Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti (PN) dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenskú dávku. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Ak si kúpite ročné predplatné v klube Podnikam.sk, tak VŠETKY E-BOOKY vrátane tohto môžete mať zdarma! Pre viac infomácií kliknite sem
Penzista ako zamestnanec
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku a dávky v nezamestnanosti.
!Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku!
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku.
Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.
Penzista ako dohodár
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.
Penzista ako SZČO
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % (zostane 18 % – starobné poistenie, 4,75 % – poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tri druhy príjmu. Prvým je starobný dôchodok, druhým nemocenská dávka a tretím je príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Príklad č.1
Zamestnanec pracuje od februára 2010 za hrubú mzdu 600 eur a súčasne od decembra 2016 dostáva zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok v sume 455 eur. Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža poistné na starobné postenie v sume 24 eur (4 %), 8,4-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 24 eur (4 %).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 455-eurový dôchodok od decembra 2016, a preto od roku 2017 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 103,28 eura (543,6x 0,19) bude za január 2017 čistá mzda penzistu vo výške 440,32 eura (600 – odvody 56,4 eura – daň 103,28 eura).
Penzista sa stal 1. februára 2017 dočasne práceneschopným, a preto požiada zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.
Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:
Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky sa dôchodcovi určí z hrubých príjmov za rok 2016. Pôjde o podiel úhrnu hrubých príjmov za rok 2016 (12×600) a počtu dní v roku (365).
Ide o tento výpočet: 12×600/365 = 19,7261 eura
Počas prvých troch dní „péenky“ bude náhrada príjmu dosahovať 25 % z denného vymeriavacieho základu, teda 4,93 eura na deň a od štvrtého dňa PN pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 10,85 eura na deň.
Ak by teda zamestnanec a súčasne starobný penzista bol dočasne PN od 1. februára 2017 do 28. februára 2017, tak by za február dostal od zamestnávateľa náhradu príjmu za prvých desať dní trvania „péenky“ v sume 90,74 eura (3×4,93 + 7×10,85) a od jedenásteho dňa PN zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 195,30 eura (18×10,85).
Okrem toho za február 2017 dostane zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 455 eur. Spolu tak bude mať práceneschopný penzista príjem za február 2017 v sume 741,04 eura (90,74+195,30+455).
Príklad č.2
Starobný dôchodca poberá od septembra 2016 dôchodok v sume 411,50 eura a od 1. januára 2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 450 eur mesačne.
Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:
Z hrubého príjmu zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné poistenie v sume 18 eur (4 % zo 450 eur). Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 411,50-eurový dôchodok od septembra 2016, a preto od roku 2017 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 82,08 eura (432x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 349,20 eura (450 – odvody 18 eur – daň 82,80 eura).
Penzista sa stal 3. februára 2017 dočasne práceneschopným. Keďže však nie je ako dohodár nemocensky poistený, nevznikol mu nárok na náhradu príjmu počas PN, resp. nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklad č.3
Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2011 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom v roku 2017 platí minimálne sociálne odvody v sume 146,35 eura mesačne. Sociálna poisťovňa mu k 1. februáru 2017 priznala starobný dôchodok vo výške 390 eur.
Od 1. februára 2017 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 26,49 eura (6 % z minimálneho základu 441,50 eura). Poistné na sociálne poistenie tak SZČO po priznaní starobného dôchodku klesne na 119,86 eura mesačne (146,35-26,49).
Penzista ako podnikateľ sa stane od 11. februára 2017 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky.
Výpočet náhrady príjmu nájdete v uzamknutej časti:
Výška dávky sa mu určí z denného vymeriavacieho základu. Ten vypočítame tak, že sčítame vymeriavacie základy za rok 2016 a výslednú sumu vydelíme počtom dní v roku. V roku 2016 platil podnikateľ sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 429 eur.
Ide teda o nasledovný výpočet: 12×429/365 = 14,1041 eura
Denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky tak dosahuje 14,1041 eura.
Za prvé tri dni PN bude dávka dosahovať 25 % z tejto sumy, teda 3,53 eura na deň a od štvrtého dňa pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, teda 7,76 eura na deň. Za obdobie od 11. februára 2017 do 28. februára 2017 tak nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne dosiahne 126,99 eura (3×3,53 + 15×7,76). Okrem toho dostane za február 2017 zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 390 eur. Podnikateľ-penzista pritom môže mať počas „péeenky“ aj príjem z podnikania, a to za podmienky, že dodržiava liečebný režim stanovený lekárom, teda zárobkovú činnosť nevykonáva osobne.
