Pracujete nadčas? Prečítajte si, na čo máte nárok
Zamestnanec pracujúci nadčas má nárok na príplatok za prácu nadčas. Takouto prácou sa rozumie práca nad bežný pracovný čas dohodnutý so zamestnávateľom, ktorý je buď 8 hodín denne, alebo 40 hodín týždenne.
Zo štatistík vyplýva, že na Slovensku pracuje nadčas nadpriemerný počet pracovníkov a zamestnancov oproti krajinám Európskej únie. Za prácu nadčas patria zamestnancom príplatky, alebo možnosť vybrať si za takúto prácu náhradné voľno. Väčšina podnikateľov nemá problém s takýmito podmienkami, no sú aj takí, ktorí sa snažia nadčasovanie zneužiť.
Čo je práca nadčas
Prácou nadčas sa rozumie taká práca, ktorá bola zamestnávateľom prikázaná, alebo s ňou zamestnávateľ súhlasil, pričom ide o prácu vykonávanú nad určený týždenný pracovný čas. Tento pracovný čas musí byť vopred určený rozvrhnutím pracovného času. Ak teda pracuje zamestnanec za týchto podmienok mimo rámca rozvrhu pracovného času, jedná sa o prácu nadčas, pokiaľ nejde o výnimky zo zákona.
Ak ide o pružný pracovný čas, prácou nadčas sa rozumie v tomto prípade práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období.
Aby mohol zamestnávateľ vyžadovať splnenie zadanej práce v čase mimo riadnych pracovných hodín, musí zamestnancovi prácu nadčas prikázať, a to najlepšie v písomnej forme, nielen ústnej. Ústna forma je možná a zákon ju nezakazuje, avšak v prípade akýchkoľvek pracovnoprávnych sporov sa odporúča písomný príkaz. To isté platí aj o súhlase zamestnávateľa s prácou nadčas.
O prácu nadčas nejde, ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno. To platí, ak mu toto voľno poskytol jeho zamestnávateľ na jeho žiadosť. Rovnako nejde o prácu nadčas, ak ide o pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, ktoré znemožnili prácu v pôvodnom termíne a čase.
Ak ide o prácu nadčas na zvyšovanie kvalifikácie, ktorá presahuje prácu nadčas podľa Zákonníka práce (§ 97) a ide o pracovníka v zdravotníckom povolaní, má tento pracovník nárok na náhradné voľno. Zároveň platí, že aj doba náhradného voľna za prácu nadčas sa posudzuje ako výkon práce. Následne sa už samotná práca nadčas do doby výkonu práce nepočíta.
Podmienky, ktoré je potrebné splniť
Na to, aby mohol zamestnávateľ nariadiť pracovanie aj nadčas, musí ísť buď o prípad prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, prípadne o verejný záujem. Vtedy môže byť práca nadčas nariadená alebo dohodnutá aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami alebo aj na dni pracovného pokoja, ale zároveň sa nesmie nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami skrátiť na menej ako osem hodín.
Čo sa týka rizikových prác, zamestnancovi nemožno túto prácu nadčas nariadiť, ale výnimočne je možné sa s ním na tom dohodnúť, no len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. To isté platí aj o zamestnancoch v zdravotníckom povolaní vo veku nad 50 rokov.
Čo sa týka konkrétneho časového rozsahu pre prácu nadčas, platia tieto pravidlá:
- Nesmie ísť v priemere o viac ako 8 hodín týždenne – aj to len v období najviac 4 mesiacov, ktoré po sebe nasledujú; ak sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami, môže ísť najviac o 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
- Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín, kde sú zarátané povinné aj dobrovoľné nadčasy.
- Ak ide o vedúcich zamestnancov alebo o zamestnancov vykonávajúcich tvorivú, systémovú, metodickú alebo inú riadiacu činnosť v rámci zložitých procesov, nadčas môže byť maximálne v rozsahu 150 hodín za kalendárny rok – takáto práca musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve a vtedy nemá zamestnanec nárok ani na príplatok a ani na náhradné voľno.
- Zamestnanec vykonávajúci zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu môže mať od zamestnávateľa nariadené nadčasovanie v rozsahu do 100 hodín v kalendárnom roku, aj to ale len po dohode so zástupcami zamestnancov.
Do počtu hodín zmienených vyššie sa nezarátava:
- práca, za ktorú dostal zamestnanec náhradné voľno
- naliehavá opravárenská práca alebo práca, bez ktorej vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu
- práca pri mimoriadnych udalostiach, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo kde hrozia škody veľkého rozsahu
Práca nadčas a dohodári
Ak pracujete na dohodu, zo zákona po vás nesmie zamestnávateľ vyžadovať pracovanie nadčas. Z tohto dôvodu Zákonník práce nijako neupravuje príplatky za prácu nadčas pre dohodárov, keďže takáto práca je možná len v prípade zamestnancov s uzavretou riadnou pracovnou zmluvou na pracovný pomer.
