Daňový poriadok prinesie od 1.1. 2017 niektoré zjednodušenia
Nedávno sme vám priniesli prehľad najdôležitejších zmien v zákone o dani z príjmov. Ďalšie dva dôležité daňové zákony – zákon o dani z pridanej hodnoty (222/2004 Z.z.) a zákon o správe daní (563/2009 Z.z.) by mali od 1. januára priniesť tiež niekoľko dôležitých zmien.
Uvedené vládne návrhy zákonov sú v štádiu rokovania avšak žiadne výraznejšie úpravy už nie sú očakávané. Aké budú tie najdôležitejšie?
Daňový poriadok prináša niektoré zjednodušenia
Zákon o správe daní, ktorému nikto nepovie inak ako daňový poriadok, prináša v novele viacero zmien. Tie najdôležitejšie prinášajú zjednodušenie postupu pri daňových procesoch a konaniach a hlavne ich urýchlenie.
Najdôležitejšou zmenou je vznik nového inštitútu, ktorým je tzv. skrátené vyrubovacie konanie. Ak správca dane zistí pochybenie daňovníka, ktoré má za následok zvýšenie daňovej povinnosti, bude mať k dispozícii možnosť dorubiť takýto rozdiel v skrátenom vyrubovacom konaní.
Výsledkom bude vyrubovací rozkaz, proti ktorému bude mať možnosť daňovník podať odpor. Hlavnou myšlienkou tejto úpravy je zjednodušiť postup, ktorý v súčasnosti spočíva vždy v iniciovaní daňovej kontroly.
Skrátené vyrubovacie konanie sa bude využívať len v prípade, ak nebude začatá daňová kontrola. Určitou výhodou pre daňový subjekt môže byť fakt, že po vyrubení dane vyrubovacím rozkazom, bude správca dane oprávnený vykonať daňovú kontrolu za uvedené zdaňovacie obdobie len na podnet finančného riaditeľstva alebo ministerstva financií.
Niektoré nedostatky v daňovom priznaní už nebudú takým problémom
Daňový poriadok prináša zjednodušenie postupu pri zistení nedostatkov pri vyplnení daňových priznaní.
V úprave vytýkacieho konania sa navrhuje, že v prípade zistení niektorých nedostatkov v podanom daňovom priznaní, môže správca dane opraviť takéto údaje z vlastných zdrojov. Ide o menej podstatné informácie, akými sú napríklad kód štatistickej klasifikácie SK NACE, daňové identifikačné číslo alebo určenie zdaňovacieho obdobia.
V prípade, že sa jedná o chyby, ktoré majú za následok nesprávne určenie dane, daňovník musí na základe výzvy daňového úradu upraviť tento typ údajov sám. Ak tak nespraví, musí čeliť daňovej kontrole.
Návrh na začatie exekúcie môže prísť po novom skôr
Správca dane si novelou plánuje zjednodušiť vymáhanie daňových nedoplatkov.
Podľa navrhnutej úpravy bude môcť správca dane pružnejšie reagovať v prípadoch, keď bude mať odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená, alebo že bude nevymožiteľná. A ak zároveň bude hroziť, že peňažná suma, ním určená na zloženie, nebude uhradená.
V uvedených prípadoch bude vydané rozhodnutie o predbežnom opatrení exekučným titulom. Uvedený postup tak bude znamenať, že v niektorých výnimočných prípadoch ak bude mať daňový úrad indície, že daňová povinnosť nebude uhradená, bude môcť pristúpiť priamo k vydaniu exekučného titulu.
V odôvodnení tejto úpravy sa píše, že sa má jednať najmä o motivačný faktor smerujúci k vyššiemu plneniu si daňových povinností. Otázkou je, či sa nebude jednať skôr o zbytočne odstrašujúce opatrenie.
Daňový úrad zaplatí úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu
Mnohé daňové subjekty zažili situáciu, že počas daňovej kontroly im bol nadmieru dlho zadržiavaný nadmerný odpočet. Daňovník tak mal narušený cash-flow a nemohol s tým nič urobiť.
