Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorou sa má rozšíriť platnosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS) na takmer všetky firmy nad 20 zamestnancov, môže trh práce výrazne pokriviť. Upozorňuje na to predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McROY Group Luboš Sirota.
Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa už nebude súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť. Vyplýva to z novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú v utorok schválil parlament.
O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, bude rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR.
„Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ uviedlo ministerstvo práce.
Menšie firmy možno budú prepúšťať
„Už teraz sa mnohé menšie spoločnosti obzerajú po spôsoboch, ako sa novej povinnosti vyhnúť. Nemôžu si totiž dovoliť riadiť sa kolektívnymi zmluvami, ktoré nepodpísali a ich platnosť im nanúti štát,“ uviedol Sirota. Podľa neho sa dá predpokladať, že menšie firmy, ktoré zamestnávajú niekoľko desiatok ľudí, sa budú snažiť počet zamestnancov znížiť tak, aby sa na nich táto povinnosť nevzťahovala, napríklad prevedú časť zamestnancov na živnosť.
„Máme signály z trhu, že prípravy týmto smerom už začali. Okrem toho, malé firmy sa nás v oveľa väčšej miere pýtajú aj na podmienky personálneho lízingu. Viac sa im totiž môže oplatiť zamestnať človeka cez agentúru než riskovať, že ich novela zákona výrazne poškodí a ohrozí ich konkurencieschopnosť. Čo si totiž môže v rámci kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa dovoliť veľká firma, môže malú poslať do straty,“ tvrdí Sirota. Podľa neho je však najväčším rizikom spomínanej novely ďalší rozmach čiernej práce na Slovensku, ku ktorému už v minulosti viedlo i zodvodnenie dohôd, zvyšovanie daní a odvodov či novelizácia Zákonníka práce.
So schválenou novelou zákona zásadne nesúhlasia zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ). Novela zákona podľa drvivej väčšiny zamestnávateľov zvýši náklady dotknutých podnikov a ovplyvní ich schopnosť konkurovať v súčasnej, stále nepriaznivej ekonomickej situácii. „Nedobrovoľné rozširovanie KZVS môže dotknutým zamestnávateľom spôsobiť nemalé škody, či dokonca ohroziť ich existenciu v čase krízy. Novela tiež výrazne poškodzuje podnikateľské prostredie a bude mať negatívne dopady na zamestnanosť, uviedla RÚZ.
RÚZ tiež upozorňuje, že nútené rozširovanie kolektívnych zmlúv narúša princíp zmluvnej voľnosti, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a právo na podnikanie. Štát tak v prípade uvedenia novely zákona do platnosti môže čeliť radu žalôb o náhradu škody zo strany dotknutých firiem, ktoré budú nedobrovoľným rozširovaním poškodené. RÚZ preto požiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby predmetný zákon nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade SR. Zamestnávatelia sú tiež vzhľadom na možný rozpor novely zákona s Ústavou SR pripravení iniciovať v tejto veci podnet na Ústavný súd SR.
Diktovanie platov platí pre firmy nad 20 zamestnancov
Rezort práce a sociálnych vecí súčasne pri rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy stanovuje podmienku reprezentatívnosti, teda pokrytia určitého počtu zamestnancov kolektívnou zmluvou. Záväznosť by sa má rozšíriť len pri takej kolektívnej zmluve, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v odvetví, ako iná kolektívna zmluva, ktorú uzatvorili iní zamestnávatelia v rámci rovnakého odvetvia. Oproti doterajšiemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny, sa rozšíri označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na úrovni divízie.
Z rozšírenia záväznosti KZVS sa vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov. Pôjde napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa tiež nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostane zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe. „Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy na nich by im mohlo spôsobovať problémy,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.