 |
Odvody do poisťovní | 1778,00 |
Čiastkový základ dane zo zamestnania | 11528,00 |
Príjmy z podnikania | 1000,00 |
Výdavky z podnikania | 950,00 |
Čiastkový základ dane z podnikateľskej činnosti | 50,00 |
Nárok na odpočet daňovej straty | 400/4 = 100,00 |
Čiastkový základ dane po odpočte daňovej straty | 50-100 = 0,00 |
Základ dane z príjmov | 11528,00 |
Nezdaniteľná časť na daňovníka | 3803,33 |
Základ dane ponížená o nezdaniteľnú časť | 7724,67 |
Daň 19% zo základu dane | 1467,68 |
Pán Martin mal nárok na uplatnenie daňovej straty vo výške jednej štvrtiny zo 400 eur, čo predstavuje 100 eur, avšak jeho základ dane z podnikateľskej činnosti bol len vo výške 50 eur a preto si mohol uplatniť daňovú stratu len do výšky základu dane.
V prípade, že je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, napríklad v prípade, kedy živnostník v danom roku ukončí svoju podnikateľskú činnosť, môže si uplatniť odpočet daňovej straty v rovnakej výške ako keby vykonával svoju činnosť počas celého zdaňovacieho obdobia.
Príklad
Pán Peter vedie jednoduché účtovníctvo, v roku 2016 vykázal v daňovom priznaní stratu, v roku 2017 si založil spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej sa zamestnal ako zamestnanec, za rok 2017 podáva dve daňové priznania, jedno za právnickú a druhé za fyzickú osobu. V s.r.o. dosiahol výnosy v sume 12 000 eur, a náklady v sume 5 000 eur, ako zamestnanec mal príjmy v sume 5000 eur a odvody do poisťovní v sume 450 eur.
Daňové priznanie za právnickú osobu | |
Výnosy | 12 000,00 |
Náklady | 5 000,00 |
Hospodársky výsledok | 7 000,00 |
Odpočet daňovej straty z roku 2016 | nemá nárok |
Základ dane | 7 000,00 |
Daň 21% | 1 470,00 |
Daňové priznanie za fyzickú osobu | |
Príjem zo závislej činnosti | 5 000,00 |
Odvody do poisťovní | 450,00 |
Čiastkový základ dane | 4 550,00 |
Odpočet daňovej straty z roku 2016 | nemá nárok |
Základ dane | 4 550,00 |
Daň 19% | 864,50 |
Pánovi Petrovi v roku 2016 síce vznikol nárok na odpočet daňovej straty v nasledujúcich obdobiach, ale v nasledujúcich obdobia nevykonával činnosti, z ktorých by bolo možné daňovú stratu odpočítať.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.