Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Medzi najväčšie spúšťače stresu patria medziľudské vzťahy na pracovisku, neprimerané pracovné zaťaženie a nedostatočné ohodnotenie práce.
Slováci sa snažia zmierniť pracovný stres pomocou pozitívneho myslenia, prestávkami v práci, rozhovormi s kolegami a fyzickým pohybom.
Stresom v práci pociťujeme niekoľkokrát týždenne
V súčasnosti pociťujú ľudia viac stresu v zamestnaní ako v predchádzajúcich rokoch a viac ako polovica si myslí, že zamestnávatelia nevytvárajú také podmienky na pracoviskách, ktoré by viedli k jeho zníženiu.
Zistenia vyplynuli z on-line prieskumu zameraného na stres na pracoviskách, ktorý v júni realizovala prieskumná agentúra GfK na vzorke 800 respondentov.
Vystresovaní sú muži aj ženy rovnako
„Stresovými situáciami v práci trpia najmä ľudia v produktívnom veku, predovšetkým vo veku od 35 do 44 rokov. Z hľadiska vzdelania sú to skôr ľudia s vysokoškolským vzdelaním a stredoškolským bez maturity. Slovenky sú v práci rovnako vystresované ako ich mužskí kolegovia“, upresňuje Eva Vlčková, Health Sector Leader spoločnosti GfK.
Približne 60 percent ľudí, ktorí trpia stresom v práci, ho pociťujú niekoľkokrát týždenne a tento stav uviedli v najvyššej miere ľudia s najnižším stupňom vzdelania. Raz za týždeň pociťuje stres v práci necelá pätina ľudí a ďalšia necelá pätina ho zažíva raz za dva týždne alebo ešte menej často.
Najčastejším štartérom stresu sú medziľudské vzťahy
Takmer polovica respondentov zažívajúcich stres v práci označila ako jeho spúšťač predovšetkým medziľudské vzťahy a to na všetkých úrovniach riadenia vo firme. Muži (47 percent) sú na tom o niečo lepšie ako ženy (54 percent), ktorým medziľudské vzťahy robia viac vrások na čele. Vzťahy na pracovisku stresujú najmä ľudí s nižším vzdelaním, s rastúcim stupňom vzdelania postupne klesá podiel týchto ľudí.
Slovákov ďalej stresuje neprimerané pracovné zaťaženie a s tým súvisiaca dĺžka pracovnej doby a nedostatočné ohodnotenie práce, ktoré v prieskume uvádzalo viac žien ako mužov. Z ďalších faktorov spôsobujúcich stres v práci môžeme uviesť neistotu zamestnania, nedostatočne vymedzené úlohy a zodpovednosti a nedostatočnú komunikáciu v rámci firmy.
Pomôže prestávka či rozhovor
Takmer polovica ľudí sa snaží nestratiť hlavu a myslieť pozitívne, pokiaľ sa dostane do stresujúcej situácie v práci. Druhou pomôckou na odbúranie stresu je prestávka v práci a tretine ľudí vyhovuje rozhovor s kolegami. Fyzický pohyb vo forme prechádzky, strečingu alebo krátkeho cvičenia pomáha štvrtine ľudí ľahšie sa vyrovnať so stresom. Ďalej sa ľudia zvyknú odreagovať od stresu pitím kávy alebo energetických nápojov prípadne sladkosťami.
Objem stresu sa zväčšuje
Sedem z desiatich Slovákov potvrdilo, že v súčasnosti pociťujú viac stresu v práci ako v minulosti, približne desatina ľudí netrpí väčším stresom a pätina ľudí nevedela jednoznačne odpovedať. Šesť z desiatich Slovákov sa vyjadrilo, že si nemyslí, že zamestnávatelia vytvárajú také podmienky, ktoré by viedli k zníženiu stresu na pracoviskách.
Česi sú viac v pohode
V Čechách trpí stresom v zamestnaní menej ľudí ako na Slovensku. Kým na Slovensku uviedlo takmer 60 percent ľudí, že pociťuje pracovný stres, v Čechách to bolo približne „len“ 40 percent. V Čechách trpia stresom viac muži, na Slovensku trpia rovnako stresom muži aj ženy.
