Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Živnostníci dostávajú v porovnaní so zamestnancami oveľa menej zo sociálneho poistenia.
Nemocenská dávka, materská dávka, starobný dôchodok a ošetrovné
Väčšina živnostníkov platí do Sociálnej poisťovne najnižšie možné odvody. Keďže sociálne poistenie je (s výnimkou dôchodkového poistenia) absolútne zásluhové, nízke platby na sociálne poistenie znamenajú aj nízke dávky. Oproti zamestnancom dostávajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) zo sociálneho poistenia oveľa menej.
Nemocenská dávka
Ide o dávku pre poistenca, ktorý bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Dávka dosahuje od 1. do 3. dňa trvania práceneschopnosti (počítajú sa všetky kalendárne dni, teda aj soboty a nedele) 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. dňa „péenky“ je to 55 % z denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte výšky dávky sa v zásade vychádza z prechádzajúceho roku.
Živnostník dostáva nemocenskú dávku od 1. dňa zo Sociálnej poisťovne, zamestnanci najprv poberajú počas prvých desiatich dní PN náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa im začína vyplácať nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.
Zamestnanec nesmie mať počas trvania PN príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie dočasnej PN (rozhoduje obdobie, za ktoré je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).
U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas dočasnej PN (neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť).
Príklad 1: Živnostník Živnostník platil celý rok 2013 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) 393 eur. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa teda určí takto: 393×12/365 = 12,92 eur
Za 1. až 3. deň trvania PN dostane živnostník 25 % z denného VZ, čo predstavuje 3,23 eur na deň (0,25×12,92). Spolu za 3 dni to bude 9,69 eur.
Od 4. dňa nemocenská dávka dosiahne 55 % z denného VZ, čo je 7,10 eur denne. Ak by bol živnostník na PN 10 dní, dostal by zo Sociálnej poisťovne v tomto roku 59,39 eur (9,69+7×7,1). Pri „péenke“ v trvaní 30 dní by mu poisťovňa poslala 201,40 eur (9,69+27×7,1).
Príklad 2: Zamestnanec Zamestnanec vlani zarábal v hrubom celý rok 700 eur. Jeho denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa určí takto: 700×12/365 = 23,01 eur
Za prvé tri dni „péenky“ dostane od zamestnávateľa 25 % z denného VZ. Predstavuje to 5,75 eur na deň (0,25×23,01), teda za tri dni dávka dosiahne 17,25 eur.
Od 4. dňa sa výška dávky upravuje na 55 % z denného VZ. Pôjde o 12,65 eur na deň (0,55×23,01). Za 4. až 10. deň bude náhrada príjmu od zamestnávateľa predstavovať 88,55 eur.
Od 11. dňa trvania PN mu začne nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa, a to vo výške 12,65 eur na deň. Za 20 dní by nemocenská dávka zamestnanca z poisťovne predstavovala 253 eur. Za mesiac, ktorý trval 30 dní, by tak zamestnanec počas „péenky“ dostal 358,80 eur (17,25+88,55+253).
Materská dávka
Nemocenská dávka, poskytovaná z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.
Dávka dosahuje 65 % z denného vymeriavacieho základu a Sociálna poisťovňa ju vypláca spravidla 34 týždňov od vzniku nároku na ňu. Pri výpočte výšky dávky sa rovnako ako pri iných dávkach nemocenského poistenia v zásade vychádza z prechádzajúceho roku.
Podmienkou pre vznik nároku na dávku je získanie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (započítava sa predchádzajúce obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia ako aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO z dôvodu nároku na rodičovský príspevok).
Zamestnanec nesmie mať počas poberania materskej dávky príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie poberania dávky (rozhoduje obdobie, za ktoré je príjem vyplatený a nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).
U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas poberania materskej dávky.
Príklady
Príklad 1:
Živnostníčka platila celý rok 2013 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) 393 eur. Jej denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa teda určí takto: 393×12/365 = 12,92 eura
Výška materskej dávky bude za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa predstavovať 65 % z denného VZ, čo je 8,4 eura (0,65×12,92). Pri 30-dňovom mesiaci bude materská dávka 252 eur a pri 31-dňovom mesiaci dosiahne 260,4 eura.
Príklad 2:
Zamestnankyňa vlani zarábala v hrubom celý rok 900 eur. Jej denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa určí takto: 900×12/365 = 29,58 eura
Výška materskej dávky bude pre ženu za jeden deň tehotenstva, resp. starostlivosti o narodené dieťa predstavovať 65 % z denného VZ, čo je 19,23 eura (0,65×29,58). Pri 30-dňovom mesiaci bude materská dávka 576,9 eura a pri 31-dňovom mesiaci dosiahne 596,1 eura.
Ošetrovné (OČR)
Je to nemocenská dávka poskytovaná z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého člena rodiny alebo z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do 10 rokov veku.
