Jeden starý trik zo psychoterapeutickej praxe funguje aj v biznise
Medzi ľuďmi panuje mylná predstava, že dôvera je čosi, čo sa postupne buduje a že jediná osoba, ktorej sa človek môže zveriť s osobnými informáciami a tajomstvami je niekto, koho pozná roky (blízky priateľ alebo niekto z rodiny).
Táto technika funguje rovnako dobre aj v prostredí biznisu
Psychológovia však hovoria, že existuje určitý vedecký recept, vďaka ktorému je možné získať si dôveru ľudí rýchlejšie. Kľúčom je udržať rovnováhu medzi vrúcnosťou a spôsobilosťou – presne tak, aby človek pôsobil vierohodne, ale pritom takisto ľudsky.
Túto myšlienku skúma vo svojej novej knihe Friend and Foe (Priateľ a nepriateľ) do detailov dvojica vedcov – Maurice Schweitzer a Adam Galinsky.
Aby títo dvaja autori mohli ilustrovať, ako to funguje v skutočnom svete, používajú ako príklad psychiatrov, ktorých prácou je dosiahnuť, aby sa ľudia otvorili a rozprávali o svojich najhlbších úzkostiach, túžbach a neistotách.
Jeden z ich bývalých „študentov“ (zúčastnil sa na ich exekutívnom vzdelávaní), psychiater menom Tom, využíval jednu z troch taktík, keď sa prvýkrát stretol s novým pacientom: Buď nechal spadnúť pero, povedal zlý vtip, alebo rozlial svoju kávu.
Na Tomových pacientov zapôsobili pravdepodobne už na začiatku jeho diplomy na stene, ktoré signalizovali jeho kompetencie a dôveryhodnosť. Potom – pri využívaní spomenutých stratégií – bolo Tomovým cieľom demonštrovať istú zraniteľnosť a ukázať, že aj on je vskutku omylnou bytosťou. Práve táto kombinácia kompetencie a srdečnosti/ľudskosti spôsobili, že pôsobil vierohodnejšie.
Táto technika funguje rovnako dobre aj v prostredí biznisu.
Autori uvádzajú príklad amerického inžiniera, ktorý pracoval pre jednu spoločnosť v Japonsku. Inžinier bol otrávený tým, že bol na každom stretnutí ustavične uvádzaný ako hosť. Potom, čo sa však pripojil k svojim japonským spolupracovníkom a zúčastnil sa karaoke večera, začali ho vnímať a registrovať ako súčasť tímu.
Podľa autorov môžu napríklad vo výsledku vysoko kompetentní ľudia zo seba urobiť priateľskejších a dôveryhodnejších vďaka tomu, že prejavia trochu ťarbavosti alebo pochabosti. Vyzerajú vďaka tomu totiž zraniteľnejšie a srdečnejšie.
„Účinnosť tejto stratégie odhaľuje mylnosť všeobecnej domnienky, že dôvera je niečo, čo sa buduje pomaly počas dlhého obdobia,“ píšu autori. „Prostredníctvom toho, že zo seba človek urobí zraniteľného jedinca, je možné vybudovať dôveru v kratšom čase, ako trvá poutierať rozliate latte.“
Kľúčové je, aby ste demonštrovali dôveryhodnosť ešte predtým než ukážete zraniteľnosť – inak tento recept nebude fungovať.
Takisto nemôžete demonštrovať zraniteľnosť takým spôsobom, ktorým by ste mohli podkopať svoju spôsobilosť. Napríklad taký chirurg nemôže nechať spadnúť na zem svoje nástroje a predstierať nemotornosť.
Zhrnutie na záver: Ak chcete, aby vám ľudia verili, najprv ich ohúrte svojimi znalosťami a schopnosťami a potom im ukážte, že ste – takisto ako oni – človekom.