Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Aký je vzťah SZČO (živnosť) a materská dovolenka? Ak žena poberá materskú dávku zo Sociálnej poisťovne (spravidla ide o obdobie 34 týždňov – od 6. týždňa pred pôrodom do 28. týždňa po pôrode), môže popri tom aj podnikať.
Dozviete sa: Bude mať žena počas podnikania naďalej nárok na materskú dávku? Bude za matku-živnostníčku naďalej platiť dôchodkové poistenie štát? Aké budú jej odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ak začne opäť pracovať?
Počas materskej štát platí dôchodkové poistenie automaticky
Nárok na materskú dávku počas podnikania
Žena má nárok na poberanie materskej dávky aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Absencia príjmu je totiž podmienkou vyplácania tejto dávky len v prípade zamestnankyne, ktorá si uplatnila nárok na materskú dávku z povinného nemocenského poistenia zamestnankyne.
Ak by sa teda žena počas poberania materskej dávky vrátila do zamestnania, z ktorého odišla na materskú dovolenku, stráca nárok na materskú dávku. Ak však žena bude mať popri materskej dávke aj príjem z podnikania, nárok na materskú dávku nestráca.
Platenie dôchodkového poistenia štátom počas podnikania
Počas poberania materskej dávky štát platí dôchodkové poistenie automaticky za matky, ktoré dostávajú túto dávku ako zamestnankyne alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ak matka popri poberaní materskej dávky podniká, naďalej zostáva poistencom štátu a štát za ňu platí dôchodkové odvody zo základu, ktorý tvorí 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred 2 rokov. Aktuálne ide o sumu 471,60 eur.
Odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Ak je žena povinne dôchodkovo a nemocensky poistenou SZČO (za rok 2011 presiahla hrubý príjem 4 078,70 eur), tak v čase poberania materskej dávky poistné na sociálne nemusí platiť. Povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne sa tejto matke obnoví po skončení poberania materskej dávky.
Odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Poberateľka materskej je z hľadiska zdravotného poistenia poistencom štátu. Ak zo Sociálnej poisťovne dostáva materskú dávku a popritom podniká, tak sa na ňu v tomto období nevzťahujú ustanovenia o minimálnom vymeriavacom základe SZČO. V čase poberania materskej dávky preto nemusí ako SZČO platiť do zdravotnej poisťovne minimálny mesačný preddavok v sume 55,02 eur.
Ak by matka začala podnikať počas materskej dovolenky, môže si určiť nulový preddavok na zdravotné poistenie a poistné za daný rok zdravotnej poisťovni doplatí až v rámci ročného zúčtovania poistného. V prípade, že matka podnikala ešte pred nástupom na materskú dovolenku a ako SZČO platila minimálny preddavok 55,02 eur, tak od začiatku poberania materskej dávky už platiť preddavky nemusí.
POZOR dôležité informácie!
Od 1. januára tohto roka platí novinka, podľa ktorej štát nie je platiteľom poistného za mamičky na materskej dovolenke (ani za ostatných poistencov štátu), ak ich ročný vymeriavací základ presiahne 15-násobok životného minima (aktuálne ide o sumu 2 918,7 eura). Pri vymeriavacom základe vyššom ako 2 918,7 eura sa už na matku ako SZČO vzťahuje minimálny vymeriavací základ 393 eur a k tomu prislúchajúce minimálne odvody 55,02 eura mesačne.
Suma 2 918,7 eura pritom platí pre tie mamičky, ktoré boli poistenkyňami štátu celý rok. Ak by žena dostávala materský príspevok v roku 2013 napríklad pol roka, tak stanovená hranica klesá na polovicu, teda na 1 459,35 eura. Vymeriavaciemu základu v tejto sume za rok 2013 zodpovedá základ dane SZČO na úrovni 2 772,8 eura (za rok 2013 sa základ dane bez odpočítania zaplatených odvodov delí koeficientom 1,9). Ak by teda matka v roku 2013 vykázala ako SZČO základ dane pred odrátaním odvodov vyšší ako 2 772,8 eura, tak sa nebude považovať za poistenkyňu štátu. Znamená to, že za obdobie polročného poberania materského príspevku by musela v ročnom zúčtovaní doplatiť zdravotnej poisťovni 330,12 eura (6×55,02 eura).
Ak by rovnaká žena mala základ dane nižší ako 2 772,8 eura, napríklad 2 000 eur, tak by sa za poistenkyňu štátu považovala. Nevzťahoval by sa tak na ňu minimálny vymeriavací základ SZČO a najnižšie možné odvody v sume 55,02 eura. Zdravotné odvody by v rámci ročného zúčtovania doplatila podľa výšky svojho skutočného zárobku. Zo základu dane na úrovni 2 000 eur by doplatila poistné na zdravotné poistenie v sume 147,37 eura. (Základ dane vydelíme koeficientom 1,9 a vynásobíme číslom 0,14, teda 14-percentnou sadzbou na zdravotné poistenie).
