Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V súčasnej dobe rýchlo sa meniacej legislatívy, predpisov a v nemnohých odvetviach aj trendov je potrebné neustále dopĺňanie vedomostí, informácií alebo aj kvalifikácie.
Do akej miery a za akých predpokladov je možné výdavky vynaložené na vzdelávanie podnikateľa, ale aj jeho zamestnancov, zahrnúť do daňových výdavkov?
Dôležité je splniť podmienky daňového výdavku
Výdavky daňovníka vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu je možné považovať za daňovo uznané výdavky len pri dodržaní podmienok ustanovených v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Do daňových výdavkov však možno uznať len výdavok na také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca (resp. daňovníka), dosahujúceho príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktoré súvisia s činnosťou podnikateľa a pracovným zaradením zamestnanca. Zákon o dani z príjmov nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“. Tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch.
O zvyšovanie kvalifikácie ide v prípade, ak zamestnanec (resp. podnikateľ) má získať predpoklady ustanovené právnym predpisom, alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozširovanie. Ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca (resp. podnikateľa) na vertikálnej úrovni a to získavaním nových poznatkov, zvýšením stupňa vzdelania, získaním certifikátu a pod. čo znamená, že ak zamestnanec (resp. podnikateľ) tento predpoklad alebo tieto požiadavky nespĺňal, ale štúdiom ich získal, ide o zvyšovanie kvalifikácie.
Zvýšenie stupňa vzdelania
V prípade zvyšovania kvalifikácie zamestnancov sa pri posúdení ich nárokov v pracovnoprávnom vzťahu postupuje podľa § 140 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zvyšovaním kvalifikácie je aj zvýšenie stupňa vzdelania. Ide o prípady, v ktorých napr. zamestnanec, ktorý má ukončené úplné stredné vzdelanie, získa štúdiom na vysokej škole v bakalárskom študijnom programe vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa napr. v magisterskom študijnom programe alebo v inžinierskom študijnom programe.
Semináre
Prehlbovanie kvalifikácie je vzdelávanie, pri ktorom sa udržuje, prehlbuje a obnovuje kvalifikácia, ktorá už bola dosiahnutá. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy resp. podnikateľa k výkonu jeho činnosti.
Ide napr. o prípady, ak sa účtovníčka zúčastňuje na seminároch k zmenám účtovných predpisov, či už ako účtovníčka – zamestnanec alebo účtovníčka, ktorá vykonáva účtovnícke práce na základe živnostenského oprávnenia. V prípade prehlbovania kvalifikácie povinnosť zamestnancov zúčastňovať sa na prehlbovaní kvalifikácie nariadenej zamestnávateľom je ustanovená v § 154 ZP.
Výdavky si rozdelíme na výdavky na vzdelávanie samotného podnikateľa a na výdavky vynaložené na vzdelávanie zamestnancov:
Uplatnenie výdavkov na vlastné vzdelávanie podnikateľa do daňových výdavkov
Pri uplatňovaní výdavkov na vzdelávanie podnikateľa do daňových výdavkov musí byť splnená základná podmienka uznateľnosti výdavku ako daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a to podmienka, že výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Preto je potrebné posúdiť každý jednotlivý prípad vzdelávania podnikateľa samostatne, v súvislosti s vykonávanou činnosťou, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.
Pri prehlbovaní kvalifikácie podnikateľa musí výdavok na takéto vzdelávanie súvisieť s jeho činnosťou.
Jazykové kurzy
V praxi sa najčastejšie stretávame s prípadmi a otázkami, či a akým spôsobom je možné v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na jazykové vzdelávanie, alebo rôzne odborné semináre usporiadané v zahraničí. V prípade jazykového vzdelávania, ktoré sa konalo či už na území SR alebo v zahraničí, je pri jeho obhajobe potrebné argumentovať jeho použitím na udržanie alebo dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Veď asi ťažko by obhajoval takýto výdavok živnostník, ktorý nemá ani jedného zahraničného odberateľa, alebo sa o jeho získanie ani nepokúšal.
