7 vynálezcov, ktorých pripravili o život ich vlastné výtvory

Byť vynálezcom môže byť výnosné povolanie, avšak ak človeka tie vynálezy pohltia natoľko, že ich bude musieť za každú cenu vyskúšať, môže to dopadnúť neslávne. Aspoň pre neho samého.

Títo viac či menej známi vynálezcovia mali možno dobré nápady, ale vymoženosti danej doby im neumožňovali sa pred nimi (dostatočne) chrániť. Skúšať svoje výtvory na vlastnej koži sa rozhodlo mnoho objaviteľov, pre niektorých to dopadlo dobre, pre iných nie. Týchto sedem ukončilo vďaka svojim vynálezom nielen svoju kariéru, ale aj svoj život.

Francis Edgar Stanley – Stanley Motor Carriage Company

V roku 1896 Francis Edgar Stanley vynašiel Stanleyho parný automobil. V roku 1918 narazil v ostrej zatáčke, keď sa snažil vyhnúť prekážke na ceste. Zomrel on sám i jeho automobil.

William Bullock – Tlačiarenský lis

Pod vynálezom, ktorým bol prvý moderný tlačiarenský lis na noviny, skončila Bullockova noha. Rozvinula sa u neho gangréna a amputáciu nohy neprežil.

Thomas Andrew – Titanic

Konštruktér Titaniku Thomas Andrews bol na palube lode počas jej prvej a zároveň poslednej plavby. Najprv pomáhal ľuďom dostať sa do záchranných člnov a plávacích viest, potom zostal sedieť vo fajčiarskej miestnosti prvej triedy. Počas potápania lode sa pozeral na tam sa nachádzajúcu maľbu.

Henry Smolinski a Hal Blake – Lietajúci Ford Pinto

Títo dvaja páni sa rozhodli zostrojiť lietajúce auto s odnímateľnými krídlami. Bohužiaľ, počas testovacej jazdy sa krídla vysoko nad zemou odpojili a oboch ich to zabilo.

Otto Lilienthal – Závesný klzák

Tento muž bol prvou osobou, ktorá niekoľkokrát podnikla bezpečný let so závesným klzákom. Uskutočnil viac ako 2 000 úspešných letov, kým pri svojom poslednom lete nestratil kontrolu, nezrútil sa a nezlomil si chrbticu. Jeho posledné slová boli: „Opfer müssen gebracht werden!“, teda že obete musia byť prinášané.

Marie Curie – Rádioaktivita

Marie Curie objavila rádium, polónium, zaviedla termín rádioaktivita a získala dve Nobelove ceny v dvoch rôznych vedeckých kategóriách. Nanešťastie, jej výskum zahŕňal vystavovanie sa radiácii, čo viedlo k jej smrti. Na leukémiu zomrela v roku 1934.

Franz Reichert – Padák ako odev

Reichert bol francúzskym krajčírom a vynálezcom, ktorý vytvoril „padákové oblečenie“ a chcel ho aj vyskúšať. Polícia to povolila, pretože si myslela, že použije figurínu. On však tento nový padák mienil vyskúšať na sebe, skočil preto z Eiffelovej veže. Samozrejme, stalo sa mu to osudným.

K téme