Kedy budeme mať na Slovensku „Kurzarbeit“?

Kvôli koronakríze sa do povedomia na Slovensku dostal pojem režimu skrátenej práce takzvanej „Kurzarbeit“. Vláda na svojom rokovaní schválila koncepciu zavedenia režimu „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku. Dôvodom na jej zavedenie je nielen súčasná situácia v súvislosti s koronavírusom, ale aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie.

Koncepcia navrhuje zriadenie samostatného poistného fondu pre skrátenú prácu, v ktorom sa budú akumulovať finančné prostriedky pre prípad ďalšej ekonomickej krízy.

Návrh je inšpirovaný najmä nemeckým systémom tzv. Kurzarbeitergeld, ktorý je zjednodušený, aby bol výber poistného, posudzovanie žiadostí o výplatu dávok aj samotná výplata dávok čo najpriamočiarejšia. Koncepcia obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov. Samotná výška dávky pre zamestnanca bude približne 80% jeho čistej mzdy.

Koncepcia navrhuje povinnú participáciu samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na skrátenej práci. Navrhuje sa, aby sa systém skrátenej práce vzťahoval na všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje poistenie v nezamestnanosti. Koncepcia sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby.

Predpokladá sa predloženie návrhu zákona o skrátenej práci na rokovanie vlády do konca roka a jeho schválenie v NR SR v prvom štvrťroku roka. Účinnosť zákona o skrátenej práci sa predpokladá od 1. januára 2022.

Koronakríza a trh práce

Koronakríza sa na slovenskom trhu práce prejavila prudkým rastom nezamestnanosti, najrýchlejším od krízového roku 2009. Miera evidovanej nezamestnanosti v júni 2020 dosiahla úroveň 7,40 %, čo oproti marcu 2020 (5,19 %) predstavuje nárast o 2,21 percenta a medziročne nárast o 2,43 percenta. Ohrozené sú najmä sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ľudia s nižšou kvalifikáciou a nižšími mzdami zamestnaní vo väčšej miere v povolaniach, ktoré nie je možné vykonávať z domu, a preto boli viac ohrození stratou zamestnania. Vývoj trhu práce na Slovensku zodpovedá trendom v zahraničí.
Vplyv koronakrízy na jednotlivcov sa líšil v závislosti od typu povolania. Kľúčové boli dva aspekty zamestnaní:

• možnosť vykonávať prácu z domu a
• intenzita, v akej na pracovisku jednotlivci prichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi.

Povolania, v prípade ktorých nieje možné prácu vykonávať prácu z domu, a pri výkone ktorých prichádzajú pracovníci do veľmi blízkeho kontaktu s inými ľuďmi, čelili počas koronakrízy najvyššej miere ohrozenia. Takéto povolania sa koncentrujú najmä v sektoroch ubytovania a stravovania a umenia, zábavy a rekreácie.

Z dôvodu koronakrízy došlo aj k úprave Zákonníka práce, kde sa okrem iného v kontexte toho, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu výslovne ustanovilo, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy v sume 80 % z priemerného zárobku zamestnanca.

Neboli dotknuté dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov umožňujúce vymedziť vážne prevádzkové dôvody, kedy zamestnancovi patrí náhrada mzdy najmenej 60 % jeho priemerného mesačného zárobku.

Súčasná právna úprava

Vo všeobecnosti zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce upravuje, že v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nemôže prideľovať prácu z dôvodu na strane zamestnávateľa, nastáva platená prekážka v práci na jeho strane , pričom od konkrétneho dôvodu a prípadnej dohody so zástupcami zamestnancov závisí, aký rozsah náhrady mzdy zamestnancovi patrí. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľovi jednostranne zamestnancovi skrátiť pracovný čas, ak nejde o jeho zákonné skrátenie pretože podľa § 49 Zákonníka práce sa kratší pracovný čas so zamestnancom musí dohodnúť v pracovnej zmluve.

Zákonník práce upravuje aj tzv. konto pracovného času, ktoré umožňuje prekonávať výkyvy v práci vzájomným započítavaním. Cieľom konta je do určitého rozsahu hodín v roku eliminovať (vzájomne započítať) prácu nadčas a prekážky v práci tak, aby sa pri vzájomnom započítaní dosiahol nulový stav. Zamestnávateľ tak nemusí platiť za prestoje (náhradu mzdy 60 % – 100 % z priemernej mzdy zamestnanca) a za nadčas (25 % až 35 % z priemernej mzdy zamestnanca). V prípade konta pracovného času nejde ani o prekážku v práci ani o skrátenie pracovného času, pretože od zamestnanca sa v budúcnosti vyžaduje odpracovanie „zameškaného“ pracovného času, za ktorý zamestnanec dostal zaplatenú základnú zložku mzdy. Z tohto dôvodu k reálnej redukcii hodín skutočného vykonávania práce nedochádza, s výnimkou prípadu, ak zamestnávateľ ani v budúcnosti nevie prideliť taký rozsah práce, aby sa konto vynulovalo.

