Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
16. decembra 2019 Autor Mgr. Silvia HanováZdroj Podnikam.sk Tlačiť
V aktuálnom článku sa budeme bližšie venovať problematike plnomocenstva. Priblížime si, kto môže iného splnomocniť, kto môže byť splnomocnený, ako aj obsah splnomocnenia. Na záver pripojíme vzor splnomocnenia na niektoré bežné právne úkony, s ktorými prichádzajú podnikatelia do kontaktu. O tom, ako má vyzerať plná moc a na čo nezabudnúť si prečítajte viac v článku.
Splnomocnenie
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“) umožňuje, aby sa splnomocniteľ mohol dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Za týmto účelom udelí splnomocniteľ splnomocnencovi plnomocenstvo, v ktorom je povinný ustanoviť rozsah splnomocnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktoré tento orgán udelí plnomocenstvo.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretej osobe alebo viacerým osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a účet zastúpeného. Splnomocnenec a splnomocniteľ môžu uzavrieť aj dohodu o plnomocenstve, ktorá je potom dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí obsahovať náležitosti plnomocenstva aj prejav vôle – súhlas zástupcu.
Splnomocnenie sa často využíva napríklad pri prepise auta alebo iného vozidla, či kúpe nového automobilu. Aj na tieto prípady vám poslúži plná moc a jej vzor na konci článku. Vzor stačí upraviť pre konkrétny úkon.
Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje poznáme nasledovné:
všeobecné – generálne plnomocenstvo (generálna plná moc), ktoré oprávňuje zástupcu na všetky právne úkony,
osobitné – špeciálne plnomocenstvo (špeciálna plná moc) oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu:
len jedného právneho úkonu,
určitého druhu právnych úkonov.
Z hľadiska rozsahu oprávnenia udeleného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:
neobmedzené, v ktorom ponecháva splnomocniteľ voľnosť konanie oprávnenému zástupcovi,
obmedzené, v ktorom je presne vymedzený rozsah a spôsob konania splnomocneného zástupcu.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Kto môže byť splnomocniteľom a splnomocnencom?
Právne účinky konania na základe plnomocenstva
Ustanovenie ďalšieho substitúta
Splnomocnenie a jeho zánik
Splnomocnenie (Plná moc) – Vzor
Kto môže byť splnomocniteľom a splnomocnencom?
Splnomocniteľom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a právnická osoba. Obe tieto osoby sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony alebo právnickou osobou, ktorá sa udelením plnomocenstva stáva splnomocnencom. V záujme právnej istoty musí byť v plnomocenstve vždy uvedený rozsah oprávnenia splnomocneného zástupcu.
Ak je splnomocnencom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pričom tento orgán môže udeliť plnomocenstvo aj inej osobe. Kto je štatutárnym orgánom, určuje zákon, zriaďovacia alebo zakladacia listina.
Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. V takom prípade je potrebné jasne ustanoviť, ako majú jednotliví splnomocnenci konať, inak v zmysle občianskeho zákonníka platí, že všetci musia konať spoločne (tzv. kolektívne plnomocenstvo).
UPOZORNENIE:
Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí byť aj plnomocenstvo udelené v písomnej podobe. Písomne musí byť udelené plnomocenstvo aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma plnomocenstva nie je predpísaná pre všetky prípady. V rámci zachovania a zvýšenie právnej istoty však odporúčame plnomocenstvo vyhotoviť písomne a jasne v ňom ustanoviť rozsah a oprávnenia. Písomné plnomocenstvo sa v praxi vyžaduje v nasledovných prípadoch:
ak ide o všeobecné (generálne) plnomocenstvo,
alebo vtedy, ak musí byť písomne uskutočnený právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka.
UPOZORNENIE:
Na iné prípady sa písomná forma plnomocenstva nevzťahuje. Treba však upozorniť, že okrem zákona môže potreba písomnej formy vyplynúť aj na základe dohody účastníkov právneho vzťahu. V prípade, ak má zástupca urobiť v mene zastúpeného taký právny úkon, pri ktorom sa vyžaduje úradne osvedčený podpis, na plnomocenstve musí byť úradne osvedčený podpis zastupovaného.
