Dovolenka zamestnanca

Pre vás ako zamestnávateľa sú veľmi dôležití, ba priam najdôležitejší spokojní a spoľahliví zamestnanci. Dovolenka zohráva dôležitú úlohu v ich pracovnom ale aj súkromnom živote. Jej účelom predovšetkým je, aby si zamestnanec po práci odpočinul a načerpal ďalšie sily na vykonávanie pracovnej činnosti. Základom pre akúkoľvek zmienku o dovolenke je vznik pracovného pomeru, lebo len z titulu pracovného pomeru má zamestnanec nárok na čerpanie dovolenky, toto neplatí pre zamestnancov pracujúcich na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.Dovolenka –  druhy, nárok, čerpanie, náhradaNa to, aby zamestnanec mohol čerpať dovolenku u zamestnávateľa jednou z podmienkou je, aby  u zamestnávateľa vykonávali prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku.Podľa zákonníka práce §100 sú upravené tieto druhy dovoleniek:A.    dovolenka na kalendárny rok, alebo jej pomerná časťB.    dovolenku za odpracované dniC.    dodatkovú dovolenkuPodľa zákonníka práce je určená výmera dovolenky na najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najviac piatich týždňov, prislúcha zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka odpracoval 15 rokov v pracovnom pomere po 18. roku veku. Táto odpracovaná doba 15 rokov sa nevzťahuje na výkon práce u jedného zamestnávateľa, do tejto doby sa započítava aj práca pre iných zamestnávateľov.Ak zamestnanec odpracoval 15 rokov je povinný zamestnávateľovi  preukázať skutočnosť do konca kalendárneho roka, v ktorom si uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku.Ak zmení zamestnanec zamestnávateľa počas kalendárneho roku, môže sa stať, že neodpracuje u toho istého zamestnávateľa 60 dní v kalendárnom roku a jeho pracovný pomer netrval ani po celý kalendárny rok. V takomto prípade zamestnancovi patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.Dodatková dovolenkaDodatková dovolenka je samostatným nárokom, ktorý je veľmi odlišný od ostatných druhov dovoleniek. Táto je podmienená odlišne ako je to pri vzniku nároku na dovolenku za kalendárny rok resp. pomernú časť dovolenky. Nárok na dodatkovú dovolenku majú dve skupiny zamestnancov, a to zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní a zamestnanci vykonávajúci zvlášť ťažké  alebo zdraviu škodlivé práce. Dĺžka dodatkovej dovolenky je určená jednotne pre všetkých zamestnancov spĺňajúcich podmienky pre jej priznanie. Jeden týždeň, ak zamestnanec pracuje po celý rok za daných podmienok alebo jedna dvanástinu (pol deň) dodatkovej dovolenky za každých 22 takto odpracovaných dní. Dodatková dovolenka sa musí vyčerpať v kalendárnom roku. Nie je možné preniesť ju do nasledujúceho roka a za nevyčerpanú sa neposkytuje náhrada mzdy. Dodatková dovolenka sa čerpá prednostne pred riadnou dovolenkou, a to aj vtedy, keď na ňu zamestnancovi vznikne nárok až koncom kalendárneho roka.   Jediným prípadom kedy má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky je ukončenie pracovného pomeru. Za čerpané dni dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Táto náhrada sa počíta priemerným zárobkom na pracovnoprávne účely.  Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta. Preto sa môže stať, že v mesiacoch, ktoré nasledujú po kalendárnom štvrťroku v ktorom boli zamestnancom vyplatené odmeny alebo zvýšené mzdy budú ich náhrady za čerpanie dovolenky dosť vysoké.Inak sa postupuje v prípade zamestnancov, ktorí v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 22 dní, alebo 170 hodín. Vtedy sa používa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Ten sa zisťuje zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol na začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.Čerpanie dovolenkyV zásade by si mali zamestnanci dovolenku vyčerpať do konca kalendárneho roka. Výnimkou sú situácie, keď  ju nemohli čerpať kvôli naliehavým prevádzkovým dôvodom, alebo preto, že firma neurčila jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, napríklad pre chorobu či nastúpenie na materskú dovolenku. Vtedy musíte zamestnancom poskytnúť dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Ak si však nemôžu vyčerpať voľno preto, že sú na materskej rodičovskej dovolenke, nevyčerpanú dovolenku im poskytnete po jej skončení.Príklad: Koľko dostane pracovník za čerpanú dovolenku? A. Dovolenka bez odmeny Výpočet dovolenkového priemeru zamestnanca s hrubou mesačnou mzdou 700 eur pri odpracovaní 20 dní mesačne a čerpaní dovolenky 10 dní v nasledujúcom kalendárnom štvrťroku. Výpočet náhrady za dovolenku v prípade, že zamestnanec nemal odmenu.Odpracovaných 20 dní v mesiaci = 20 * 8 hodín pracovného času * 3 mesiace = 480 hodínHrubá mzda 700 eur/mesiac = 700 * 3 mesiace = 2 100 eurVýpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely = 2 100/480 = 4,3750 eura/hodinaVýpočet náhrady mzdy za 10 dovolenky = 4,3750 * 10 * 8 = 350 eur B. Dovolenka s odmenou Výpočet dovolenkového priemeru pracovníka s hrubou mesačnou mzdou 700 eur, koncoročnou odmenou 300 eur, pri odpracovaní 20 dní mesačne a čerpaní 10 dní dovolenky v nasledujúcom štvrťroku. Výpočet náhrady za dovolenku v prípade, že zamestnanec mal odmenu 300 eur.Odpracovaných 20 dní v mesiaci = 20 * 8 hodín pracovného času * 3 mesiace = 480 hodínHrubá mzda 700 eur/mesiac + odmena = 700 * 3 mesiace + 300 = 2 400 eurVýpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely = 2 400/480 = 5,0000 eura/hodinaVýpočet náhrady mzdy za 10 dovolenky = 5,0000 * 10 * 8 = 400 eur

K téme