V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o Príspevok na podporu udržania pracovných miest.

Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca, najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Nová právna úprava

Poistný fond Sociálnej poisťovne

Zámerom zavedenia systému skrátenej práce je zaviesť do slovenského právneho poriadku novú dávku pri skrátenej práci. Výber poistného sa navrhuje realizovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Na účely vyplácania tejto novej dávky bude Sociálna poisťovňa vytvárať nový poistný fond skrátenej práce a nový druh poistného, ktoré bude platiť zamestnávateľ do tohto poistného fondu.

Navrhuje sa, aby poistné do nového poistného fondu platili všetci zamestnávatelia so sídlom na území Slovenskej republiky za zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje poistenie v nezamestnanosti, t.j. napríklad na zamestnancov v pracovnom pomere, vrátane zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere, ale aj na tzv. dohodárov povinne nemocensky poistených. Navrhuje sa, aby sa poistenie skrátenej práce vzťahovalo aj na poberateľov invalidných dôchodkov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov, na ktorých sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje. Koncepcia uvažuje so zmenami v sociálnom poistení niektorých osôb, ktorým aktuálne odvodová povinnosť nevzniká.

Nový poistný fond na účely skrátenej práce sa navrhuje bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podľa platného právneho stavu zamestnanec, ktorý je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, platí toto poistné v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu a jeho zamestnávateľ je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti rovnako v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu.

Výška poistnej sadzby skrátenej práce bude vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde Sociálnej poisťovne dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie COVID 19 v roku 2020. Prostriedky alokované v novom poistnom fonde bude možné použiť na výdavky v súvislosti s dávkou a po alokovaní dostatočného množstva finančných zdrojov budú prostredníctvom transferu presunuté do iných základných fondov Sociálnej poisťovne.

O poistnú sadzbu skrátenej práce bude znížená sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. Navrhuje sa zachovať maximálny vymeriavací základ na platenie poistného aj na tento typ poistenia na úrovni 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Podmienky poskytovania dávky

1. Obmedzenie prevádzkovej činnosti
K obmedzeniu prevádzkovej činnosti musí dôjsť na základe vonkajších faktorov, musí ísť o dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Medzi dôvody budú patriť napríklad strata zákaziek v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu, okolnosti vyššej moci alebo rozhodnutie vlády o vyhlásení mimoriadnej situácie, ktoré budú mať ekonomické dopady na podnikanie alebo dopady na výkon činnosti zamestnávateľa.

Obmedzenie prevádzkovej činnosti musí zároveň znamenať, že zamestnávateľ nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov spoločnosti alebo jej časti. Za obmedzenie prevádzkovej činnosti sa nebudú považovať napríklad sezónnosť podnikania, reštrukturalizácia podniku, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
2. Vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa
Zamestnanci, na ktorých zamestnávateľ žiada vyplatenie dávky musia mať najmä vyčerpanú dovolenku z predchádzajúcich kalendárnych rokov, vyčerpaný kladný účet konta pracovného času z predchádzajúcich rokov a zamestnávateľ ich zároveň nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce.
3. Udržanie pracovných miest
Zamestnávateľ bude mať možnosť čerpať dávky na tých zamestnancov, ktorí nie sú vo výpovednej dobe, ani im neskončí pracovný pomer, resp. iný právny vzťah,ktorý založí právo na dávku skrátenej práce po dobu dvoch mesiacov po skončení poberania dávky.
4. Uhradené poistné
Zamestnávateľ musí mať uhradené odvody do poistného fondu skrátenej práce minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku skrátenej práce. V prvých dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona sa táto podmienka bude považovať za splnenú, ak má zamestnávateľ uhradené odvody do fondu poistenia v nezamestnanosti.
5. Schválená žiadosť
Zamestnávateľ bude podávať elektronickú žiadosť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, rozhodne o podaní žiadosti sám, pričom súčasťou žiadosti bude aj súhlas dotknutých zamestnancov. O jej vyplatení bude príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať bezodkladne, najneskôr do 14 kalendárnych dní od predloženia žiadosti.

Dávka skrátenej práce

Dávka bude poskytovaná za podmienok ustanovených zákonom z prostriedkov samostatného fondu zriadeného a vedeného v Sociálnej poisťovni. Mechanizmus výpočtu výšky dávky bude čo najjednoduchší, zvažuje sa ako základ pre jej výpočet mzda zamestnanca, ktorú by mal v prípade, ak by sa na neho neaplikoval režim skrátenej práce.

