V mesiaci február 2013 boli navrhnuté, prerokovávané alebo schválené viaceré legislatívne zmeny, ktoré sa dotknú podnikateľov. Prečítajte si o nich viac.
Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní
Vláda schválila návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) na ďalších zamestnávateľov v odvetví.
- vypúšťa sa podmienka súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti KZVS na neho,
- pre rozšírenie záväznosti KZVS musí byť splnená podmienka, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná KZVS, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo časti odvetvia uzatvorila inú KZVS,
- umožnenie zamestnávateľom uplatniť pripomienky k návrhu na rozšírenie KZVS, ktoré zhodnotí tripartitná komisia pre rozšírenie KZVS. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce a budú ju tvoriť: zástupcovia ministerstva, zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zamestnancov a zástupca Štatistického úradu SR.
- Z rozšírenia záväznosti KZVS sa vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov, napríklad zamestnávateľ, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov, na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú a zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe.
Navrhnutý termín účinnosti v prípade schválenia parlamentom: júl 2013
Novela zákona o BOZP
Vláda schválila novelu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Základné body tejto novely sa týkajú zamestnancov vykonávajúcich rizikovejšiu prácu zaradenú do tretej a štvrtej kategórie rizikovosti. Títo zamestnanci budú mať nárok na častejšie rekondičné pobyty. Pôjde o nárok zúčasťňovať sa rekondičného pobytu každých 5 rokov (teraz každých 6 rokov). U zamestnanca, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie rizikovosti, sa nárok na rekondičný pobyt skracuje zo súčasných päť rokov na štyri odpracovanéi roky.
Náklady firiem sa zvýšia aj vďaka návrhu na podrobenie sa posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu určitých skupín zamestnancov. Ide napríklad o revíznych technikov, lešenárov a osoby obsluhujúce vybrané stavebné alebo poľnohospodárske stroje a zariadenia. Pôjde o profesie, pri ktorých má byť zdravotná spôsobilosť na prácu podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu o absolvovaní výchovy a vzdelávania na obsluhu a vykonávanie niektorých činností. Bez tohto preukazu, osvedčenia či dokladu pritom zamestnanec nebude môcť vykonávať svoju prácu.
Navrhnutý termín účinnosti v prípade schválenia parlamentom: júl 2013 + vybrané zmeny od 1. januára 2014
Novela zákona o bankách
Vláda schválila novelu zákona o bankách. Banky a iné finančné domy, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, nebudú môcť žiadať od klientov poplatky za vedenie úverového účtu. Oslobodenie od poplatkov má platiť vtedy, ak je vedenie podmienkou úverového vzťahu a nebudú môcť pýtať poplatky za úkony, ktorých poskytnutie neslúži potrebám spotrebiteľa a slúži len potrebám finančnej inštitúcie.
Ako ďalej vyplýva z návrhu, nebude sa to týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany. Takými sú napríklad platobný účet, bežný účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta. Taktiež sa v zákone o bankách navrhuje, aby sa ustanovenie týkajúce sa bezplatného úplného alebo čiastočného predčasného splatenia hypotekárneho úveru vzťahovalo aj na hypotekárne úvery s variabilnou úrokovou sadzbou, ak sa počas predchádzajúceho roka nezmenila.
Navrhnutý termín účinnosti v prípade schválenia parlamentom: 10. jún 2013
Novela zákona o zdravotnom poistení
Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) chce zmierniť nastavenie odvodov pre bývalých poistencov štátu, ktoré rezort zaviedol od začiatku tohto roka. Medzi poistencov štátu totiž od začiatku januára nepatria tie osoby, ktorých vymeriavací základ za rok 2013 presiahne 15-násobok životného minima, teda sumu 2 918,7 eura. Ak podnikajúci dôchodcovia, či ženy na materskej dovolenke budú mať ročný vymeriavací základ nad touto sumou, má sa na nich vzťahovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na úrovni 393 eur, čomu zodpovedá poistné v sume 55,02 eura. Rezort zdravotníctva to však chce po deviatich týždňoch účinnosti zákona zmeniť.
„Navrhuje sa, aby sa nevzťahoval minimálny vymeriavací základ na poistencov, ktorí z dôvodu, že prekročili svojim príjmom 15-násobok životného minima, prestávajú byť poistencami štátu, pretože v opačnom prípade by úprava predstavovala neprimeranú finančnú záťaž pre takýchto poistencov,“ uviedlo ministerstvo k návrhu novely. Poistné na zdravotné poistenie tak tieto osoby majú po novom odvádzať zo skutočne zarobenej sumy.
Stav: predložené ministerstvom zdravotníctva do pripomienkového konania. Navrhovaná účinnosť v prípade schválenia: 1. októbra 2013 + osobitné body 1. januára 2014 a 1. januára 2015
Zákon o odbytovom fonde
Zákon o odbytovom fonde, ktorý predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR má za cieľ zvýšiť predaj slovenských potravín prostredníctvom reklamy. Na financovanie tejto formy podpory predaja by mali podnikatelia v agropotravinárskom sektore štvrťročne do fondu odviesť 0,06 % svojich tržieb. Na správu samotného odbytového fondu by malo v prvom roku ísť maximálne 10 % z vyzbieranej čiastky, v ďalších rokoch už najviac 7 %. Podľa odhadov MPRV pôjde približne o 3 mil. eur.
Stav: ukončené pripomienkové konanie
Navrovaná účinnosť v prípade schválenia: 1. júla 2013
Novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť. Vyplýva to zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Zákon upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.
Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať. Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur, ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky, ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10-tisíc eur do 331 940 eur, napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru.
Novelu podpísal vo februári prezident Ivan Gašparovič. Právna norma nadobudne účinnosť 15. marca.
Tip: Ďalšie informácie o legislatíve nájdete aj v sekcii „Odporúčané tiež“ umiestnenej pri úvode článku.
Zdroj: Podnikam.SK, PH, IT