Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zákon o sociálnom poistení rozoznáva dva typy situácií, kedy povinne poistený živnostník nemusí platiť sociálne odvody.
Prerušenie povinnosti platiť odvody musí živnostník Sociálnej poisťovni nahlásiť
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistenému živnostníkovi sa prerušuje sociálne poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti a v období v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem toho sú však aj iné prípady, kedy sa povinné sociálne poistenie živostníkovi preruší, hoci ten o prerušení poistenia možno ani len netuší.
Zákon o sociálnom poistení rozoznáva dva typy situácií, kedy povinne poistený živnostník nemusí platiť sociálne odvody.
Prvá skupina prípadov nastáva pri čerpaní dávky nemocenského poistenia, teda týchto dávok:
materská dávka,
ošetrovné (pri ošetrovaní člena rodiny, tzv. „OČR“),
nemocenské.
Ak živnostník čerpá nemocenskú dávku, tak zákon o sociálnom poistení automaticky vylučuje jeho povinnosť platiť poistné. V tomto prípade teda nejde o prerušenie sociálneho poistenia. Sociálne poistenie naďalej trvá, avšak bez povinnosti platiť sociálne odvody. Živnostníkovi teda stačí, ak požiada o čerpanie jednej z nemocenských dávok, Sociálna poisťovňa túto dávku živnostníkovi prizná a živnostník nemusí platiť v tomto období poistné bez toho, aby mal voči poisťovni ďalšie povinnosti. Ak by živnostník poistné počas čerpania nemocenskej dávky zaplatil (napríklad si nezruší trvalý príkaz v banke), tak môže Sociálnu poisťovňu požiadať o vrátenie poistného.
Druhý typ situácii nastáva v prípade, ak už síce živnostník nečerpá nemocenskú dávku, ale ani sa nevrátil k pracovnej činnosti. Rozlišujeme tri prípady, kedy takáto okolnosť môže nastať.
Živnostník viac ako 10 kalendárnych dní ošetruje osobne a celodenne choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Keďže nárok na ošetrovné má osoba len za najviac 10 kalendárnych dní, od 11.dňa už ošetrovné nedostáva.
Živnostník dostáva rodičovský príspevok z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO.
Živnostník je dočasne pracovne neschopný viac ako 52 týždňov, a preto už nemá nárok na nemocenskú dávku.
Na tieto tri prípady sa už nevzťahuje automatické vylúčenie povinnosti platiť sociálne odvody. V týchto prípadoch ide totiž o prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
Hlavný rozdiel je v tom, že prerušenie povinnosti platiť odvody musí živnostník Sociálnej poisťovni nahlásiť, kým vylúčenie povinnosti platiť poistné sa uplatňuje automaticky. Urobí tak na základe registračného listu fyzickej osoby, v ktorom vyznačí, od akého obdobia sa mu prerušuje povinné poistenie. Môže ísť buď o obdobie od 11. dňa ošetrovania blízkej osoby, obdobie od prvého dňa poberania rodičovského príspevku alebo o obdobie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej PN.
Ak živnostník skončí po 11. dni ošetrovať blízku osobu, poberať rodičovský príspevok alebo sa mu po uplynutí 52 týždňov skončí dočasná „péenka“, musí Sociálnej poisťovni oznámiť ukončenie prerušenia povinného poistenia. Opäť tak učiní na základe registračného listu fyzickej osoby, v ktorom vyznačí dátum, od ktorého sa mu končí prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia.
V prípade, že živnostník svoje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie nepreruší, Sociálna poisťovňa na neho hľadí, ako keby mal povinnosť platiť poistné. Ak poistné do Sociálnej poisťovne nezaplatí bez toho, aby svoje poistenie formálne prerušil, objaví sa v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.
Príklady
Príklad 1:
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená podnikateľka začala 20. augusta 2014 poberať materskú dávku. Sociálna poisťovňa jej bude materskú dávku vyplácať 34 týždňov (nejde o osamelú matku, ktorá má nárok na 37-týždňové poberanie materskej dávky). Materskú dávku jej tak Sociálna poisťovňa prestane vyplácať 15. apríla 2015. Počas poberania materskej dávky, teda od 20. augusta 2014 do 15. apríla 2015, podnikateľka automaticky nemusí platiť sociálne odvody.
Ak však začne od 16. apríla 2015 dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok a nechce ďalej platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie, musí do Sociálnej poisťovne predložiť vyhlásenie o tom, že nevykonáva činnosť povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO. Súčasne musí do poisťovne predložiť vyplnený Registračný list fyzickej osoby, na ktorom vyznačí, že sa jej od 16. apríla 2015 prerušuje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie.
Ak jej skončí nárok na rodičovský príspevok, musí opäť predložiť Sociálnej poisťovni vyplnený Registračný list fyzickej osoby s vyznačením dátumu, od ktorého sa jej končí prerušenie sociálneho poistenia (dátum ukončenia poberania rodičovského príspevku). Od nasledujúceho dňa je opäť povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
Príklad 2:
Živnostník, ktorý povinne platí do Sociálnej poisťovne odvody, začal osobne a celodenne ošetrovať svoje choré dieťa. Prvých desať dní tzv. „OČR“ automaticky nemusí platiť do Sociálnej poisťovne odvody. Ak by však dieťa bolo choré viac ako 10 dní, živnostník musí Sociálnej poisťovni oznámiť prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia. Urobí tak na základe Registračného listu fyzickej osoby, na ktorom ako prvý deň prerušenia sociálneho poistenia vyznačí 11. deň ošetrovania chorého dieťaťa.
Ak sa obdobie ošetrovania dieťaťa trvajúce viac ako 10 dní skončí, živnostník musí Sociálnej poisťovni nahlásiť na základe Registračného listu fyzickej osoby ukončenie prerušenia povinného poistenia. Živnostník začne opäť platiť odvody do Sociálnej poisťovne za obdobie odo dňa, ktorý nasleduje po skončení prerušenia povinného poistenia.
Príklad 3:
Povinne dôchodkové a nemocensky poistený živnostník je dlhodobo dočasne práceneschopný. Ak jeho „péénka“ trvá menej ako 52 týždňov, tak automaticky nemusí platiť poistné do Sociálnej poisťovne. Ak by však bol práceneschopný viac ako 52 týždňov (nepožiadal by Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, keďže nespĺňa podmienky na jeho výplatu), musí svoje povinné sociálne poistenie formálne prerušiť.
Do Sociálnej poisťovne musí podať Registračný list fyzickej osoby, na ktorom ako prvý deň prerušenia sociálneho poistenia uvedie deň nasledujúci po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej PN. Ak sa jeho dlhodobá PNka skončí, musí Sociálnej poisťovni oznámiť skončenie prerušenia povinného poistenia. Deň skončenia prerušenia povinného poistenia (totožný s dňom ukončenia dočasnej PN) vyznačí v Registračnom liste fyzickej osoby, ktorý odovzdá do Sociálnej poisťovne. Od dňa nasledujúceho po skončení prerušenia sociálneho poistenia je živnostník opäť povinný platiť sociálne odvody.