Medzi tzv. dohodárov patria tí pracovníci, ktorí pracujú na základe:
- dohody o pracovnej činnosti
- dohody o vykonaní práce
- dohody o brigádnickej práci študentov
Ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas pre dohodárov, porušuje tým Zákonník práce a zo strany miestne príslušného inšpektorátu práce mu hrozí uloženie pokuty v rozmedzí od 1.000 eur až do 200.000 eur podľa závažnosti takéhoto konania a tiež podľa toho, či k nemu prišlo opakovane. Aby sa mohol inšpektorát práce zaoberať takýmto konaním, musí pracovník podať podnet na zamestnávateľa – stačí aj anonymne.
Výška príplatku a náhradné voľno
Ak pracujete nadčas, zamestnávateľ má na výber dve alternatívy, a to buď priplatiť vám k takejto práci, prípadne namiesto príplatku poskytnúť náhradné voľno. Ak ide o príplatok, ten je vo forme mzdového zvýhodnenia vo výške najmenej 25 % z priemerného zárobku, prípadne pri vykonávaní rizikových prác musí byť výška príplatku minimálne 35 % z priemerného zárobku.
To, že ide o minimálne sumy dané zákonom, dáva zároveň priestor na zvýšenie týchto príplatkov, a to buď prostredníctvom priamo pracovnej zmluvy, alebo prostredníctvom kolektívnej zmluvy, ktorú uzavrie zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov.
Alternatívou k príplatkom je náhradné voľno. Podľa Zákonníka práce sa totiž môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom na čerpaní náhradného voľna za odpracované hodiny práce nadčas. Tu platia tieto podmienky:
- náhradné voľno musí byť poskytnuté presne v takej dĺžke, aká bola dĺžka odpracovaného času nadčas a vtedy zamestnanec na príplatok nárok už nemá
- náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v termíne na základe ich vzájomnej dohody, prípadne najneskôr do uplynutia 4 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná
- ak nenastane ani dohoda a ani poskytnutie náhradného voľna v tomto termíne, zamestnanec má automaticky nárok na mzdové zvýhodnenie
Príplatok za prácu nadčas v sobotu, v nedeľu a vo sviatok
Čo sa týka práce nadčas počas víkendov alebo sviatkov, tu sa môžu jednotlivé príplatky a mzdové zvýhodnenia kumulovať, čiže spočítať. Samotné nadčasovanie musí byť vždy ocenené aspoň 25 % príplatkom, avšak ak počas víkendov nejde o prácu nadčas, neprináleží zamestnancovi žiaden príplatok.
Kumulovanie príplatkov je ale najviac výhodné, ak ide o prácu nadčas počas sviatkov, keďže tu sa spočíta tak príplatok za sviatok, ako aj príplatok za nadčas. Nasledujúca tabuľka ukazuje, kedy a na akú výšku príplatku má zamestnanec nárok v prípade, ak pracuje nadčas v určité dni:
Typ dňa | Sobota alebo nedeľa | Sviatok |
Neriziková práca nadčas | Príplatok 25% | Príplatok 50% + 25% = 75% |
Riziková práca nadčas | Príplatok 35% | Príplatok 50% + 35 % = 85 % |
Žiadna práca nadčas | Žiaden príplatok | Príplatok 50% |
Kto nemôže pracovať nadčas
Zákon tiež jasne hovorí, že určitým skupinám a kategóriám zamestnancov nie je možné nakázať prácu nadčas a nesmú takúto prácu vykonávať. Napríklad pri rizikových povolaniach je práca nadčas všeobecne zakázaná, avšak existujú aj niektoré výnimky, kedy ide o naliehavý a neodkladný záujem a situácie.
V rámci rizikových prác je zakázaná práca nadčas, okrem týchto výnimiek:
- naliehavé opravárenské práce, ktorých nevykonanie môže spôsobiť škody veľkého rozsahu
- naliehavé opravárenské práce, ktorých nevykonanie môže spôsobiť nebezpečenstvo pracovného úrazu
- situácie, v ktorých dochádza k nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia
- situácie, kedy je potrebné zabezpečenie plynulého výrobného procesu a odbory dali súhlas na takúto prácu nadčas
Okrem rizikových prác je zakázané zo strany zamestnávateľa požadovať alebo nariadiť prácu nadčas aj pre niektoré iné kategórie zamestnancov. Nasledujúca infografika ukazuje, o koho sa jedná:
Práca nadčas dlhodobo môže byť rizikom
Limit v zákonníku práce, ktorý stanovuje, že zamestnanec môže dokopy za kalendárny rok odpracovať nadčasovo 400 hodín, zahŕňa tak prikázané nadčasy zo strany zamestnávateľa, ako aj dobrovoľné nadčasy.
Ide v podstate o 50 pracovných dní navyše a veľká časť zamestnancov s nižšími mzdami vníma nadčasy ako možnosť prilepšiť si k mzde aj vďaka príplatkom.
Dlhodobé nadčasovanie ale má aj niektoré zdravotné riziká, ktoré následne môžu vplývať na pracovnú efektivitu zamestnancov. Ide napríklad o:
- zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení
- vyššie riziko ochorení pohybového aparátu
- riziko problémov s trávením a gastroenterologických ochorení
- viac stresu a nervozity
- poruchy spánku
- poruchy biorytmu
- znížená imunita
- nižšia pracovná výkonnosť a vyššia chybovosť