- Podnikam.sk
- Články
- Manažment
- Personalistika
- Kto musí absolvovať vstupnú lekársku prehliadku do zamestnania v roku 2027?
Kto musí absolvovať vstupnú lekársku prehliadku do zamestnania v roku 2027?
Pred nástupom do zamestnania vás zamestnávateľ môže požiadať, aby ste absolvovali vstupnú lekársku prehliadku. Musia ju však absolvovať všetci zamestnanci, alebo môžete odmietnuť? Koľko takáto prehliadka stojí a musíte si ju hradiť sami, alebo ju má zaplatiť budúci zamestnávateľ?
Vstupná lekárska prehliadka slúži zamestnávateľovi na posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na konkrétnu prácu a jej výsledky určia, či môže zamestnanec danú prácu vykonávať. Takáto prehliadka je dôležitá najmä preto, aby sa predišlo možným zdravotným komplikáciám u zamestnanca v súvislosti s vykonávaním preňho nevhodnej pracovnej činnosti.
Nie každý uchádzač o zamestnanie však musí automaticky absolvovať vstupnú lekársku prehliadku. Povinnosť závisí najmä od druhu práce, zdravotných rizík na pracovisku a od toho, či zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný právny predpis.
Kto musí absolvovať vstupnú lekársku prehliadku?
Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.
Podrobnejšie pravidlá posudzovania zdravotnej spôsobilosti upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci najmä u:
- zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie; pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku; ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis; ak vykonáva prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie a túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov; alebo ak vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie pri expozícii karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom,
- fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie alebo ak jej zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
- fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, ak má vykonávať prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie, ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis alebo ak bude vykonávať prácu zaradenú do druhej kategórie pri expozícii karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom.
Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnanec je podľa neho povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
Nie pri každej práci je teda potrebné zo zákona vykonať vstupnú lekársku preventívnu prehliadku. Určite s ňou však počítajte pri prácach 3. a 4. kategórie. Zamestnávateľ ju bude vyžadovať aj pri prácach, pri ktorých zdravotnú spôsobilosť stanovuje osobitný predpis.
Pri prácach 1. a 2. kategórie všeobecne neplatí, že by každý uchádzač musel automaticky absolvovať vstupnú lekársku prehliadku. Zamestnávateľ však môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky aj pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Zamestnávateľ v takom prípade určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a príslušným lekárom. Ak zamestnávateľ takýto systém prehliadok zavedie, účasť dotknutých uchádzačov a zamestnancov je povinná.
Výnimkou v druhej kategórii sú napríklad práce s expozíciou karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom, pri ktorých zdravotnú spôsobilosť posudzovať treba zo zákona.
Vstupná lekárska prehliadka pri práci s počítačom
Osobitné pravidlá platia aj pri práci so zobrazovacími jednotkami. Nariadenie vlády č. 276/2006 Z. z. ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca pred zaradením na prácu so zobrazovacou jednotkou, v pravidelných intervaloch a v prípade zrakových ťažkostí, ktoré môže táto práca spôsobovať.
Neznamená to však automaticky každé použitie počítača. Na účely tohto nariadenia sa za dotknutého zamestnanca považuje zamestnanec, ktorý používa zariadenie so zobrazovacou jednotkou ako významnú časť svojej práce. Nariadenie sa navyše nevzťahuje napríklad na prenosné zariadenie s obrazovkou používané na pracovisku iba dočasne alebo nepravidelne.
Ak sa pri vyšetrení ukáže potreba komplexného oftalmologického vyšetrenia, zabezpečuje ho zamestnávateľ. Ak výsledky preukážu nevyhnutnosť špeciálnych korekčných prostriedkov na prácu so zobrazovacou jednotkou, povinnosť zabezpečiť ich má takisto zamestnávateľ. Náklady spojené s týmito povinnosťami znáša zamestnávateľ.
Kategórie prác
Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.
Od 15. júla 2026 však platí dôležité spresnenie. Ak sa na pracovisku nevyskytujú faktory práce a pracovného prostredia uvedené v zákone, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, práce sa z hľadiska zdravotného rizika do kategórií 1 až 4 nezaraďujú. Toto pravidlo je dôležité aj pre zamestnávateľov pri posudzovaní povinností v roku 2027.
1. kategória
Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.
2. kategória
Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia. Nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi. Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.
3. kategória
Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Ide najmä o prípady, keď expozíciu zamestnanca nemožno technickými alebo organizačnými opatreniami znížiť na úroveň ustanoveného limitu a sú potrebné ďalšie špecifické ochranné opatrenia vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Do tejto kategórie patria aj situácie, keď je expozícia znížená na úroveň limitu, ale vzájomná kombinácia faktorov môže poškodiť zdravie alebo sa u zamestnancov zisťujú zdravotné zmeny vo vzťahu k pôsobiacim faktorom. Rovnako sem môžu patriť práce, pri ktorých nie sú limity ustanovené, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia.
4. kategória
Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia.