Po novom by malo daňovníkovi v prípade dlhej daňovej kontroly plynúť aspoň aké-také odškodnenie v podobe úroku zo zadržiavaného nadmerného odpočtu.
Štandardná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu závisí od viacerých faktorov a pohybuje sa teda od jedného do štyroch mesiacov. Ak bude daňová kontrola trvať viac ako 6 mesiacov od posledného dátumu na vrátenie nadmerného odpočtu, daňovníkovi vznikne nárok na úrok.
Úrok bude počítaný za každý deň od skončenia tejto šesťmesačnej lehoty. Daňový úrad vráti po skončení daňovej kontroly nadmerný odpočet spolu s príslušnou výškou vzniknutého úroku.
Stavebné práce do kontrolného výkazu
Od nového roka budú mať dodávatelia stavebných prác o jednu povinnosť naviac. Údaje z vystavených faktúr pri poskytnutí stavebných prác s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa budú povinne uvádzať v kontrolnom výkaze, konkrétne v časti A2.
Údaje v kontrolnom výkaze budú uvedené aj napriek tomu, že hodnota dodaných služieb s prenosom daňovej povinnosti sa neuvádza do daňového priznania k DPH.
Vyššie uvedená zmena má jedno veľké opodstatnenie. So zavedením prenosu daňovej povinnosti pri niektorých typoch stavebných prác sa v praxi často objavujú nejasnosti so správnym zatriedením konkrétnej stavebnej práce podľa štatistickej klasifikácie.
Po úprave bude platiť, že za zatriedenie služby, ktorá spočíva v poskytnutí stavebných prác bude zodpovedať výlučne dodávateľ. Ak teda dodávateľ uvedie na faktúre, že sa jedná o službu s prenosom daňovej povinnosti, odberateľ bude postupovať podľa tejto informácie a uplatní samozdanenie.
Odstráni sa tak nadmerná administratívna záťaž spojená s preverovaním klasifikácie stavebnej práce na oboch stranách obchodného vzťahu.
Zahraničná osoba má prednostne využívať žiadosť o vrátenie dane
Zahraničná osoba, ktorá má na Slovensku registráciu pre DPH, ale neuskutočňuje žiadne transakcie so slovenskou DPH na výstupe, má pri žiadosti o vrátenie nadmerných odpočtov využívať inštitút vrátenia DPH, namiesto uplatnenia odpočtu DPH prostredníctvom daňového priznania.
Novela zákona o dani z pridanej hodnoty spresňuje uvedenú problematiku aj o dodávanie stavebných prác s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa.
Navrhuje sa odstrániť možnosť dvojakého postupu zahraničnej osoby v súvislosti s DPH, ktorá jej bola účtovaná na tovary a služby kúpené v tuzemsku, ak táto zahraničná osoba ako registrovaný platiteľ dane uskutočňuje v tuzemsku stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti prípadne iné plnenia s prenosom daňovej povinnosti konkrétne uvedené v § 69 ods. 12 zákona o DPH.
V takýchto prípadoch by mala zahraničná osoba prednostne uplatňovať žiadosť o vrátenie dane zaplatenej za tovary a služby pred odpočítaním dane prostredníctvom daňového priznania.
TIP Podnikam.sk: Výpočet zmien v zákonoch o DPH a správe daní zakončíme pozitívne:
Štandardne platí, že ak daňový subjekt žiada o odklad platenia dane, prípadne má záujem o zaplatenie dane v splátkach, musí v prospech správcu dane vykonať zálohu, ktorá zabezpečí takto vzniknutý záväzok daňového subjektu.
Po úprave by sa malo takéto zabezpečenie týkať len záväzkov, ktoré prevyšujú sumu 3 000 EUR. V prípade nižších daňových pohľadávok správcu dane v súvislosti s odkladom platenia dane alebo platením dane v splátkach tak už nebude nutné vykonávať zábezpeku.