Porovnanie odvodov zamestnanca a podnikateľa. Kto dáva štátu viac pán podnikateľ alebo pán zamestnanec?

Je mnoho živností pri ktorých sú potrebné minimálne náklady a človek sa získaním živnostenského oprávnenia stáva flexibilnejším. Jeho možnosti uplatnenia na trhu sa mnohonásobne zvýšia. Takýmto klasickým prípadom môže byť účtovník. V dnešnej dobe už len naozaj väčšie firmy, ktoré majú veľký objem dokladov a účtovných operácií zamestnávajú účtovníkov na hlavný pracovný pomer. V tomto pomere účtovník vykonáva často krát kumulovanú funkciu asistentky a fakturanta zároveň. Firmy to väčšinou riešia externou spoluprácou s účtovníkom živnostníkom, ktorý buď spracováva doklady vo vyhradený čas v ich priestoroch alebo pracuje samostatne doma. Účtovník sa získaním živnostenského oprávnenia stáva flexibilnejším a pokiaľ je šikovný nemá núdzu o ďalších odberateľov.Samozrejme na druhej strane sú činnosti, pri ktorých sa hlavný pracovný pomer obísť nedá a ktoré nie je možné vykonávať na živnosť, lebo by mohlo ísť o zakrývanie závislej činnosti. Medzi takéto činnosti patria povolania predavačky, čašníka, práca vyplývajúca z funkcie zodpovedného zástupcu pri živnostiach na vykonávanie ktorých samotný podnikateľ nemá potrebné oprávnenie a je možné ich vykonávať iba na hlavný pracovný pomer.Čo je výhodnejšie z hľadiska čistého príjmu a odvodov? Byť flexibilnejším na živnosť alebo si užívať výhody a pohodlie zamestnanca?Podľa analýz je čistý príjem živnostníka vyšší ako príjem zamestnanca. Vyplýva to hlavne z toho, že zamestnanec nemá možnosť hýbať so svojou brutto mzdou oproti živnostníkovi, ktorý aj keby nemal žiadny preukázateľný výdavok spojený s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti môže si svoju „brutto“ odmenu ponížiť o paušálne výdavky a v tom prípade daň z príjmov a následne aj odvody odvádza z takto zníženej „brutto“ odmeny.  Paušálne výdavky, ktoré je možné uplatniť sú buď vo výške 40% pri ohlasovacích živnostiach alebo až 60% pri remeselných živnostiach.Príklad:Pre ilustráciu uvádzame porovnanie čistého príjmu zamestnanca a živnostníka za predpokladu, že pri živnostníkovi vychádzame z ceny práce zamestnanca (brutto mzda plus odvody platené zamestnávateľom za zamestnanca) a túto cenu práce by fakturoval živnostník:Zamestnanec s výškou hrubej mzdy 500 EUR stojí zamestnávateľa mesačne 675,90 EUR, čo je jeho cena práce. Zamestnanec dostane čistú mzdu vo výške 414,47 EUR pokiaľ vychádzame zo skutočnosti, že je bezdetný a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane.Keby sa zamestnanec dohodol so zamestnávateľom, že bude pre neho vykonávať prácu na základe živnostenského oprávnenia a stane sa teda jeho obchodným partnerom, ktorého odmena za poskytnuté služby bude predstavovať mesačne cenu práce zamestnanca, teda vyfakturuje čiastku 675,90 EUR, takémuto živnostníkovi pri uplatnení paušálnych výdavkov vo výške 40% ostane v podobe čistej odmeny po odpočítaní odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne a uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane suma 525,47 EUR mesačne. (Táto čiastka zahŕňa skutočnú čistú odmenu a paušálne výdavky, ktoré si živnostník síce uplatnil ale v skutočnosti ich neminul, lebo na výkon jeho práce nepotrebuje takéto výdavky.)V súčasnej dobe je administratívne zaťaženie podnikateľov veľmi veľké a mnohí si ani neuvedomujú, čo všetko musia spĺňať a dodržiavať až kým