Oplatí sa podnikateľovi nakúpiť stravné lístky na celý rok dopredu?
Živnostníci boli v oblasti stravovania a uznateľnosti týchto nákladov na zníženie základu dane dlhšie obdobie tak trochu diskriminovaní. Až novela zákona o dani z príjmov platná od 1.1.2007 ustanovila, že aj živnostníci majú nárok dať si do nákladov ovplyvňujúcich základ dane náklady vynaložené na stravné.
Výška stravného, ktorú je možné v prípade živnostníkov uznať ako daňový výdavok vychádza z ustanovení zákona o cestovných náhradách a je maximálne vo výške stravného ustanoveného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, to znamená od 1.1.2011 maximálne 3,80 EUR za každý odpracovaný deň.
Živnostníci musia stravné preukázať:
- nákupom stravovacích poukážok
- dokladom o kúpe teplého jedla v reštaurácii alebo podobnom stravovacom zariadení
- faktúrou na nákup stravovacích služieb
Živnostníci si často objednávajú stravné poukážky so spätnou platnosťou, čo je síce možné, ale z hľadiska výdavkov ovplyvňujúcich základ dane nie je možné spätne si uplatniť do takýchto výdavkov stravné lístky za predchádzajúce obdobia.
Počet odpracovaných dní počas ktorých si môže živnostník uplatniť stravné vo výške 3,80 EUR je limitovaný maximálnou dĺžkou týždenného pracovného času podľa zákonníka práce, t.j. maximálne 48 hodín týždenne, teda 6 pracovných dní týždenne.
Preto nie je vhodné kupovať stravné lístky na celý rok dopredu, lebo môže nastať situácia, že živnostník sa ocitne na pracovnej ceste tuzemskej alebo zahraničnej a z titulu pracovnej cesty má nárok na stravné a preto nie je možné v jeden deň uplatniť stravné v rámci pracovnej cesty a zároveň si dať do nákladov stravný lístok. Vhodnejšie je zakúpiť stravné lístky na kratšie časové obdobia ako štvrťrok alebo polrok.
Pokiaľ je živnostník zároveň zamestnávateľom a nemôže poskytnúť stravovanie (dočasná platobná neschopnosť, odstávka zariadenia poskytujúceho stravovacie služby), je možné, aby stravné lístky alebo poukážky poskytol zamestnancom aj spätne a na rozdiel od živnostníka si ich môže uplatniť aj do daňových výdavkov ako zamestnávateľ. Jedná sa ale o stravné lístky poskytnuté zamestnancom.
Ako zaúčtuje SZČO v účtovníctve náklady na kúpu stravných lístkov?
V prvom kroku nákup stravných lístkov zaúčtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane a zaeviduje ho do evidencie cenín. Na konci mesiaca podľa počtu odpracovaných dní preúčtuje hodnotu lístkov za príslušný mesiac cez interný doklad do prevádzkovej réžie a odpíše z evidencie cenín. Stravovacie poukážky nepodliehajú DPH, DPH podlieha iba provízia za ich predaj. |
Ako správne v jednoduchom účtovníctve zaúčtovať spracovateľskú províziu?
SZČO zadarí náklad do prevádzkovej réžie.
Ak by si SZČO kúpila stravné lístky na celý rok vopred a niektorý deň by si nemohla dať lístok do nákladov….ako má postupovať?
Buď minie lístok na nákup stravy, ale z pohľadu oprávnenosti výdavku sa bude jednať o výdavok neovplyvňujúci základ dane. Druhá možnosť je, že na konci roka vymení v stravovacej spoločnosti neminuté lístky za stravné lístky na nový rok.
jl