Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Od minulého roka začal platiť zákon, ktorý určuje zabezpečenie povinnej pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnávateľov aj jednoosobové eseročky. Za nedodržanie zákona hrozia pokuty 150 až 20 000 eur.
Hoci je otázka možnej kontroly všetkých subjektov otázna, riskovať sa určite neoplatí. Koho sa týka povinnosť mať zdravotný dohľad a pre koho je možné vyhnúť sa tejto povinnosti?
Ak si kúpite ročné predplatné v klube Podnikam.sk, tak VŠETKY E-BOOKY vrátane tohto môžete mať zdarma! Pre viac infomácií kliknite sem
Zamestnávatelia sa povinnej službe nevyhnú
Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (č. 355/2007 Z. z. ) ustanovuje pre všetkých zamestnávateľov bez rozdielu nutnosť zabezpečiť povinnú pracovnú zdravotnú službu. Zákon nerozlišuje, či zamestnávate murárov, alebo programátora, ktorého platíte na dohodu.
Povinnosť dokonca vznikla aj pre jednoosobové eseročky, takže v prípade, že je konateľ aj zamestnanec, platí pre neho zákon o zabezpečení pracovnej zdravotnej služby. Dôvodom tejto zmeny bolo zosúladenie slovenskej legislatívy s podmienkami Európskej únie.
Smernica Rady o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (89/391/EHS ) v časti týkajúcej sa zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov totiž určuje povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na kategóriu práce. Dnes už je slovenský zákon v súlade s európskymi smernicami.
Dve možnosti
Na zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby budete potrebovať špeciálne vyškoleného pracovníka, ktorého spôsobilosť určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.
To samo o sebe značí, že vôbec nie je jednoduché takéhoto človeka nájsť a už vôbec nie zaplatiť. Pritom podnikateľ, ktorý začne vykonávať svoju činnosť, je povinný zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku už najneskôr do dvoch mesiacov od začatia svojej činnosti.
Existujú v princípe len dve možností, ako môže živnostník naplniť literu zákona o pracovnej zdravotnej službe. Môže teda zamestnať vlastných odborných zamestnancov, alebo zákon umožňuje aj využitie služby dodávateľským spôsobom u ľudí a inštitúcií, ktoré majú na takéto úkony povolenie na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ak sa podnikateľ rozhodne pre prvý prípad, je povinný to bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. V prípade dodávateľských služieb za vás externá spoločnosť preberie zodpovednosť, no rozhodne to nebude zdarma.
Náročné požiadavky
Rozhodnutie investovať do vlastných ľudí pri malej aj strednej firme je prakticky nemožný scenár.
Zamestnanec schopný oprávnene vykonávať povinnú pracovnú zdravotnú službu môže byť len lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, bezpečnostný technik alebo autorizovaný bezpečnostný technik. Vďaka špecializácii môžu vykonávať dohľad pre zamestnancov prvej a druhej kategórie. Ďalšou možnosťou je tím pracovnej zdravotnej služby. Ten musí byť tvorený minimálne lekárom s určenou špecializáciou a verejným zdravotníkom.
Ďalším rozhodnutím je už spomínané využitie externého spolupracovníka, ktorý je akreditovaný na vykonávanie povinnej pracovnej služby. Úplný zoznam osôb oprávnených na vykonávanie tejto služby nájdete priamo na stránkach Úradu verejného zdravotníctva SR .
Povinnosti čakajú aj živnostníka bez zamestnancov
Zabezpečenie povinnej pracovnej zdravotnej služby vyplýva síce zamestnávateľom, ale aj živnostník bez pracovníkov môže mať povinnosti vo vzťahu k zdravotným zákonom.
Najmä v prípade, že vykonáva rizikové práce. Vtedy je povinný sám absolvovať lekársku preventívnu prehliadku vždy pred začatím výkonu práce a po skončení výkonu práce.
Jediní ktorí sú spod dohľadu zdravotných inštitúcií skutočne vyňatí, sú podnikatelia, fyzické osoby, ktorí nemajú žiadnych zamestnancov, dohodárov a nevykonávajú rizikové práce. Tí nemajú zákonnú povinnosť pracovnej zdravotnej služby ani zdravotného dohľadu.
Povinnosť aj pre jednoosobové eseročky
Výhody prechodu samostatného živnostníka na eseročku sťažuje práve aj úprava pracovnej zdravotnej služby, pretože ak vo firme zamestnáte hoci len sami seba, už potrebujete zabezpečiť zo zákona PZS.
Jednou z možností však je zrušenie pracovného pomeru a uzatvorenie zmluvy o výkone funkcie konateľa, podľa Obchodného zákonníka s pevne stanovenou pravidelnou odmenou.
Z pohľadu príjmov bude takáto odmena vnímaná ako príjem zo závislej činnosti, teda prakticky ako zo zamestnania, ale nejedná sa o dohodu, ani pracovný pomer, čím sa na vás prestane vzťahovať nutnosť zabezpečiť povinnú zdravotnú službu. Nemáte totiž žiadnych zamestnancov.
Nie vždy sa však dá takéto elegantné a rýchle riešenia aplikovať a je preto vhodné preveriť možnosti a dôsledky pre vašu firmu. Je to však jedna z ciest, ako ušetriť náklady a vyhnúť sa postihu.
