Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Blíži sa čas letných brigád. Veľa zamestnávateľov však nevie napríklad to, akú majú brigádnici zodpovednosť.
Je na dobrej vôli zamestnávateľa, či poskytne brigádnikom vodu či stravu alebo je to jeho povinnosť? A sú brigádnici vôbec zodpovední za škodu, ktorú spôsobia?
Voda a odev áno, strava nie
Povinnosť poskytnúť brigádnikom pracujúcim na dohody uzatvárané mimo pracovného pomeru vodu a ochranné prostriedky existovala aj pred účinnosťou poslednej januárovej novely Zákonníka práce. Vyplýva totiž zo zákonov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a aplikuje sa rovnako ako pri zamestnancoch pracujúcich v pracovnom pomere.
Ako zamestnávateľ ste povinný zabezpečiť všetkým zamestnancom pitný režim bezplatne, pričom podrobnosti uvediete vo svojom vnútornom predpise. Samozrejme je rozdiel, či sa jedná napríklad o administratívne práce alebo práce, pri ktorých dochádza k nadmernej záťaži teplom. Kým v prvom prípade je postačujúca voda z kohútika, v druhom prípade sú nároky na pitný režim vyššie.
Jedná sa o práce, ktoré sú vykonávané dlhodobo vonku a teplota v tieni dosahuje 30° C a viac, prípadne o práce vykonávané pri veľkom zdroji tepla (napríklad práca v kuchyni, priemysle). Vtedy by mal poskytovaný pitný režim nahradiť aspoň 70 % stratených tekutín. Odporúčajú sa najmä nesladené nápoje, čaje, minerálky s obsahom dusíka 100mg/l alebo ovocné šťavy. Poskytnuté množstvo závisí od počtu hodín, ktoré brigádnik u vás odpracuje, ale vychádza sa z dennej potreby dospelého človeka, ktorá je 2 až 3 litre a pri nadmernej teplote aj viac.
Aj ošatenie závisí od charakteru práce
Poskytnutie ošatenia tiež závisí od charakteru vykonávanej práce. Pracovný odev a obuv sa poskytuje v prípade, ak sa pracuje v prostredí, v ktorom odev a obuv podlieha nadmernému opotrebovaniu alebo znečisteniu a ochranné prostriedky (ochranný odev, obuv, helma,…) ak si to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Používanie ochranných prostriedkov musí byť taktiež upravené vo vašom vnútornom predpise.
Nezabúdajte ani nato, že aj brigádnikom musíte poskytnúť umývacie, dezinfekčné a čistiace prostriedky, pokiaľ to povaha ich práce vyžaduje. Brigádnici však nemajú nárok na poskytovanie stravovania, keďže sa nich nevzťahujú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Pitný režim a odev ako daňové výdavky
Zabezpečenie pitného režimu prostredníctvom nákupu nealkoholických nápojov, poskytnutie odevu v prípadoch, ktoré sme uviedli vyššie a zabezpečenie hygienických prostriedkov patria medzi daňovo uznané náklady na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie. Platí to pre prípad, ak sa jedná o povinné plnenie povinností.
Nákup minerálnych vôd pre zamestnancov alebo brigádnikov pracujúcich v prostredí bez nadmerného zaťaženia teplom však nebude daňovým výdavkom, ak majú prístup k pitnej vode z vodovodu. Podmienkou uplatnenia je vedenie takýchto výdavkov v účtovníctve alebo v daňovej evidencii, a to v časovom slede. Taktiež môžete tieto výdavky uhrádzať zo sociálneho fondu, pričom sa zúčtujú priamo zo zdrojov sociálneho fondu a nebudú mať vplyv na základ dane.
Medzi daňovo uznateľné náklady patria aj náklady vynaložené na jednotné pracovné ošatenie. Pôjde o prípady, kedy nosenie jednotného ošatenia nevypláva zo zákona, ale slúži na odlíšenie brigádnikov od zákazníkov, prípadne má reklamnú alebo propagačnú funkciu.
