Napriek tomu, že už vo februári rezort financií avizoval výpadok vyše 360 mil. eur, dá sa očakávať, že hospodársky rast môže byť v tomto roku ešte pomalší, ako aktuálne predpokladá ministerstvo financií.
To by znamenalo aj ďalší výpadok na daniach a odvodoch. Centrálna banka totiž v utorok zrevidovala svoj odhad rastu z pôvodných 1,3 % iba na 0,7 %, kým rezort financií aktuálne počíta s rastom na úrovni 1,2 %.
Deficit pod 3 %HDP by malo Slovensko napriek prognózam naplniť
Podľa prepočtov dostupných na stránkach Inštitútu finančnej politiky rezortu financií by tak podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska Jána Tótha znamenalo naplnenie aktuálnej prognózy rastu centrálnej banky dodatočný výpadok na daniach a odvodoch v sume 130 mil. eur. Ani to však nemusí byť všetko. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť totiž upozorňuje aj na ďalšie riziká v oblasti zdravotníctva a samospráv. Spolu tak podľa Tótha negatívne riziká v rozpočte aktuálne predstavujú až 390 mil. eur a to aj po zohľadnení už prezentovaných opatrení, ako sú jednorazový výnos z otvorenia druhého piliera, zvýšenie príjmov z dividend, úspory výdavkov a podobne.
Centrálna banka však očakáva, že vláde sa podarí tohtoročný rozpočtový cieľ, teda stlačenie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu, naplniť, resp. že skončí blízko pri ňom. Počíta s tým aj vo svojich aktuálnych prognózach. „Naša samotná predikcia predpokladá, že fiškálny cieľ bude blízko cieľa. To znamená, že budú prijaté dodatočné opatrenia tak, aby cieľ bol blízko,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.
V súlade s hospodárskym vývojom by sa mala vyvíjať aj situácia na trhu práce. Zamestnanosť by mala v tomto roku podľa centrálnej banky klesnúť o 0,8 %, čo znamenalo ešte mierne zhoršenie prognózy o 0,1 percentuálneho bodu. V roku 2014 sa očakáva iba mierny rast na úrovni 0,2 %, o rok neskôr jeho zrýchlenie na 0,7 %. Odhad miery nezamestnanosti teda NBS pre tento rok zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu na 14,9 % a pre nasledujúci rok rovnako o 0,3 bodu na 14,6 %. V roku 2015 by mala nezamestnanosť klesnúť na 13,8 %.
V cenovom vývoji po takmer 4-percentných nárastoch z predchádzajúcich dvoch rokov očakáva centrálna banka spomalenie inflácie na 1,9 % v roku 2013 a 1,6 % v roku 2014. „Na tento dezinflačný vývoj by mal vplývať pokles cien energií a spomalenie rastu ostatných zložiek inflácie v dôsledku utlmeného spotrebiteľského dopytu,“ konštatoval guvernér centrálnej banky Jozef Makúch. V roku 2015 by malo tempo rastu cien vplyvom oživenia domáceho dopytu opäť zrýchliť na 1,9 %.