Druhou možnosťou je postupovať podľa výpočtu výšky náhrady mzdy v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Maximálna denná výška dávky pre zamestnanca bude približne vo výške 2-násobku denného vymeriavacieho základu zisteného z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Dávka by sa poskytovala počas podporného obdobia najviac 6 mesiacov. V prípade poskytovania dávky na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR môže táto rozhodnúť nariadením o predĺžení podpornej doby poskytovania dávky pri skrátenom pracovnom čase, prípadne rozhodnúť v prípade trvania ekonomickej krízy dlhšej ako 12 mesiacov aj o jej zvýšení.

Dávky bude môcť zamestnávateľ čerpať najviac 6 mesiacov počas 24 mesiacov s výnimkou prípadov, keď o predĺžení podpornej doby poskytovania dávky pri skrátenom pracovnom čase rozhodne vláda SR. Poberanie dávky zo systému skrátenej práce nebude mať vplyv na čerpanie dávky v nezamestnanosti. Zákon bude obsahovať aj možnosť dohodnúť vyššie percento plnenia mzdy zo strany zamestnávateľa v kolektívnej zmluve pri dodržaní zásady, že čistá mzda počas poberania dávky skrátenej práce nemôže byť vyššia ako v prípade bežného pracovného režimu.

Pri výplate dávky skrátenej práce sa uvažuje o dvoch alternatívnych riešeniach:

• Alternatíva A – odvody sú hradené aj z neodpracovanej časti mzdy – Čistá mzda zamestnanca bude tvorená súčtom dávky Kurzarbeit vo výške 60 % predchádzajúcej čistej mzdy a príspevkom zamestnávateľa vo výške 20 % predchádzajúcej čistej mzdy. Zamestnávateľ okrem časti mzdy hradí sociálne aj zdravotné odvody za zamestnanca aj zamestnávateľa v plnej výške. V prípade zamestnanca s hrubou mzdou na úrovni 1 100 € celková cena práce dosahuje hodnotu 1 487,20 €. V prípade 100 % výpadku pracovného času bude celková čistá mzda zamestnanca vo výške 673,20 €.
• Alternatíva B – odvody sú hradené aj z neodpracovanej časti mzdy a to do výšky zníženej čistej mzdy – Predpokladom alternatívy B je, že v režime skrátenej práce sú odvody hradené aj z neodpracovanej časti mzdy a to do výšky zníženého čistého zárobku (dávka Kurzarbeit + 20 % čistej mzdy hradenej zamestnávateľom). Súčet týchto hodnôt tak bude predstavovať základ pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré budú nákladom zamestnávateľa. Pri 100 % poklese pracovného času budú náklady zamestnávateľa v alternatíve B vo výške približne 33 % pôvodnej ceny práce.

Mechanizmus poskytovania dávky

O dávku žiada zamestnávateľ príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, rozhodne o podaní žiadosti sám, pričom súčasťou žiadosti bude aj súhlas dotknutých zamestnancov.

Súčasťou žiadosti o schválenie poskytovania dávok bude výkaz, v ktorom vypočíta výšku dávok za jednotlivých zamestnancov za celý kalendárny mesiac a ktorým zároveň preukáže splnenie podmienky nemožnosti prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov.

Za nasledujúce kalendárne mesiace predkladá zamestnávateľ už len výkaz, v ktorom vypočíta výšku dávok za jednotlivých zamestnancov za celý kalendárny mesiac a ktorým zároveň preukazuje trvanie plnenia podmienky nemožnosti prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov.

Zamestnávateľ môže podať žiadosť s výkazom, resp. v nasledujúcich mesiacoch už len výkaz pred uzavretím miezd za príslušné výplatné obdobie alebo až po ňom. Po ukončení poskytovania dávok v skrátenom pracovnom čase sa uskutoční do 14 dní záverečné vyúčtovanie s vrátením prípadného preplatku, resp. vyplatením nedoplatku.
Dávka bude vyplácaná na účet zamestnávateľa, ktorý bude v tomto prípade len platobným agentom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. O dávku bude možné žiadať za určené obdobie aj spätne.

Samostatne zárobkovo činné osoby a uplatňovanie skrátenej práce

Podľa platného právneho stavu SZČO sú v sociálnom poistení povinne poistené len nemocensky a dôchodkovo (v závislosti od dosiahnutia zákonom stanovej výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok). Poistenie v nezamestnanosti je pre nich dobrovoľné.

Na účely systému Kurzarbeit sa navrhuje forma povinného poistenia – rozšírením rozsahu povinného poistenia SZČO (vrátane poberateľov invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) o poistenie do nového poistného fondu.

Uvažuje sa, že základom pre výpočet dávky pre SZČO-fyzickú osobu bude jej aktuálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné do nového poistného fondu v čase vzniku rozhodujúcej skutočnosti. Pokiaľ ide o výšku dávky, tá sa určí percentom z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo platené poistné. Nárok SZČO na dávku by vznikal, ak by došlo poklesu príjmu z podnikania cca o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ak platila poistné v zákonom stanovenej minimálnej dobe.

Odporúčané ebooky

K téme