Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka v roku 2024 – VZOR

V nasledujúcom článku si priblížime, kto môže uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a kedy možno postupovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, aké sú náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a kedy má sprostredkovateľ nárok na odmenu a zaplatenie nákladov, ako aj iné dôležité aspekty sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka

Právny rámec upravujúci sprostredkovateľskú zmluvu je obsiahnutý v § 774 až 777 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“).

Občiansky zákonník ustanovuje, že sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Úprava tejto zmluvy je veľmi všeobecná, pričom zákon počíta s tým, že podrobnosti o obsahu zmluvy, najmä o jednotlivých právach a povinnostiach zmluvných strán, si účastníci príslušného právneho vzťahu dohodnú individuálne s ohľadom na daný predmet a účel zmluvy, ktorý sledujú.

Podrobnejšie je upravená zmluva o sprostredkovaní v Obchodnom zákonníku v § 642 až 651. Sprostredkovateľská zmluva sa pritom bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka vtedy, keď ide o zmluvu medzi podnikateľmi a táto zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. Ak tieto podmienky nie sú splnené, sprostredovateľská zmluva podlieha úprave v občianskom zákonníku.

To znamená, že ak ide o fyzické osoby nepodnikateľov, právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami občianskeho zákonníka. Aj v týchto prípadoch však zákon umožňuje účastníkom právneho vzťahu, ak je sprostredkovateľ podnikateľom, dohodnúť sa, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať obchodnoprávnou úpravou (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami však musí byť jasne formulované v zmluve.

Upozornenie:

Ak je jedna zo zmluvných strán podnikateľom a druhá fyzickou osobou a dohodli sa, že ich právny vzťah pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, musí byť zmluva vždy vyhotovená písomne.

Zmluvné strany a predmet zmluvy

Sprostredkovateľská zmluva podľa občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, ktorá sa uzatvára medzi sprostredkovateľom a záujemcom o sprostredkovanie zmluvy s treťou osobou. Zmluvnými stranami sprostredkovateľskej zmluvy sú na jednej strane sprostredkovateľ a na druhej strane záujemca. Sprostredkovateľ sa zaväzuje v zmluve obstarať záujemcovi uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu. Nárok na províziu mu však vzniká len vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je záväzok jednej zo zmluvných strán – sprostredkovateľa – obstarať pre záujemcu určitú príležitosť. Táto služba môžu spočívať napríklad v tom, že sprostredkovateľ nájde zmluvného partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, týchto ľudí zoznámi, môže im pomáhať pri ich vzájomných rokovaniach, ako aj pri uzatváraní sprostredkúvanej zmluvy. To znamená, že na rozdiel od zmluvy o obstaraní predaja veci podľa § 737 a nasl. občianskeho zákonníka, zmluvu, ktorej uzavretie sa sleduje, neuzatvára sprostredkovateľ sám, ale poskytuje súčinnosť a pomoc pri jej uzatváraní.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Odmena za sprostredkovanie
• Zodpovednosť za vady sprostredkovania
• Určenie doby na sprostredkovanie
• Ďalšie povinnosti zmluvných strán
• Vzor sprostredkovateľskej zmluvy

K téme