Vo všeobecnosti tiež platí, že ak niekto robí právny úkon za iného, musí to z právneho úkonu jasne vyplývať. V opačnom prípade platí, že ten, kto konal bez toho, aby z právneho úkonu jasne vyplynulo, že koná za iného, v skutočnosti koná vo vlastnom mene – za seba aj s právnymi účinkami z toho vyplývajúcimi, ktoré bude znášať on sám. Takýto právny úkon však môže ten, za koho sa konalo bez splnomocnenia, dodatočne schváliť.
Splnomocnenie – právne účinky konania na jeho základe
Občiansky zákonník ustanovuje, že ak splnomocnenie koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania. Výnimku tvoria prípady, kedy boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. To však musí splnomocniteľ preukázať.
V prípade prekročenia oprávnenia splnomocnenca vyplývajúceho z plnomocenstva, je týmto konaním a právnymi účinkami splnomocniteľ viazaný len vtedy, pokiaľ toto prekročenie schválil. V tomto prípade však zo zákona platí tzv. nevyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámil osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas s príslušným prekročením. V prípade prekročenia a nesúhlasu s týmto konaním tak musí splnomocniteľ okamžite kontaktovať osobu, s ktorou zástupca konal a musí jej oznámiť svoj nesúhlas s prekročením.
Pri prekročení plnomocenstva tiež platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie uvedené v plnomocenstve alebo ak niekto konal za iného bez udelenia plnomocenstva, je z tohto konania sám zaviazaný. To sa môže zmeniť len dodatočným schválením vykonaného úkonu, ktoré sa uskutoční bez zbytočného odkladu. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva, alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tieto následky však neplatia v prípade, ak druhá strana o prekročení oprávnenia alebo nedostatku plnomocenstva nevedela.
UPOZORNENIE:
Právne následky prekročenia oprávnenia uvedené vyššie sú odlišné od prekročenia oprávnenia osôb konajúcich v menej právnickej osoby podľa § 20 ods. 2 občianskeho zákonníka. Tento hovorí, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to tak určené vo vnútorných predpisoch alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom účastník nemohol vedieť.
Právnické osoby môžu od svojho vzniku robiť právne úkony, brať na seba práva a záväzky. Právne úkony právnických osôb sa vykonávajú prostredníctvom fyzických osôb. Oprávnenie robiť právne úkony vo všetkých veciach prislúcha štatutárnym orgánom, pričom toto oprávnenie môžu byť vnútornými predpismi obmedzené. Takéto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám.
Ustanovenie ďalšieho substitúta
Občiansky zákonník povoľuje, aby splnomocnenec udelil plnomocenstvo inej osobe, aby za neho konala za splnomocniteľa. To je možné len v nasledovných prípadoch:
ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe,
ak je splnomocnencom právnická osoba.
Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je priamo viazaný splnomocniteľ.
TIP:
Od plnomocenstva podľa občianskeho zákonníka treba odlišovať napríklad prokúru. Prokúra je osobitným druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonníkom. Nejde tak o zastúpenie podľa § 31 a nasl. občianskeho zákonníka, preto je napríklad prokurista pri prevádzke podniku oprávnený udeliť plnomocenstvo aj inej osobe, a to aj vtedy, keď nejde o vyššie uvedené zákonom predpísané prípady.
Splnomocnenie a jeho zánik
Plnomocenstvo zaniká nasledovnými spôsobmi:
vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
ak ho splnomocniteľ odvolal,
ak ho splnomocnenec vypovedal,
ak splnomocnenec zomrie, pokiaľ z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že zastúpenie nezaniká,
zánikom právnickej soby, ktorá je zástupcom alebo zastúpeným, a to za predpokladu, že práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu. Ak má právnická osoba právneho nástupcu, tak plnomocenstvo nezaniká a prechádza na tohto právneho nástupcu.
jednostranným právnym úkonom zastúpeného, to znamená odvolaním plnomocenstva,
dohodou zástupcu a zastúpeného.
TIP:
V niektorých prípadoch môže byť plnomocenstvo udelené na určité obmedzené časové obdobie.
Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného, má zástupca povinnosť vykonať všetko to, čo neznesie odklad, aby zastúpený alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Takéto úkony majú rovnakú právnu silu a následky, ako keby plnomocenstvo stále trvalo. Nesmú však odporovať tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.