Zodpovednosť brigádnikov
Medzi základné povinnosti brigádnikov patrí aj riadne hospodárenie so zverenými prostriedkami, stráženie a ochraňovanie majetku zamestnávateľa pred poškodením, zničením alebo stratou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným porušením svojich povinností pri práci alebo priamej v súvislosti s ňou nesie brigádnik rovnako ako iný zamestnanec. Na brigádnika sa tak vzťahujú všetky prípady zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu:
všeobecná zodpovednosť,
zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a
zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.
Pri všeobecnej zodpovednosti je náhrada škody, ktorú spôsobí brigádnik z nedbanlivosti, limitovaná do tretiny skutočnej škody, pričom táto suma nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za prácu. Ak by brigádnik škodu spôsobil úmyselne, je povinný ju uhradiť celú. Bez ohľadu na to, či škoda bola spôsobená z nedbanlivosti alebo úmyselne, vzniknutú škodu, jej výšku a osobu, ktorá ju zavinila, musí preukazovať zamestnávateľ.
POZOR: Dohoda zamestnávateľa s brigádnikom o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je brigádnik povinný vyúčtovať, musí byť uzatvorená v písomnej forme.
Za hodnotu sa považujú veci určené na obrat alebo obeh, ktoré sa prepravujú, nachádzajú v sklade alebo môže ísť o finančné prostriedky. Aj pri brigádnikovi sa musí vykonať inventarizácia pri vzniku ako aj zániku takejto dohody. Pri vzniku schodku sa jeho zavinenie predpokladá a zodpovednosti sa zbaví len vtedy, ak preukáže, že k nemu došlo bez jeho zavinenia. Ak by s brigádnikom takáto dohoda nebola uzatvorená, zamestnávateľ sa môže domáhať iba všeobecnej zodpovednosti s limitovanou výškou náhrady škody a navyše to bude zamestnávateľ, kto musí preukázať vznik škody a kto ju zavinil.
Pozor na obsah písomného potvrdenia
Zodpovednosť brigádnika za stratu zverených predmetov vzniká len na základe písomného potvrdenia. Obsahom potvrdenia je:
presné určenie predmetu a prehlásenie brigádnika o tom, že si je vedomý zodpovednosti za stratu. Ďalšou podmienkou zodpovednosti je, že predmet musí brigádnik používať výlučne sám a má možnosť postarať sa o jeho ochranu (napríklad uzamykaním).
Tak ako pri zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, aj pri zodpovednosti za stratu zverených predmetov sa má za to, že škodu spôsobil brigádnik, iba ak preukáže, že stratu nezavinil on. Predmetom písomného potvrdenia bývajú najčastejšie pracovné prostriedky a nástroje, mobilný telefón, notebook, atď. V prípade straty zodpovedá brigádnik za stratený predmet v jeho plnej hodnote. Pokiaľ by došlo len k poškodeniu predmetu, zodpovednosť za stratu zverených predmetov sa neuplatní a brigádnik bude zodpovedať podľa pravidiel všeobecnej zodpovednosti.
Rovnako tak pri poškodení, zničení alebo strate predmetov, ktoré používajú viacerí zamestnanci alebo brigádnici (napríklad prístroje alebo nábytok), je možné od brigádnika požadovať len limitovanú náhradu výšky škody podľa všeobecnej zodpovednosti.
Na záver pripomíname, že v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezáleží na tom, či sa jedná o zamestnanca alebo brigádnika. Takéto právo prislúcha všetkým bez rozdielu. A pre lepšiu ochranu majetku zamestnávateľa odporúčame vždy, keď je to možné, uzatvárať dohody o hmotnej zodpovednosti brigádnikov alebo potvrdenia zodpovednosti za stratu zverených predmetov, pretože tretina odmeny brigádnika za spôsobenú škodu, môže byť vo väčšine prípadov nedostačujúca.
