Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Letné prázdniny sú tu a s tým aj záujem študentov stredných a vysokých škôl zarobiť si počas letných brigád. Brigádnická práca študenta v roku 2020 so sebou však nesie aj určité povinnosti. Pozrime sa preto na to, s kým a za akých podmienok môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov a na to, aké odvody a dane sa z príjmu brigádnická práca študenta so sebou prináša.
Podmienky uzatvorenia brigádnickej dohody so študentom
Zamestnávateľ môže uzatvoriť takúto dohodu s osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá súčasne nedovŕšila 26 rokov veku.
POZOR!
Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom osoba dovŕši 26 rokov veku.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa podľa Zákonníka práce riadi týmito pravidlami:
možno ju uzatvoriť na určitý čas, a to najviac na 12 mesiacov,
povinnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta (to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého roka),
v dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia,
je nevyhnutné ju uzatvoriť písomne, inak je neplatná,
musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za prácu, rozsah pracovného času a obdobie, na ktoré sa dohoda uzatvára,
jedno vyhotovenie dohody musí dať zamestnávateľ študentovi,
prácu možno vykonávať v priemere v rozsahu najviac 20 hodín týždenne, pričom tento priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celé obdobie, na ktoré bola dohoda uzatvorená.
Okamžité skončenie dohody o brigádnickej práci študentov je možné dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer (študent bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, závažne porušil pracovnú disciplínu, nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie).
Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou. Táto lehota pritom začína plynúť dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.
Odmenu za vykonanú prácu musí zamestnávateľ brigádnikovi vyplatiť najneskôr do konca mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, kedy sa brigádnik prácu vykonal.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Odvody z dohôd o brigádnickej práci študenta
Aké povinnosti má samotný študent?
Daň z príjmu z brigádnických dohôd
Praktické príklady
Odvody z dohôd o brigádnickej práci študenta
Jednofarebná vláda Roberta Fica zaviedla od januára 2013 platenie odvodov z dohôd. Pre dohodu o brigádnickej práci študentov však platí výnimka, a to do sumy 200 eur mesačne. Znamená to, že do tejto sumy je študent oslobodený od platenia odvodov.
Ak študent na jednu dohodu zarobí v hrubom do 200 eur, tak jeho zamestnávateľ z tohto príjmu platí do Sociálnej poisťovne len odvody na garančné poistenie (0,25 % z príjmu) a odvody na úrazové poistenie (0,80 % z príjmu). Celkové odvody zamestnávateľa pri príjme študenta do 200 eur vrátane tak dosahujú 1,05 % z hrubého príjmu.
Ak by bol príjem študenta vyšší ako 200 eur, vznikne študentovi, ako aj jeho zamestnávateľovi povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Od zdravotných odvodov, nemocenských odvodov a odvodov na poistenie v nezamestnanosti je príjem z brigádnických dohôd bez ohľadu na výšku zárobku oslobodený.
Vymeriavacím základom študenta na platenie poistného na dôchodkové poistenie je jeho mesačný príjem po odpočítaní 200 eur. Ak by teda študent na jednu dohodu zarobil napríklad 400 eur, musel by z čiastky 200 eur zaplatiť dôchodkové poistenie. Študent by z tejto sumy odviedol poistné v celkovej výške 7 %, z čoho by bolo:
poistné na starobné poistenie – 4 %
poistné na invalidné poistenie – 3 %
Jeho zamestnávateľ by zo sumy presahujúcej 200 eur musel odviesť poistné v celkovej výške 22,8 % z príjmu, a to v tejto štruktúre:
poistné na starobné poistenie – 14 %
poistné na invalidné poistenie – 3 %
poistné do rezervného fondu solidarity – 4,75 %
poistné na garančné poistenie – 0,25 %
poistné na úrazové poistenie – 0,80 %
POZOR!
Výnimku z platenia dôchodkových odvodov si môže študent uplatniť len na jednu dohodu.
Ak by mal u toho istého zamestnávateľa uzatvorené napríklad dve dohody, alebo by mal dve dohody uzatvorené u dvoch rozličných zamestnávateľov, tak odvodovú úľavu do príjmu vo výške 200 eur si môže uplatniť len na jednu dohodu.
