Sociálne odvody SZČO od 1. 7. 2026: koho sa dotkne novela zákona a čo prinesie v praxi?

Od 1. júla 2026 sa menia pravidlá sociálneho poistenia pre živnostníkov a ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby. Zmenu prináša zákon č. 122/2026 Z. z., ktorým sa novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Novela upravuje najmä vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO.

Hlavnou zmenou je, že povinné sociálne poistenie už nebude automaticky vznikať každej osobe, ktorá má oprávnenie na podnikanie. Po novom bude dôležité aj to, aký príjem SZČO dosiahla. Sociálna poisťovňa túto zmenu vysvetľuje ako zavedenie príjmového testu, ktorý má chrániť najmä nízkopríjmových živnostníkov a znížiť ich odvodové zaťaženie.

Zavádza sa príjmový test

Najdôležitejšou novinkou je príjmový test. Povinné sociálne poistenie nevznikne SZČO, ktorej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za relevantné obdobie nepresiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Pre rok 2026 sa pri posudzovaní príjmov za rok 2025 používa hranica 2 876,90 eura. Ak SZČO za rok 2025 túto sumu nepresiahla, povinné sociálne poistenie jej nevznikne, prípadne jej zanikne. Rovnaké pravidlo platí aj pre SZČO, ktorá daňové priznanie nepodala preto, že ho pre nízky príjem podať nemusela.

Ľudsky povedané: ak si niekto podnikaním privyrába len v malom rozsahu, napríklad popri zamestnaní, dôchodku, rodičovskej dovolenke alebo inej hlavnej činnosti, novela mu môže pomôcť. Ak jeho príjem nepresiahne zákonnú hranicu, nebude musieť platiť povinné sociálne odvody.

Tri skupiny SZČO podľa výšky príjmu

Po novom bude prakticky dôležité rozlišovať tri pásma príjmu.

Prvá skupina sú SZČO s príjmom do 2 876,90 eura za rok 2025. Tým povinné sociálne poistenie nevznikne alebo im zanikne. Nebudú teda platiť ani mikroodvod.

Druhá skupina sú SZČO s príjmom vyšším ako 2 876,90 eura, ale najviac 9 144 eur. Tým vznikne alebo bude pokračovať povinné poistenie, ale poistné budú platiť z osobitného vymeriavacieho základu. V roku 2026 ide o tzv. mikroodvod vo výške 131,34 eura mesačne.

Tretia skupina sú SZČO s príjmom vyšším ako 9 144 eur. Pri nich sa vymeriavací základ určí štandardným spôsobom zo základu dane, najmenej však z minimálneho vymeriavacieho základu. Od 1. júla 2026 do 31. decembra 2026 je minimálny vymeriavací základ 914,40 eura, z ktorého vychádza mesačné poistné 303,11 eura.

Čo je mikroodvod

Mikroodvod je nižšie sociálne poistné pre SZČO s nižším príjmom. V roku 2026 sa bude týkať tých, ktorých príjem za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 eura, ale nepresiahol 9 144 eur.

Poistné sa v tomto prípade nepočíta zo štandardného minimálneho vymeriavacieho základu, ale z osobitného vymeriavacieho základu. Ten predstavuje 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza roku platenia poistného. Pre rok 2026 je osobitný vymeriavací základ 396,24 eura a z neho vychádza poistné 131,34 eura mesačne.

Pre podnikateľov to znamená, že ak síce prekročia najnižšiu hranicu príjmu, ale stále majú relatívne nízky ročný príjem, nebudú hneď platiť plné minimálne sociálne odvody. Zaplatia nižší mikroodvod.

Začínajúci podnikatelia budú mať odvodové prázdniny

Dôležitou časťou nových pravidiel sú tzv. odvodové prázdniny. Začínajúcej SZČO vznikne povinné poistenie až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť. Pri SZČO bez oprávnenia sa táto lehota počíta od mesiaca doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Príklad: ak niekomu vznikne živnostenské oprávnenie 15. februára 2026 a predtým nikdy nebol SZČO, povinné poistenie mu vznikne 1. augusta 2026. Od tohto dátumu bude v roku 2026 platiť mikroodvod 131,34 eura mesačne.

Tento režim sa týka začínajúcich podnikateľov a tiež osôb, ktorým od zániku posledného oprávnenia alebo skončenia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov.

Príjmový test sa robí každoročne

Sociálna poisťovňa bude príjem SZČO posudzovať každoročne. Štandardne sa bude posudzovať k 1. júlu. Ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, posúdenie sa vykoná k 1. októbru.

