Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) by výraznejší priamy dopad na slovenskú ekonomiku nemalo mať. Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska, ktoré zverejnila začiatkom júna, by to totiž v porovnaní s aktuálnou predikciou mohlo znamenať spomalenie rastu nášho hospodárstva iba o 0,34 %. To by orientačne predstavovalo o približne 5 300 menej vytvorených pracovných miest a ceny by mohli stúpnuť o ďalších 0,4 %.
Analytici centrálnej banky pritom vychádzali z analýzy OECD, ktorá predpokladá, že rast britskej ekonomiky v prípade vystúpenia z Európskej únie by mohol spomaliť kumulatívne do roku 2020 o viac ako tri percentuálne body.
„Priamy vplyv prameniaci zo zníženého rastu hrubého domáceho produktu vo Veľkej Británii na slovenskú ekonomiku by v takomto prípade nemusel byť výrazný, keďže v rámci teritoriálnej štruktúry predstavuje export do Veľkej Británie približne 4 % z nášho celkového exportu,“ konštatuje menový úsek centrálnej banky s tým, že predpokladané zníženie ekonomického rastu v eurozóne by dodatočne výraznejšie zasiahlo slovenský export a v menšej miere aj domáce sektory ekonomiky.
Podľa prepočtov analytikov centrálnej banky by najsilnejším kanálom pre hrubý domáci produkt bolo zníženie zahraničného dopytu po exportoch Slovenska. Negatívne by mohla pôsobiť aj celková neistota, naopak pozitívne by mohol vplývať kurzový kanál prostredníctvom očakávaného slabšieho nominálneho efektívneho kurzu. Pre infláciu by bol najsilnejším kurzový kanál, ktorý by bol čiastočne tlmený slabším rastom.
Menový úsek však zároveň upozorňuje, že odhadnúť celkový a komplexný vplyv brexitu je značne komplikované. Okrem možných turbulencií na finančných trhoch bude totiž záležať aj od prípadných následných rokovaní o technickom postupe vystúpenia Veľkej Británie z EÚ.
„Brexit by však mohol spôsobiť aj politické implikácie, ako je diskusia o odchode ďalších krajín, prípadne výraznú zmenu vnútorného integračného procesu v EÚ. Takisto by mohol nastať výraznejší odliv najmä finančných služieb z Veľkej Británie, prípadne zmena migrácie,“ píše sa v analýze menového úseku NBS s tým, že takéto komplexnejšie vplyvy v prepočtoch zohľadnené nie sú.
Aktuálna prognóza ministerstva financií s dopadmi britského referenda o zotrvaní v Európskej únii ešte nepočíta. Štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc v utorok uviedol, že rezort sa nimi bude zaoberať, až keď budú známe výsledky. Podľa neho ministerstvo pripraví podklady na to, aby aktualizovaná septembrová prognóza počítala aj s brexitom.