Z celého príjmu z druhej dohody musí študent platiť povinné dôchodkové poistenie vo výške 7 % z príjmu a jeho zamestnávateľ je povinný platiť z celého príjmu z tejto druhej dohody poistné na dôchodkové, garančné a úrazové poistenie v celkovej výške 22,8 %.
Aké povinnosti má samotný študent?
Študent je povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, že si určil dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne to, že si na rovnaké obdobie neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel. Musí ísť o čestné vyhlásenie, o tom, že si výnimku z platenia dôchodkových odvodov v tom istom kalendárnom mesiaci súčasne neuplatňuje aj u iného zamestnávateľa.
Právne účinky uplatnenia výnimky nastanú odo dňa vzniku dohody o brigádnickej práci, ak študent uplatnenie výnimky zamestnávateľovi oznámil najneskôr v deň vzniku dohody. Ak sa tak nestalo, právne účinky uplatnenia výnimky nastanú až od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom študent oznámil zamestnávateľovi uplatnenie výnimky.
Ak chce študent ukončiť uplatňovanie výnimky, je povinný písomne informovať svojho zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude výnimku ďalej uplatňovať. Právne účinky ukončenia uplatňovania výnimky nastanú od prvého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom študent oznámil zamestnávateľovi ukončenie uplatňovania výnimky.
V prípade, že počas mesiaca zanikne jedna dohoda o brigádnickej práci, ku ktorej si študent uplatnil výnimku a následne v tom istom mesiaci vznikne ďalšia dohoda o brigádnickej práci, právne účinky uplatnenia výnimky k novej dohode nastanú najskôr od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Ak si študent uplatní výnimku z platenia dôchodkových odvodov na viacero dohôd v tom istom mesiaci, môže mu za to Sociálna poisťovňa uložiť pokutu.
Daň z príjmu z brigádnických dohôd
Študent z príjmu z brigády platí daň, ktorá v zásade tvorí 19 % zo základu dane. Základom dane z príjmu študenta ako dohodára je jeho hrubá mzda, ktorá je znížená o:
prípadné zaplatené sociálne odvody,
nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá v tomto roku dosahuje 4 414,20 eura ročne, čo je 367,85 eura mesačne (ak študent podpísal vyhlásenie o uplatňovaní mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane).
Pri mesačnom hrubom príjme do 200 eur tak študent neplatí ani odvody, ani daň z príjmov.
Ak by študent na jednu dohodu zarobil napríklad 190 eur a neodovzdal by zamestnávateľovi vyhlásenie o uplatňovaní mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane, jeho zamestnávateľ by mu z jeho 190-eurového príjmu zrazil a odviedol 19-percentnú daň. Budúci rok však môže študent požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, v ktorom si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane a daňový úrad mu zaplatenú daň vráti.
Ukážkové príklady
Príklad
20-ročný študent uzatvorí v júli 2020 so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci s mesačným zárobkom 180 eur.
Svojmu zamestnávateľovi oznámi, že túto dohodu si určuje ako dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne oznámil, že si neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel.
Keďže na túto dohodu zarobí menej ako 200 eur, nebude z nej platiť sociálne odvody.
Študent podpíše a odovzdá zamestnávateľovi vyhlásenie o uplatňovaní mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane. Keďže mesačný príjem študenta (180 eur) je nižší ako mesačná nezdaniteľná časť základu dane (367,85 eura), zamestnávateľ nebude študentovi sumu 180 eur zdaňovať.
Študent tak zo sumy 180 eur nezaplatí žiadne odvody, ani daň a bude mu tak túto sumu zamestnávateľ vyplácať ako čistú mzdu.
Jeho zamestnávateľ zo sumy 180 eur odvedie do Sociálnej poisťovne poistné na garančné poistenie vo výške 45 centov (0,25 % zo sumy 180 eur) a poistné na úrazové poistenie v sume 1,44 eura (0,80 % zo sumy 180 eur).
