Plánované zníženie regulovaných cien, hlavne elektriny, začiatkom budúceho roka by pritom mohlo infláciu dočasne stlačiť k blízkosti nuly, myslí si analytik.
Tempo rastu cien na Slovensku spomaľuje k historickým minimám. Podľa údajov Štatistického úradu SR totiž v novembri medziročná inflácia meraná národnou metodikou dosiahla už iba 0,5 %, čo je iba o 0,1 percentuálneho bodu rýchlejší rast ako historické minimá z prelomu rokov 2009 a 2010. V októbri rástli ceny na medziročnej báze o 0,6 %. V priemere za obdobie od januára do konca novembra tak inflácia na Slovensku dosiahla 1,5 %. V medzimesačnom porovnaní ceny v novembri oproti októbru poklesli o 0,1 %.
Na medziročnej báze vzrástli najmä ceny za vzdelávanie o 5,7 %. Zdraželi však aj alkoholické nápoje a tabak o 2,1 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 1,7 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 %, rekreácia a kultúra o 1 %, odevy a obuv o 0,9 %, zdravie o 0,6 % a bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 0,3 %. Klesli ceny v doprave o 2 %, poštových a telekomunikačných služieb o 1 %, rozličných tovarov a služieb a nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu zhodne o 0,5 %.
Klesala jadrová aj čistá inflácia
Medzimesačne klesli najmä ceny dopravy o 0,7 % a potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 %. Lacnejšie ako v októbri však boli aj alkoholické nápoje a tabak a tiež nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu zhodne o 0,3 % a rekreácia a kultúra o 0,1 %. Zvýšili sa ceny odevov a obuvi o 0,3 %, za zdravie a hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne o 0,2 % a za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,1 %. Na októbrovej úrovni zostali ceny poštových a telekomunikačných služieb, vzdelávania a rozličných tovarov a služieb.
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v novembri poklesla z októbrových 0,6 % na 0,4 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v novembri 0,3 %, oproti októbrovým 0,4 %. Na medzimesačnej báze bola jadrová inflácia oproti septembru záporná na úrovni 0,2 % a čistá inflácia vykázala takisto zápornú hodnotu, a to 0,1 %.
Regulácia tlačí ceny k delfácii
Aktuálne dáta podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža naznačujú, že harmonizovaná inflácia by mohla dosiahnuť 0,5 až 0,6 %, čo predstavuje podľa neho ďalšie spomalenie. „Je pravdepodobné, že inflácia bude v nasledujúcich štvrťrokoch nižšia, než na akú sme boli zvyknutí v posledných rokoch. Plánované zníženie regulovaných cien, hlavne elektriny, začiatkom budúceho roka by pritom mohlo infláciu dočasne stlačiť k blízkosti nuly,“ povedal Baláž.
Vzhľadom na to, že neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň, aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák predpokladá, že inflácia by mala zotrvať na nízkych úrovniach aj v nasledujúcich mesiacoch. Ohlásené zníženie cien elektriny by malo podľa neho ubrať z rastu cien ďalšie tri desatiny a dotlačiť tak ekonomiku na hranicu deflácie. „Na úrovniach blízko nuly by pritom inflácia mohla zotrvať počas celého prvého polroka budúceho roka, mierne zrýchlenie očakávame najskôr v druhej polovici roka, a to len v prípade oživenia domácej spotreby. Inflácia by sa však stále mala udržať bezpečne pod úrovňou 2 %,“ povedal Koršňák.
Analytici predpokladajú rast reálnych miezd
Poštová banka očakáva v budúcom roku postupné zrýchľovanie rastu cien tovarov a služieb. „Priemernú infláciu za rok 2014 odhadujeme na úrovni 1,6 %,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Naďalej tak podľa nej pôjde o pomerne pomalé tempá cenového rastu. „A ako v roku 2013, tak aj v roku 2014 by sme sa mali vďaka tomu dočkať i reálneho rastu platov,“ dodala Sadovská.
Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 %, vrátilo v roku 2011 k rýchlejšiemu rastu cien. Priemerný rast cien podľa národnej metodiky totiž dosiahol 3,9 %. V roku 2012 sa rast cien držal na podobne vysokých úrovniach, keď priemerná inflácia dosiahla 3,6 %. V súčasnosti za pomalším rastom spotrebiteľských cien stojí predovšetkým rokmi krízy oslabený spotrebiteľský dopyt. Ten by nemal byť výraznejším impulzom k vyššiemu rastu cien ani v nasledujúcich mesiacoch.