Aké zmeny sa pripravujú v zákone o inšpekcii práce od 1. 11. 2024?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania novelu zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktorej cieľom je zlepšiť odbornú spôsobilosť vedúcich zamestnancov inšpektorátov práce a generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce (NIP).

Zámerom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým zefektívnenie organizácie a riadenia sústavy inšpekcie práce. Navrhuje sa precizovať požiadavky na vymenovanie do funkcie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce a do funkcie riaditeľa inšpektorátu práce. V prípade riaditeľov jednotlivých inšpektorátov práce sa bude opätovne vyžadovať predošlá prax na pozícii inšpektora práce.

Zároveň je v pláne zosúladenie nového logotypu na preukazoch a riešenie problémov z aplikačnej praxe. Vláda SR by o tejto novele zákona mala začať rokovať v auguste 2024.

Národný inšpektorát práce

Navrhuje upraviť podmienky pre výkon funkcie generálneho riaditeľa/generálnej riaditeľky Národného inšpektorátu práce. Po novom bude musieť mať fyzická osoba, ktorá bude vymenovaná do funkcie generálneho riaditeľa/generálnej riaditeľky NIP päťročnú prax v riadiacej pozícii.

Inšpektorát práce

Menia sa tiež požiadavky na vymenovanie do funkcie riaditeľa resp. riaditeľky inšpektorátu práce. Po novom bude musieť mať fyzická osoba predošlú päťročnú odbornú prax vo funkcii inšpektora práce. Uvedenou zmenou sa zdôrazňuje atribút odbornosti u vedúcich zamestnancov inšpektorátov práce.

Kompetencia inšpektorátu práce sa precizuje vo vzťahu k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to iba pri kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať ako pracovisko. Pracoviskom sa rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce.

Pri niektorých zložitých prípadoch je nevyhnutá dlhšia lehota na vykonanie inšpekcie práce (navrhuje sa predĺženie lehoty zo súčasných 60 dní na 90 dní). Zároveň bude môcť NIP na žiadosť inšpektorátu práce lehotu na vykonanie inšpekcie práce v prípade zložitejších inšpekcií aj opakovane predĺžiť.

Oprávnenia inšpektora práce

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa navrhuje spresnenie výpočtu návrhových opatrení, ktorým sa určuje primeraná lehota na ich vykonanie. V praxi sa ukazuje, že nie je nevyhnutné ukladať lehotu na vykonanie návrhového opatrenia, ktorým je návrh technických, organizačných a iných opatrení potrebných na zlepšenie zisteného stavu. Ide napríklad o návrh na vydanie interného predpisu, navrhnutie úpravy pracovných postupov, skrátenie expozície škodlivým faktorom alebo navrhnutie stavebného riešenia, akým je napr. umiestnenie madiel.

Protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce

Návrh nového odseku 3 v § 14 akcentuje právo kontrolovaného subjektu na prerokovanie protokolu, teda právo na vysvetlenie zistených nedostatkov a právo vyjadriť sa k obsahu protokolu vo väzbe na ust. § 13 ods. 2 zákona (tzn. na povinnosť inšpektora práce vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom).

Navrhujú sa tiež upraviť situácie, ktorými je možné považovať výkon inšpekcie práce za ukončený.

Výkon inšpekcie práce je ukončený

1. dňom doručenia protokolu kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak inšpektor práce nevyhotovuje dodatok k protokolu,
2. dňom doručenia dodatku k protokolu kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
3. dňom, keď sa zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole,
4. dňom doručenia záznamu o výsledku inšpekcie práce kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Správne delikty

Vzhľadom na narastajúci počet správnych žalôb na preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce sa súčasná úprava plynutia prekluzívnych lehôt na ukladanie pokút ukazuje v praxi ako nevyhovujúca. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje upraviť  plynutie subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej je možné začať správne konanie vo veci uloženia pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 19 ods. 1 a 2. Po novom bude možné začať správne konanie do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Poriadkové pokuty

Navrhuje sa spresnenie kompetencie ukladať poriadkovú pokutu osobám, ktoré porušia povinnosť upravenú v § 16 ods. 5 (ide o povinnosť poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce) alebo iným spôsobom maria výkon inšpekcie práce. Po novom bude možné uložiť poriadkovú pokutu osobám, ktoré maria výkon inšpekcie práce, ale v čase výkonu inšpekcie práce sa na pracovisku nenachádzajú. Napríklad možno uviesť situácie, kedy je potrebné vypočuť osoby, ktoré vo svojej dispozičnej sfére majú informácie potrebné pre výkon inšpekcie práce, ale v čase výkonu inšpekcie sa na pracovisku nenachádzajú.

Navrhuje sa tiež upraviť dĺžku prekluzívnej lehoty, v ktorej je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu za porušenie povinnosti v ust. § 20 ods. 1 a 2. Doposiaľ toto ustanovenie chýbalo pre skutkovú podstatu poriadkovej pokuty upravenej v odseku 2.

Odporúčané ebooky

K téme