Presťahovanie sa za prácou mnoho Slovákov odmieta
Len jeden z desiatich zamestnancov by privítal o deň kratší pracovný týždeň na úkor nižšieho zárobku.
Ideálom je sťahovanie sa za prácou v rámci kraja
Presťahovať sa za prácou je stále pre mnohých Slovákov niečím nepredstaviteľným. Ak sa už Slovák predsa len odhodlá odísť z domu, zväčša je za tým vidina oveľa vyššieho zárobku. Ideálom je sťahovanie sa v rámci kraja, pričom platí, že čím väčšia vzdialenosť, tým menší záujem.
Z Európy by dvaja z troch Slovákov neodišli za žiadne peniaze. Len jeden z desiatich zamestnancov by privítal o deň kratší pracovný týždeň na úkor nižšieho zárobku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre spoločnosť Home Credit Slovakia realizovala agentúra STEM/MARK v čase od 12. – 20. marca 2015 na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 250 osôb so zamestnaním.
eBooky:
- Ako založiť živnosť. Praktické rady ako to zvládnuť sám
- Ako zriadiť prevádzkareň
- Všetko o odvodoch pre začínajúceho a existujúceho podnikateľa
„Vyšší zárobok sám o sebe veľkým impulzom pre sťahovanie sa ľudí nie je. Skoro pätina ľudí odmieta sťahovanie sa za prácou aj v rámci kraja, čo pri veľkosti Slovenska môže byť len pár desiatok kilometrov. Ochota zmeniť bydlisko je ale logicky ovplyvnená predovšetkým výškou ponúknutej mzdy. Čím vyšší plat by v novom bydlisku mali, tým skôr by presun zvažovali,“ uviedol k výsledkom prieskumu analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
Štvrtinu ľudí by presvedčilo dvojnásobné zvýšenie platu
Odísť z domu v rámci svojho kraja, tak na to by 29 % opýtaných nalákalo zvýšenie platu o polovicu. Štvrtinu ľudí by na takýto krok presvedčilo dvojnásobné zvýšenie platu. „So zväčšujúcou sa vzdialenosťou medzi pôvodným a novým bydliskom by musel byť zamestnávateľ podstatne štedrejší, ak by chcel zamestnanca na presťahovanie sa presvedčiť, “ konštatuje M. Kozub.
Na presun do inej časti republiky, mimo svojho kraja, by skoro tretinu Slovákov motivovalo dvojnásobné zvýšenie platu. Pokiaľ by to malo byť sťahovanie sa v rámci Európy, 44 % opýtaných by na to pristúpilo len s podmienkou trojnásobného zvýšenia platu. Dve tretiny Slovákov by za prácou mimo nášho kontinentu neodišli za žiadnych okolností.
Predovšetkým silné rodinné väzby a kamarátske putá sú pre Slovákov hlavné prekážky pre sťahovanie sa za prácou. Túžba zostať pri rodine a priateľoch drží doma takmer polovicu opýtaných. Ďalších 38 % respondentov nechce opustiť svoj byt alebo dom.
Ľudia nemajú radi zmeny a neznášajú sťahovanie
Mnohí rodičia taktiež nechcú brať deti zo súčasnej školy, kde majú zázemie a svojich kamarátov, čo je argumentom proti presťahovaniu sa pre troch z desiatich ľudí. „Celých 23 % respondentov ale uviedlo, že jednoducho nemajú radi zmeny a neznášajú sťahovanie. Sami sa tým tak pripravujú o príležitosť – zvlášť v regiónoch, kde nie sú platy príliš vysoké. Za podobnú prácu by Slováci mohli o pár desiatok kilometrov ďalej získať vyšší plat,“ tvrdí Kozub.
Ak je ale niečo, čo ľudí „ťahá“ do nového domova, je to podľa prieskumu až v polovici prípadov vysoký plat. Ako druhý najčastejší dôvod sa v prieskume objavuje ponuka nového bývania alebo firemného bytu od zamestnávateľa. Takýto benefit by presvedčil na zmenu svojej adresy viac ako pätinu ľudí.
Slováci dostali v prieskume aj otázku, či by pracovali naďalej klasických 5 dní v týždni, alebo by radšej preferovali deň voľna navyše s menším objemom práce, no s o niečo nižším platom. Možnosť kratšieho pracovného úväzku, no s adekvátne nižšou mzdou, odmietlo 89 % zamestnancov, len 11 % by vymenilo viac voľna za menej peňazí.
V predstavách, o koľko by sa im mal plat znížiť, sa výrazne rozchádzajú. „Približne pätina z tých, ktorým sa idea kratšieho pracovného týždňa pozdávala, by zachovala logický pomer výkon – pláca a oželeli by tak 20 % výplaty.
Čo zrejme ale neprekvapí, takmer štyria z desiatich by si plat znížili len o 10 %, čo, samozrejme, vôbec nezodpovedá celému dňu voľna,“ dodáva Kozub.