FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Zmena v poskytovaní ošetrovného a podpora zamestnávateľov. Na čo máte po novom počas mimoriadnej situácie nárok?

27. marca 2020 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Vláda schválila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a niektoré ďalšie zákony v súvislosti s aktuálnou situáciou. Táto novela nadobudla účinnosť dňom svojho vyhlásenia.

Novelou sa vzhľadom na aktuálnu situáciu týkajúcu sa šírenia ochorenia Covid-19 upravujú podmienky nároku na ošetrovné a nemocenské. Cieľom je zlepšiť finančnú situáciu poberateľov nemocenského a ošetrovného a pomôcť čiastočne zmierniť negatívne finančné dopady na zamestnávateľov.

Nárok na ošetrovné

V prípadoch karanténneho opatrenia a izolácie nariadenej v súvislosti s šírením koronavírusu vzniká nároku zamestnanca na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou už od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa aktuálneho právneho stavu nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi až od 11. dňa, pričom za prvých 10 dní patri zamestnancovi nárok na náhradu príjmu, ktorá je hradená zamestnávateľom. Novela tak odbremení zamestnávateľov od platenia náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Očakáva sa, že dotknutí zamestnávatelia dosiahnu priemernú úsporu na náhrade príjmu za dočasnú pracovnú neschopnosť cca 169,4 eura za zamestnanca v karanténnom opatrení, čo za celý podnikateľský sektor bude predstavovať cca 16,9 mil. eur. V záujme predchádzania interpretačným nezrovnalostiam sa rozširujú podmienky nároku na ošetrovné aj o prípady zabezpečovania starostlivosti o dieťa, keď osobe, ktorá sa o dieťa stará bola nariadená izolácia.

V čase krízovej situácie súvisiacej s koronavírusom bude v prípadoch, v ktorých je poistencovi nariadená karanténa alebo izolácia výška nemocenského 55 % denného vymeriavacieho základu už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Aktuálna výška je počas prvých 3 dní čerpania nemocenského iba 25 %.

Nastálo sa tiež upravuje okruh poistencov, ktorí majú nárok na ošetrovné. Nárok na ošetrovné budú mať osoby, ktoré sa budú v prípadoch, kedy je dieťaťu nariadené karanténne opatrenie a izolácia, v prípadoch uzatvorenia zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, respektíve v prípadoch, kedy osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemôže z objektívnych dôvodov zabezpečovať túto starostlivosť, starať o dieťa mladšie ako 11 rokov, resp. 18 rokov v prípade, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. V čase krízovej situácie súvisiacej s koronavírusom sa v takýchto prípadoch, v prípade, ak poistenec osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia 16 roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou,alebo sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie bude ošetrovné vyplácať počas celej doby trvania potreby starostlivosti/ošetrovania. Tiež sa zosúlaďujú definície prekážok v práci v zmysle zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné.

Z dôvodu rozšírenia núdzového stavu súvisiaceho so šírením ochorenia Covid-19 na zariadenia sociálnych služieb, ktoré boli na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia sa rozšíril okruh poistencov, ktorým vzniká nárok na ošetrovné aj na poistencov, ktorí sa osobne a celodenne starajú o príbuzných, ktorým bola v uzatvorených (aktuálne aj v budúcnosti) zariadeniach poskytovaná sociálna služba ambulantnou alebo pobytovou formou.

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v zákone

§ 293er

(1) Zamestnancovi, ktorý bol v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“) uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie, vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Na zamestnanca podľa prvej vety sa ustanovenie § 37 ods. 2 nepoužije.

(2) Výška nemocenského povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ktorá v čase trvania krízovej situácie bola uznaná za dočasne práceneschopnú z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

(3) V čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak poistenec

a)osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo

b)splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b),

c)sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

(4) Podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.

(5) Ošetrovné podľa odseku 3 sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jednu alebo viac fyzických osôb uvedených v odseku 3 len raz a len jednému poistencovi.

(6) Poistenec, ktorému bolo priznané ošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným vyhlásením o tom, v ktorých dňoch dieťa osobne a celodenne ošetroval alebo sa o fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 osobne a celodenne staral.

(7) Predškolské zariadenie poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle dieťaťa, ktoré bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení a o období, v ktorom bolo v čase trvania krízovej situácie zapísané v predškolskom zariadení.

(8) Zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) poskytuje Sociálnej poisťovni na účel overenia splnenia podmienok na vznik nároku na ošetrovné podľa odseku 3 údaje o mene, priezvisku a rodnom čísle fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sociálna služba podľa odseku 3 písm. c) a o období, v ktorom sa v čase trvania krízovej situácie mala poskytovať sociálna služba podľa odseku 3 písm. c).