Príklad č.1 Žena podniká od marca 2009. Od 1. januára 2013 platí zdravotnej poisťovni preddavok v minimálnej sume 55,02 eur a do Sociálnej poisťovne platí poistné v najnižšej možnej sume 130,27 eur. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu o vyplácanie materskej dávky v období od 1. júla 2013 do 24. februára 2014 (34 týždňov). Následkom toho sa od 1. júla 2013 stáva poistencom štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Rozhodne sa podnikať aj počas poberania materskej dávky.
Za obdobie od 1. júla 2013 do 24. februára 2014 nemusí do Sociálnej poisťovne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, keďže poberá dávku nemocenského poistenia. Povinné platenie odvodov na sociálne poistenie sa jej obnoví od 25. februára 2014 (ak dovtedy neukončí podnikateľskú činnosť), pričom výška odvodov sa vypočíta podľa základu dane za rok 2012.
Za obdobie od 1. júla 2013 už žena ako SZČO nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie v sume 55,02 eura. Svoje odvodové povinnosti si voči zdravotnej poisťovni vysporiada v rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2013. Keďže bola v roku 2013 pol roka poistenkyňou štátu, ak jej vymeriavací základ presiahne 1 459,35 eura (polovica z ročného základu 2 918,7 eura), štátnou poistenkyňou už nebude.
Za rok 2013 vykáže v daňovom priznaní základ dane pred odpočítaním zaplatených odvodov v sume napríklad 2 700 eur. Tomuto základu dane zodpovedá vymeriavací základ 1 421,05 eura (sumu 2 700 eur vydelíme koeficientom 1,9, ktorý je platný pre rok 2013). Vymeriavací základ matky za rok 2013 je tak nižší ako 1 459,35 eura a preto táto matka ako SZČO zostáva poistenkyňou štátu.
Bude to pre ňu znamenať to, že sa na ňu počas poberania materskej dávky (júl až december 2013) nebude vzťahovať minimálny vymeriavací základ, ani minimálne zdravotné odvody v sume 55,02 eura. Z vymeriavacieho základu 1 421,05 eura by mala zaplatiť 14-percentný odvod v sume 198,95 eura. Keďže však v prvom polroku 2013 bola SZČO bez súbehu s poistením od štátu, za toto obdobie sa na ňu vzťahuje minimálny vymeriavací základ a preto musí zaplatiť za rok 2013 odvody v sume 330,12 eura (6×55,02 eura). Táto matka tak podnikala celý rok 2013 a jej zdravotné odvody ako SZČO predstavovali 330,12 eura.
Príklad 2:
Žena je zamestnankyňou. Vzhľadom na očakávaný termín pôrodu požiada Sociálnu poisťovňu cez svojho zamestnávateľa o vyplácanie materskej dávky v období od 1. júla 2013 do 24. februára 2014 (34 týždňov). Od 1. júla 2013 sa tak stáva poistenkyňou štátu aj z hľadiska zdravotného, aj z hľadiska sociálneho poistenia. Od 1. septembra 2013 sa rozhodne podnikať. Poistné na sociálne poistenie začne ako SZČO platiť najskôr od 1. júla 2014, a to v prípade, ak jej hrubý príjem (pred odpočítaním výdavkov) za rok 2013 presiahol cca. 4 800 eur (presná suma bude známa po tom, ako Štatistický úrad SR zverejní výšku priemernej mzdy na Slovensku v roku 2012).
Jej hrubý príjem ako SZČO za rok 2013 dosiahol 6 000 eur a základ dane 3 600 eur. Vzhľadom na to začne od 1. júla 2014 povinne platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie najmenej v sume vyše 130,27 eura (minimálna suma odvodov platná na rok 2013, od roku 2014 sa táto čiastka zvýši vzhľadom na rast priemernej mzdy za rok 2012).
Preddavok na zdravotné poistenie matka ako SZČO od 1. septembra 2013 platiť nemusí, keďže je poistenkyňou štátu. Svoje odvodové povinnosti voči zdravotnej poisťovni si vysporiada v ročnom zúčtovaní poistného za rok 2013. Jej základu dane vo výške 3 600 eur zodpovedá vymeriavací základ na platenie poistného v sume 1 894,74 eura. (sumu 3 600 eur vydelíme koeficientom 1,9, ktorý je platný pre rok 2013). Keďže bola v roku 2013 pol roka poistenkyňou štátu a jej vymeriavací základ presiahol 1 459,35 eura (polovica z ročného základu 2 918,7 eura), štátnou poistenkyňou už nebude.
Znamená to, že za obdobie poberania materskej dávky (júl až december 2013) musí zdravotnej poisťovni doplatiť odvody najmenej v sume 330,12 eura, teda 6-násobok minimálneho poistného 55,02 eura. Za júl až august doplatí 110,04 eura ako samoplatkyňa a za september až december 220,08 eura ako SZČO. Táto žena podnikala v roku 2013 tri mesiace a na zdravotných odvodoch za rok 2013 zaplatí 330,12 eura.