Dôkazom na dosiahnutie príjmov a potrebu konverzácie v cudzom jazyku môže byť aj obchodná korešpondencia, prípadne výpis hovorov dokazujúcich hovory do zahraničia. Argumentom tiež môže byť spolupráca alebo zastúpenie zahraničnej spoločnosti na strane dodávateľa a potreba komunikácie s ním v cudzom jazyku. Logickým vysvetlením a obhajobou takéhoto výdavku môže byť aj potreba prekladov zo zahraničných zdrojov. Čo sa týka zaradenia do daňových výdavkov odborných konferencií alebo seminárov organizovaných v zahraničných destináciách, tu je potrebné podrobné zdokumentovanie podujatia, od pozvánky, cez prihlášku, program, doklad a preprave a ubytovaní.
Vzdelávanie zamestnancov
Pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy upravuje zákonník práce. V súlade s § 153 zákonníka práce zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie.
Výdavky zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých je povinný podľa zákonníka práce
Podľa § 154 zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tomto zaškolení alebo zaučení zamestnancovi potvrdenie. Zamestnávateľ je taktiež povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko, na nový druh práce.
Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, pričom prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovenie. Zákonník práce v § 154 ods. 3 ustanovuje, že účasť zamestnanca na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Mzda zamestnanca za výkon práce je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi.
Cestovné výdavky
Výdavok na úhradu poplatkov za školenie, kurz, v rámci prehlbovania kvalifikácie zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa na vzdelávanie podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na to, že pri prehlbovaní kvalifikácie ide o výkon práce, zamestnanec pri prehlbovaní kvalifikácie vykonávanom na inom mieste než je jeho pravidelné pracovisko má nárok na náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Výdavok zamestnávateľa na pracovné cesty, na ktoré vzniká zamestnancom nárok podľa zákona o cestovných náhradách, sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Rekvalifikácia
Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone aj výdavky na rekvalifikáciu zamestnancov. Podľa § 44 ods. 5 písm. b) zákona o službách zamestnanosti rekvalifikáciu zabezpečuje zamestnávateľ pre svojho zamestnanca.
Rekvalifikáciu zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca (§ 47 zákona o službách zamestnanosti). Rekvalifikácia zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Uvedená náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.
Vzhľadom ku skutočnosti, že v prípade rekvalifikácie ide o zvýšenie kvalifikácie (získavajú sa nové poznatky, skúsenosti atď.), nejde o výkon práce zamestnanca ale o prekážku v práci na strane zamestnanca, je potrebné rozlišovať aj výdavky na pracovné cesty týchto zamestnancov v súvislosti s rekvalifikáciou.
Podľa zákona o službách zamestnanosti oprávnenými nákladmi na rekvalifikáciu zamestnancov preukázané zamestnávateľom sú
náhrada mzdy zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a na príprave pre trh práce podľa osobitného predpisu (§ 140 ods. 3 Zákonníka práce),
náhrada cestovných výdavkov zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a na príprave pre trh práce podľa osobitného predpisu (zákon o cestovných náhradách)
ostatné náklady zamestnávateľa bezprostredne súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce zamestnancov zamestnávateľa.
Výdavky zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých nie je povinný podľa zákonníka práce
V súlade s § 140 zákonníka práce zamestnávateľ môže povoliť zamestnancovi účasť na zvyšovaní kvalifikácie (ďalšom vzdelávaní), v ktorej má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve.
Ustanovenie § 140 ods. 2 zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi dať súhlas zamestnancovi na zvýšenie kvalifikácie a to najmä v prípade, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa sám rozhodne, či ten súhlas udelí alebo neudelí ale v prípade, ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, potom je povinný mu poskytnúť minimálne nároky v rozsahu stanovenom v § 140 ods. 3 zákonníka práce.
Podľa § 140 ods. 3 zákonníka práce zamestnávateľ poskytne pracovné voľno najmenej:
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
päť dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky,
40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky,
desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.
Za takto poskytnuté pracovné voľno patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorá je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom (§ 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov). Náhrada mzdy je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.
Pri posudzovaní, či takto poskytnuté nároky zamestnancom na zvyšovanie kvalifikácie sú aj daňovým výdavkom zamestnávateľa, je potrebné posudzovať každý prípad jednotlivo, pričom zamestnávateľ musí preukázať, že zvýšenie kvalifikácie zamestnancov je potrebné pre výkon jeho činnosti. Ak takýto výdavok na školné a cestovné preukázateľne spĺňa podmienku daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je tento výdavok daňovým výdavkom vynaloženým na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov.
