Ľudia vinou budúcoročného rozpočtu prerobia, tvrdí opozícia
Návrh rozpočtu už počíta aj so zachovaním štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 %, ale aj s plánovaným rozšírením povinnosti používať elektronické registračné pokladnice.
Na rozpočet sa vraj ľudia poskladajú vyššími cenami potravín, drogérie či služieb
Na budúcoročnom štátnom rozpočte zarobia Smer a finančné skupiny, pričom ľudia na ňom prerobia. Uviedla to v reakcii na zverejnený návrh štátneho rozpočtu na budúci rok strana KDH. „Minister financií sa v rozpočte opäť snaží čarovať s číslami a vykresľovať ľuďom lepšiu budúcnosť, ako ich v skutočnosti čaká. Cez zabránenie poklesu DPH na 19 % chce vláda budúci rok od ľudí získať do rozpočtu viac ako 235 miliónov eur. Aj na budúcoročný rozpočet sa tak ľudia poskladajú vyššími cenami potravín, drogérie, služieb a všetkého ostatného,“ uviedol podpredseda KDH pre verejné financie Miloš Moravčík.
Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna označil vládny návrh štátneho rozpočtu za balansovanie na tenkom ľade. „Návrh vládneho rozpočtu je akýmsi úletom mimo realitu. Je skôr postavený na zbožnom prianí jeho autorov ako na skutočne triezvom odhade. Pre rozpočet je smerodajný predpoklad, že na budúci rok Slovensko zaznamená až trojpercentný hospodársky rast, ide však o mimoriadne optimistické odhady“, uviedol Švejna. Zároveň vyzýva vládu, aby pred schválením rozpočtu urobila analýzu dopadov súčasnej ekonomicko-politickej situácie a na základe toho prehodnotila výšku odhadovaného hospodárskeho rastu.
Štát by mal v budúcom roku hospodáriť so schodkom 2,88 mld. eur. Ako vyplýva z prvého návrhu rozpočtu na budúci rok, hotovostný schodok je tak oproti tohtoročnému schválenému rozpočtu nižší o vyše 400 mil. eur. Celkové výdavky štátu sa pre budúci rok rozpočtujú v sume 16,687 mld. eur a príjmy by mali dosiahnuť 13,807 mld. eur. Oproti tohtoročnému rozpočtu to okrem poklesu deficitu znamená aj nižší rozpočet hotovostných príjmov a výdavkov. Tohtoročný štátny rozpočet totiž počíta s deficitom na úrovni 3,3 mld. eur, celkové príjmy štátu sú rozpočtované vo výške 14,108 mld. eur pri výdavkoch na úrovni 17,392 mld. eur.
Návrh rozpočtu pritom už počíta aj so zachovaním štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 %, ale aj s plánovaným rozšírením povinnosti používať elektronické registračné pokladnice a zavedením zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem. Vplyv týchto opatrení sa podľa ministerstva financií v súčasnosti odhaduje v budúcom roku na 311,4 mil. eur. Dopady však ešte budú predmetom diskusie aj v rámci Výboru pre daňové prognózy.
Predložený návrh je ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Jedným z nich je aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý po vlaňajšom prekročení dlhovej hranice 55 % nedovoľuje navyšovať výdavky. Okrem iného sa tiež nerozpočtujú žiadne zdroje pre rezervu premiéra a vlády.