Celkové odvody zamestnávateľa pri príjme študenta v sume 180 eur tak dosahujú 1,05 % z hrubého príjmu, teda spolu 1,89 eura. Celková cena práce tak predstavuje 181,89 eura (180 eur + odvody 1,89 eura).
Príklad
22-ročný študent sa v júli 2020 zamestná na dohodu o brigádnickej práci študenta s mesačným príjmom 350 eur.
Zamestnávateľovi oznámi, že túto dohodu si určuje ako dohodu, z ktorej nechce byť povinne dôchodkovo poistený a súčasne oznámi, že si neurčil alebo neurčí inú dohodu na rovnaký účel.
Keďže zarobí viac ako 200 eur, zo sumy presahujúcej túto čiastku zaplatí 7-percentné sociálne odvody.
Odvody samotného študenta na starobné a invalidné poistenie tak budú tvoriť 7 % zo sumy 150 eur (350-200), čo je 10,50 eura.
Študent neodovzdá zamestnávateľovi vyhlásenie o uplatňovaní mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane, a preto mu bude zamestnávateľ jeho zárobok zdaňovať.
Zárobok vo výške 350 eur zamestnávateľ zníži o odvody zaplatené študentom, teda o 10,50 eura, a zvyšnú sumu zdaní 19-percentnou sadzbou dane.
Daň tak bude predstavovať 64,51 eura ((350-10,50)x0,19).
Zo sumy 350 eur tak študent zaplatí na sociálne odvody 10,50 eura a daň 64,51 eura. Jeho čistý príjem tak bude 274,99 eura.
Ak študent v tomto roku zarobí do 4 414,20 eura (nezdaniteľná časť základu dane na rok 2020), v rámci ročného zúčtovania dane za rok 2020 mu daňový úrad túto daň budúci rok vráti.
Zamestnávateľ zo sumy 200 eur zaplatí len odvody na garančné a úrazové poistenie (spolu 1,05 %), čo predstavuje 2,10 eura a z čiastky 150 eur zaplatí poistné na sociálne poistenie pri sadzbe 22,8 %, čo vychádza na 34,20 eura. Spolu tak sociálne odvody zamestnávateľa dosiahnu 36,30 eura. Celková cena práce pri mesačnej odmene 350 eur tak predstavuje 386,30 eura.
Príklad
25-ročný študent uzatvorí v auguste 2020 so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci s mesačným príjmom 190 eur. Okrem toho však u iného zamestnávateľa pracuje v tom istom mesiaci na dohodu o brigádnickej práci študenta s mesačným príjmom 200 eur. Ako dohodu, z ktorej nebude platiť odvody, si určil dohodu u iného zamestnávateľa s príjmom 200 eur.
Zo 190-eurovej brigádnickej dohody preto musí odviesť 7-percentný sociálny odvod v plnej výške.
Odvody študenta na sociálne poistenie zo sumy 190 eur tak budú predstavovať 13,30 eura.
Študent neodovzdal zamestnávateľovi vyhlásenie o uplatňovaní mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane, a preto mu bude zamestnávateľ jeho zárobok zdaňovať.
Zárobok vo výške 190 eur tak zamestnávateľ zníži o odvody zaplatené študentom, teda o 13,30 eura, a zvyšnú sumu zdaní 19-percentnou sadzbou dane. Daň tak bude predstavovať 33,50 eura ((190 – 13,30)x0,19).
Zo 190 eur tak študent zaplatí na sociálne odvody 13,30 eura a daň 33,50 eura. Jeho čistý príjem tak bude 143,20 eura.
Ak študent v tomto roku na obe dohody zarobí do 4 414,20 eura (nezdaniteľná časť základu dane na rok 2020), v rámci ročného zúčtovania dane za rok 2020 mu daňový úrad zaplatenú daň z príjmov budúci rok vráti.
Zamestnávateľ zo sumy 190 eur zaplatí poistné na sociálne poistenie pri sadzbe 22,8 %, čo vychádza na 43,30 eura.
Celková cena práce pre zamestnávateľa pri mesačnej odmene 190 eur tak predstavuje 233,30 eura.