Ak príjem za predchádzajúci kalendárny rok presiahne zákonom stanovenú hranicu, povinné poistenie vznikne alebo bude pokračovať. Ak príjem hranicu nepresiahne, povinné poistenie nevznikne alebo zanikne 30. júna, prípadne 30. septembra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania.

Prechodové SZČO: čo platí od 1. júla 2026

Novela osobitne rieši aj tzv. prechodové SZČO. Ide o osoby, ktoré podnikali už pred rokom 2026 a podnikajú aj po 1. júli 2026. Pri nich Sociálna poisťovňa vykoná príjmový test podľa príjmov za rok 2025.

Ak SZČO k 30. júnu 2026 nie je povinne poistená a jej príjem za rok 2025 bol vyšší ako 2 876,90 eura, povinné poistenie jej vznikne 1. júla 2026. Ak príjem túto hranicu nepresiahol, poistenie jej nevznikne.

Ak SZČO k 30. júnu 2026 už povinne poistená je, poistenie jej bude pokračovať aj po 30. júni 2026 len vtedy, ak jej príjem za rok 2025 presiahol 2 876,90 eura. Ak bol príjem nižší alebo rovný tejto sume, povinné poistenie jej 30. júna 2026 zanikne.

Pri SZČO s odkladom daňového priznania sa posúdenie presúva na 1. október 2026. Ak boli k 30. júnu 2026 povinne poistené, v období od 1. júla do 30. septembra 2026 budú pokračovať v platení poistného z doterajšieho vymeriavacieho základu. Po 30. septembri bude rozhodujúci príjem za rok 2025.

Opätovné začatie podnikania

Novela rieši aj prípady, keď osoba podnikanie ukončila a neskôr ho opäť začne. Ak od zániku posledného oprávnenia alebo skončenia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti neuplynulo viac ako 60 mesiacov, povinné poistenie môže vzniknúť odo dňa opätovného začatia podnikania. Podmienkou je, že podľa posledného relevantného daňového priznania dosiahla príjem nad zákonnou hranicou.

Ak však za daný rok nepodala daňové priznanie preto, že v tom roku vôbec nemala postavenie SZČO, zákon počíta s tým, že jej povinné poistenie môže vzniknúť.

V praxi to znamená, že pri opätovnom začatí podnikania nebude rozhodujúce len to, že si podnikateľ znovu otvoril živnosť. Dôležité bude aj to, kedy naposledy podnikal, či uplynulo 60 mesiacov a aké príjmy mal v relevantnom období.

Čo sa zmenilo oproti pôvodnému zámeru mikroodvodov

Pôvodne sa mikroodvody spájali s tým, že po určitom čase podnikania budú sociálne odvody platiť aj osoby s veľmi nízkymi príjmami. Novela však zaviedla príjmový test, ktorý z tejto povinnosti vyraďuje najnižšie príjmové SZČO. Prakticky to znamená, že mikroodvod sa nebude týkať každého podnikateľa automaticky, ale najmä tých, ktorí prekročia prvú príjmovú hranicu.

To je dôležitá zmena najmä pre ľudí, ktorí podnikajú len popri inej činnosti alebo majú zo živnosti iba občasné príjmy.

Na čo si majú podnikatelia dať pozor

Podnikatelia by si mali skontrolovať najmä príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025. Nie je rozhodujúci len zisk, ale príjem, ktorý sa podľa zákona používa na posúdenie vzniku alebo zániku povinného poistenia.

Pre rok 2026 sú prakticky dôležité tieto hranice:

Ak má SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tieto pravidlá sa prakticky posudzujú až od 1. októbra 2026.

Záver

Novela zákona o sociálnom poistení od 1. júla 2026 zásadne mení pravidlá pre SZČO. Najnižšie príjmové SZČO nebudú musieť platiť povinné sociálne odvody. Podnikatelia s nižším, ale nie úplne minimálnym príjmom budú platiť mikroodvod. SZČO s vyššími príjmami budú platiť štandardné odvody.

Pre podnikateľov je preto najdôležitejšie sledovať tri veci: výšku príjmu za predchádzajúci rok, dátum posúdenia poistenia a to, či patria medzi začínajúce, prechodové alebo opätovne začínajúce SZČO. Práve od toho bude závisieť, či nebudú platiť nič, budú platiť mikroodvod alebo štandardné sociálne odvody.

Odporúčané ebooky

K téme