(9) Údaje podľa odsekov 7 a 8 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné písomne poskytnúť do troch pracovných dní od účinnosti tohto zákona. Zmeny v údajoch podľa odsekov 7 a 8 je predškolské zariadenie a zariadenie sociálnych služieb podľa odseku 3 písm. c) povinné oznámiť Sociálnej poisťovni bezodkladne.

(10) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tento nárok zanikol v čase krízovej situácie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa odseku 3 trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, vzniká nárok na ošetrovné podľa tohto zákona aj za obdobie potreby ošetrovania alebo starostlivosti, za ktoré nevznikol nárok na ošetrovné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 293es

(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.

(2) Zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293er ods. 3 a 10.“.

Podpora udržania pracovných miest

Upravuje sa aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

V § 54 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad,“.

Táto úprava má posilniť nástroje služieb zamestnanosti, ktoré umožnia zmierniť negatívne vplyvy karanténnych opatrení, najmä čo sa týka zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v súvislosti s aktuálnou mimoriadnou situáciou.

Medzi aktívne opatrenia na trhu práce sa zaradia aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Bude tak možné realizovať projekty na kompenzáciu zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe uznesenia Ústredného krízového štábu, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Týmto novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečuje finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo môže výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie.

Odklad povinností

Za § 72ak sa vkladá § 72al, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 72al

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

(1) Za nesplnenie povinnosti podľa § 28 písm. b) druhého bodu, § 31 ods. 1 písm. f), § 50b ods. 12 písm. d), § 58 ods. 13 písm. c), § 63 ods. 5, § 64 ods. 9 a § 65 ods. 1v termíne do 31. marca 2020, ústredie a úrad neuložia sankciu, ak povinná fyzická osoba alebo právnická osoba splní túto povinnosť dodatočne v termíne do 30. júna 2020.

(2) V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.“.

Odkladá sa termín plnenia niektorých povinností fyzických a právnických osôb vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti do 30. 6. 2020 a umožní sa podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom elektronických prostriedkov bez kvalifikovaného elektronického podpisu počas obdobia trvania mimoriadnej situácie.

Ústredie alebo úrad neuložia sankciu

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania zamestnania, agentúre dočasného zamestnávania, zamestnávateľovi prechodného zamestnávania a agentúre podporovaného zamestnávania za nesplnenie povinnosti predložiť ústrediu správu o svojej činnosti v stanovenom termíne do 31. marca 2020,
zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020,
ak si túto povinnosť dodatočne splnia do 30. júna 2020.

Opatrovanie

Zmeny nastanú aj v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Za § 67h sa vkladajú § 67i a § 67j, ktoré vrátane nadpisu nad § 67i znejú:

„Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie,núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

§ 67i

(1) V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), najdlhšie do 30. júna 2020, sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 150 dní. Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa nezníži podľa prvej vety za dni, počas ktorých fyzická osoba uvedená v § 40 ods. 3 a 4 bola sprievodcom40a) fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(2) V čase trvania krízovej situácie sa výška peňažného príspevku na opatrovanie zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba uvedená v § 40 ods. 3 a 4 v zdravotníckom zariadení alebo nevykonávala osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 150 dní. Peňažný príspevok na opatrovanie podľa prvej vety sa poskytne, ak fyzická osoba zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou, počas dní, za ktoré sa fyzickej osobe poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie.

§ 67j

V čase trvania krízovej situácie môže osobnú asistenciu vykonávať aj fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 4 prvej vete v rozsahu činností uvedených v prílohe č. 4. Osobný asistent podľa prvej vety môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne.“.

Prechodným ustanovením sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súvisiaceho s koronavírusom výška peňažného príspevku na opatrovanie bude znižovať až po uplynutí 150 dňovej lehoty, počas ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa nebude znižovať peňažný príspevok v prípade, ak opatrovateľ bol sprievodcom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Účinnosť tejto prechodnej úpravy je ohraničená do 30. júna 2020.

Obdobným spôsobom sa nebude znižovať peňažný príspevok na opatrovanie za dni, počas ktorých bol opatrovateľ v zdravotníckom zariadení alebo nevykonával osobne opatrovanie z iných vážnych dôvodov dlhšie ako 150 dní. Tento príspevok je možné priznať len v prípade, ak opatrovateľ zabezpečí opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím inou fyzickou osobou alebo sociálnou službou.

Počas trvania mimoriadnej situácie budú môcť z dôvodu minimalizovania poskytovania osobnej asistencie treťou osobou osobnú asistenciu vykonávať aj osoby v príbuzenskom vzťahu s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (napr. rodičia maloletého dieťaťa). Osobnú asistenciu tak môže táto osoba vykonávať v časovom rozsahu najviac 10 hodín denne, tzn. v období krízovej situácie sa nebudú uplatňovať aktuálne účinné obmedzenia uplatňované vo vzťahu k poskytovaniu osobnej asistencie najmä rodinnými príslušníkmi.