Ide predovšetkým o práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca na úroveň ustanovených limitov a expozícia prekračuje kritériá pre tretiu kategóriu. Do štvrtej kategórie môžu patriť aj práce, ktoré by podľa expozície jednotlivým faktorom patrili do tretej kategórie, ale ich kombinácia zvyšuje riziko poškodenia zdravia alebo sa u zamestnancov zisťujú zdravotné zmeny súvisiace s pôsobiacimi faktormi.
Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.
Kto môže vykonať lekársku preventívnu prehliadku?
Od 15. júla 2026 sa zmenila aj právna úprava týkajúca sa lekárov vykonávajúcich preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.
Ak ide o práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo služby zdravia pri práci. Za zákonom stanovených podmienok ich môže vykonávať aj lekár pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve pod dohľadom príslušného špecialistu. Pre niektorých lekárov so staršími špecializáciami zákon ustanovil prechodné pravidlá.
Ak ide o práce prvej alebo druhej kategórie, prehliadky môžu vykonávať aj všeobecní lekári a lekári so špecializáciou v pediatrii poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Prehliadka sa vykonáva na základe podkladov od zamestnávateľa o vykonávanej práci, pracovných podmienkach a výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík.
Kedy sa vykonávajú lekárske prehliadky?
Pri prácach zaradených do tretej a štvrtej kategórie sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú pred uzatvorením pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu, v súvislosti s výkonom práce, pred každou zmenou pracovného zaradenia, pri skončení pracovnoprávneho vzťahu zo zdravotných dôvodov a za zákonom ustanovených okolností aj po jeho skončení.
Pri práci zaradenej do tretej kategórie sa pravidelná lekárska preventívna prehliadka vykonáva raz za dva roky. Pri práci zaradenej do štvrtej kategórie sa vykonáva raz za rok.
Osobitné pravidlo platí pre zamestnancov vykonávajúcich prácu druhej kategórie pri expozícii karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom. U nich sa lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci vykonáva raz za tri roky.
Pri profesiách, pri ktorých zdravotnú spôsobilosť upravuje osobitný právny predpis, sa môžu uplatňovať iné alebo ďalšie lehoty.
Zamestnávateľ môže zabezpečiť aj mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnanec je povinný sa takejto prehliadke podrobiť.
Môže zamestnanec vstupnú lekársku prehliadku odmietnuť?
Ak ide o prehliadku, ktorú vyžaduje zákon alebo osobitný predpis, zamestnanec ju nemôže jednoducho odmietnuť a naďalej vykonávať prácu, pri ktorej sa zdravotná spôsobilosť vyžaduje. Zákon o BOZP výslovne ukladá zamestnancovi povinnosť podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci.
Rovnako platí, že ak zamestnávateľ v súlade so zákonom zabezpečí lekárske preventívne prehliadky pre určité profesie alebo pracoviská v prvej alebo druhej kategórii, účasť dotknutých zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie je povinná.
Pri uchádzačovi o zamestnanie môže odmietnutie povinnej vstupnej prehliadky v praxi znamenať, že nebude možné preukázať jeho zdravotnú spôsobilosť na danú prácu a zamestnávateľ ho na takúto prácu nebude môcť zaradiť.
Aký je výsledok vstupnej lekárskej prehliadky?
Lekár po posúdení zdravotnej spôsobilosti vypracuje lekársky posudok. Záver posudku môže znieť spôsobilý na výkon posudzovanej práce, spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.
Ak sa zamestnanec alebo uchádzač domnieva, že záver lekárskeho posudku je nesprávny, môže požiadať o jeho preskúmanie. Zákon ustanovuje na podanie žiadosti lehotu 30 dní od doručenia posudku.
Kto platí za vstupnú lekársku prehliadku?
Za lekársku prehliadku platí zamestnávateľ. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ a tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.
Zákon č. 355/2007 Z. z. navyše výslovne ustanovuje, že náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, vrátane nákladov pred uzatvorením pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu, uhrádza zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
To znamená, že ak budúci zamestnávateľ požaduje vstupnú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci podľa uvedených predpisov, nemal by jej náklady preniesť na uchádzača.
Tieto náklady sú pri splnení zákonných podmienok pre zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zákon o dani z príjmov umožňuje zahrnúť medzi daňové výdavky náklady na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
Koľko stojí vstupná lekárska prehliadka v roku 2027?
Cena vstupnej lekárskej prehliadky nie je stanovená jednotnou zákonnou sadzbou. Závisí od cenníka poskytovateľa, kategórie práce, zdravotných rizík a rozsahu potrebných vyšetrení.
Pri jednoduchých prehliadkach ide spravidla o sumy v desiatkach eur. Ak je potrebné napríklad EKG, laboratórne vyšetrenie, očné vyšetrenie, audiometria, spirometria alebo ďalšie odborné vyšetrenia vyplývajúce z charakteru práce, cena môže byť vyššia. Aktuálne cenníky poskytovateľov začínajú od 16 eur za základnú prehliadku až po 40 či 50 eur a viac pri širšom rozsahu vyšetrení.
Pre zamestnanca alebo uchádzača o zamestnanie je však podstatné najmä to, že pri povinnej prehliadke vo vzťahu k práci náklady znáša zamestnávateľ.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.