ich na to neupozorní kontrolný orgán a v nejednom prípade hneď pokutou. Podnikateľ má hneď po získaní živnostenského oprávnenia povinnosti a lehoty súvisiace s prihlásením sa na daňovom úrade a zdravotnej poisťovni, pokiaľ tak za neho neurobí jednotný kontaktný bod. V ďalšom roku si musí sledovať obrat pre povinnosť zaregistrovať sa do sociálnej poisťovne ako povinne nemocensky poistená osoba a ďalšie potrebné znalosti zákonov mu pribudnú v prípade, že sa rozhodne otvoriť prevádzku a možno aj zamestnať nejakých zamestnancov. Vyšší čistý príjem je teda spojený s viacej povinnosťami.Niektoré činnosti je možné začať vykonávať popri zamestnaní a tak si pripraviť akúsi pôdu pre reálnym štartom už len samotného podnikania, ale nie pri všetkých činnostiach je to možné. Pokiaľ sa rozhodnete vykonávať na živnosť činnosť, ktorú vykonáva aj váš zamestnávateľ a plánujete sa následne od neho osamostatniť môže to byť v niektorých prípadoch chápané akoby vytváranie konkurencie a nie všetkým zamestnávateľom sa môže páčiť, že vy máte popri práci u nich aj živnostenský list a vykonávate aj inú činnosť.Každopádne pokiaľ je to možné na otestovanie je to výborná príprava. Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, pokiaľ súbežne vykonávate závislú činnosť a získate živnostenské oprávnenie môžete si určiť aj nulové preddavky na zdravotné poistenie, čo sa vám však môže vrátiť v podobe nedoplatku na zdravotnom poistení v rámci ročného zúčtovania. Inštitút nemocenského poistenia nepozná zohľadnenie závislej práce a samostatnej zárobkovej činnosti. Pokiaľ si platíte odvody do sociálnej poisťovne z titulu zamestnanca a prekročíte obrat pre povinné nemocenské poistenie z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, budete platiť odvody do sociálnej poisťovne dvakrát.Zo zamestnanca obchodný partner?Pokiaľ nechce zamestnanec prechádzajúci na živnosť na nič zabudnúť v rámci svojho príjmu a tiež o nič prísť mal by sa dohodnúť na výške svojej odmeny vo výške svojej ceny práce zamestnanca. Zamestnanci ale aj zamestnávatelia po prechode zamestnanca na živnosť zabúdajú, že ich vzájomné postavenie, práva a povinnosti sa rapídne zmenili a z nich sa stali obchodní partneri. Po správnosti by bývalý zamestnávateľ nemal predpisovať zamestnancovi v akých časoch má vykonávať pre neho služby na akých sa dohodli, kedy si môže zobrať voľno  a podobne a zase na druhej strane bývalý zamestnanec musí zabudnúť na výhody typu stravné lístky hradené zamestnávateľom, náhrady mzdy za dovolenky a sviatky, čerpanie prostriedkov sociálneho fondu.V praxi to funguje tak, že zamestnávatelia sú radi keď sa zbavia povinností spojených sa zamestnávaním, ale na druhej strane keby napríklad bývalý zamestnanec a terajší obchodní partner sa rozhodol, že v rámci uzatvorenej zmluvy má všetky služby dodané a nepríde tri dni do práce, zamestnávateľ by to tak určite nechápal a stále by žil v pozícii, že mu môže nariaďovať jeho prítomnosť vo firme. Preto je potrebné si všetky tieto záležitosti ujasniť na začiatku a zakotviť ich v zmluve o poskytovaní služieb alebo vzájomnej spolupráci.Živnostník má určite väčšiu možnosť pracovať so svojím základom dane ako zamestnanec, ktorý túto možnosť nemá ale je to dvojsečná zbraň, ktorá sa môže otočiť kvôli nemu či už v situácii keď potrebuje čerpať úver, poberať nemocenské dávky alebo aj pri samotnom výpočte dôchodku.jl

Odporúčané ebooky

K téme