Suma ošetrovného tvorí 55 % z denného vymeriavacieho základu (VZ) a poskytuje sa za kalendárne dni (teda aj za soboty a nedele), najviac však 10 dní. Pri výpočte výšky dávky sa, ako pri iných dávkach nemocenského poistenia, v zásade vychádza z prechádzajúceho roku.
Zamestnanec nesmie mať počas poberania ošetrovného príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplatený za obdobie ošetrovania (rozhoduje obdobie, za ktoré je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu).
U živnostníka sa nesleduje, či dosahuje príjem počas vyplácania ošetrovného.
Príklady
Príklad 1:
Živnostník platil celý rok 2013 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (VZ) 393 eur. Jeho denný vymeriavací základ na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa určí nasledovne: 393×12/365 = 12,92 eura
Denná suma ošetrovného bude predstavovať 55 % z denného VZ, teda 7,11 eura (0,55×12,92). Za desať dní trvania „óčeerky“ tak živnostník dostane 71,1 eura.
Príklad 2:
Zamestnanec zarábal v minulom roku v hrubom celý rok 800 eur. Jeho denný vymeriavací základ (VZ) na výpočet dávky sa určí tak, že sa spočítajú všetky vymeriavacie základy v danom roku a výsledok sa vydelí počtom dní v roku.
Denný VZ sa určí takto: 800×12/365 = 26,3 eura
Denná suma ošetrovného bude predstavovať 55 % z denného VZ, teda 14,46 eura (0,55×26,3). Za desať dní trvania „óčeerky“ zamestnanec dostane 144,6 eura.
Starobný dôchodok
Suma starobného dôchodku závisí od priemerného osobného mzdového bodu (od bývalých zárobkov penzistu), počtu odpracovaných rokov a od tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty (rovnakej pre všetky osoby). Táto hodnota na rok 2014 predstavuje 10,2524 eur. Priemerný osobný mzdový bod tvorí priemer vypočítaný z osobných mzdových bodov za jednotlivé odpracované roky.
Samotné osobné mzdové body sú podielom hrubých zárobkov zamestnanca (v prípade živnostníka ide o vymeriavacie základy, z ktorých platil odvody) v danom roku a priemernou mzdou na Slovensku v tom istom roku.
Pri výpočte výšky starobného dôchodku sa uplatňuje princíp solidarity. Ten spočíva v tom, že ľuďom, ktorých priemerný zárobok bol počas ich aktívneho života nižší ako priemerná mzda, štát priemerný osobný mzdový bod zvyšuje. Platí, že čím viac boli zárobky penzistu pod priemernou mzdou, tým výraznejšie štát penzistovi pridá.
Naopak, ľudia, ktorí počas života zarábali viac ako 1,25-násobok priemernej mzdy, majú svoje dôchodkové nároky znížené. Ich dôchodok tak nezodpovedá presne tomu, koľko kedysi zarábali. Dôchodky lepšie zarábajúcich sa pritom znižujú tým viac, čím výraznejšie bol ich príjem nad 1,25-násobkom priemernej mzdy na Slovensku.
Príklady
Príklad 1:
O dôchodok v roku 2014 požiadal zamestnanec, ktorý odpracoval 42 rokov a počas života mal hrubý príjem na úrovni 1,5-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Jeho priemerný osobný mzdový (POMB) bod preto predstavuje koeficient 1,5.
V celej výške sa mu však pri výpočte dôchodku zohľadní len POMB v hodnote 1,25. Zo zvyšnej hodnoty 0,25 sa mu v roku 2014 zohľadní len 76 %. Ide o hodnotu 0,19 (0,25×0,76). Jeho výsledný POMB po úprave dosiahne 1,44 (1,25+0,19).
Starobný dôchodok vypočítame tak, že výsledný POMB vynásobíme počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou, ktorá na rok 2014 predstavuje 10,2524 eura.
Postup je takýto: 1,44x42x10,2524 = 620,06 eura. Starobný dôchodok tejto osoby predstavuje 620,06 eura.
Príklad 2:
O starobný dôchodok požiadal živnostník, ktorý odpracoval 42 rokov. Celý život platil odvody do Sociálnej poisťovne z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý tvorí polovicu z priemernej mzdy na Slovensku. Jeho priemerný osobný mzdový (POMB) bod preto dosahuje 0,5.
POMB sa mu upraví tak, že k jeho hodnote 0,5 sa pripočíta 18 % z hodnoty, ktorá chýba do hodnoty 1. Ide teda o hodnotu 0,5 (1-0,5), z ktorej 18 % tvorí 0,09.
Jeho výsledný POMB po úprave dosiahne 0,59 (0,5+0,09).
Starobný dôchodok vypočítame tak, že výsledný POMB vynásobíme počtom odpracovaných rokov a aktuálnou dôchodkovou hodnotou, ktorá na rok 2014 predstavuje 10,2524 eura.
Postup je takýto: 0,59x42x10,2524 = 254,05 eura.
Starobný dôchodok tejto osoby predstavuje 254,05 eura.
