Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Kedy budeme mať na Slovensku „Kurzarbeit“?

kurzarbeit
kurzarbeit Foto: Getty Images
18. augusta 2020 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Kvôli koronakríze sa do povedomia na Slovensku dostal pojem režimu skrátenej práce takzvanej „Kurzarbeit“. V súčasnosti sa koncepcia zavedenia režimu „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Dôvodom na jej zavedenie je nielen súčasná situácia v súvislosti s koronavírusom, ale aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti.

Koncepcia navrhuje zriadenie samostatného poistného fondu pre skrátenú prácu, v ktorom sa budú akumulovať finančné prostriedky pre prípad ďalšej ekonomickej krízy. Zriadenie samostatného poistného fondu sa navrhuje z dôvodu nemožnosti presunu finančných prostriedkov do iných poistných fondov Sociálnej poisťovne a zmiernenia ekonomického dopadu zavedenia nového poistenia na financovanie dôchodkov.
Návrh je inšpirovaný najmä nemeckým systémom tzv. Kurzarbeitergeld, ktorý je zjednodušený, aby bol výber poistného, posudzovanie žiadostí o výplatu dávok aj samotná výplata dávok čo najpriamočiarejšia. Koncepcia obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov. Samotná výška dávky pre zamestnanca bude približne 80% jeho čistej mzdy.
Koncepcia obsahuje dve možnosti participácie samostatne zárobkovo činných osôb na skrátenej práci, buď ako súčasť povinného poistenia alebo dobrovoľného poistenia. Navrhuje sa, aby sa poistenia zúčastňovali všetci zamestnanci v pracovnom pomere, t.j. vrátane zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Nový systém sa nebude vzťahovať na zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu.
Koncepcia predpokladá predloženie návrhu zákona o skrátenej práci na rokovanie vlády do konca kalendárneho roka a jeho schválenie v NR SR v prvom štvrťroku budúceho roka. Účinnosť zákona o skrátenej práci sa predpokladá od 1. januára 2022.

Koronakríza sa na slovenskom trhu práce prejavila prudkým rastom nezamestnanosti, najrýchlejším od krízového roku 2009. Miera evidovanej nezamestnanosti v júni 2020 dosiahla úroveň 7,40 %, čo oproti marcu 2020 (5,19 %) predstavuje nárast o 2,21 percenta a medziročne nárast o 2,43 percenta. Ohrozené sú najmä sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ľudia s nižšou kvalifikáciou a nižšími mzdami zamestnaní vo väčšej miere v povolaniach, ktoré nie je možné vykonávať z domu, a preto boli viac ohrození stratou zamestnania. Vývoj trhu práce na Slovensku zodpovedá trendom v zahraničí.
Vplyv koronakrízy na jednotlivcov sa líšil v závislosti od typu povolania. Kľúčové boli dva aspekty zamestnaní:

  • možnosť vykonávať prácu z domu a
  • intenzita, v akej na pracovisku jednotlivci prichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi.

Povolania, v prípade ktorých nieje možné prácu vykonávať prácu z domu, a pri výkone ktorých prichádzajú pracovníci do veľmi blízkeho kontaktu s inými ľuďmi, čelili počas koronakrízy najvyššej miere ohrozenia. Takéto povolania sa koncentrujú najmä v sektoroch ubytovania a stravovania a umenia, zábavy a rekreácie.
Najvýraznejšou pomocou podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie je projekt Prvá pomoc.
Z dôvodu koronakrízy došlo aj k úprave Zákonníka práce, kde sa okrem iného v kontexte toho, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu výslovne ustanovilo, že ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy v sume 80 % z priemerného zárobku zamestnanca oproti stavu 100 % z priemerného zárobku zamestnanca, pričom neboli dotknuté dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov umožňujúce vymedziť vážne prevádzkové dôvody, kedy zamestnancovi patrí náhrada mzdy najmenej 60 % jeho priemerného mesačného zárobku.

Súčasná právna úprava

Vo všeobecnosti zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce upravuje, že v prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi nemôže prideľovať prácu z dôvodu na strane zamestnávateľa, nastáva platená prekážka v práci na jeho strane , pričom od konkrétneho dôvodu a prípadnej dohody so zástupcami zamestnancov závisí, aký rozsah náhrady mzdy zamestnancovi patrí. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľovi jednostranne zamestnancovi skrátiť pracovný čas, ak nejde o jeho zákonné skrátenie pretože podľa § 49 Zákonníka práce sa kratší pracovný čas so zamestnancom musí dohodnúť v pracovnej zmluve.

Zákonník práce upravuje aj tzv. konto pracovného času, ktoré umožňuje prekonávať výkyvy v práci vzájomným započítavaním. Cieľom konta je do určitého rozsahu hodín v roku eliminovať (vzájomne započítať) prácu nadčas a prekážky v práci tak, aby sa pri vzájomnom započítaní dosiahol nulový stav, t.j. zamestnávateľ nemusí platiť za prestoje (náhradu mzdy 60 % – 100 % z priemernej mzdy zamestnanca) a za nadčas (25 % až 35 % z priemernej mzdy zamestnanca). V prípade konta pracovného času nejde ani o prekážku v práci ani o skrátenie pracovného času, pretože od zamestnanca sa v budúcnosti vyžaduje odpracovanie „zameškaného“ pracovného času, za ktorý zamestnanec dostal zaplatenú základnú zložku mzdy. Z tohto dôvodu k reálnej redukcii hodín skutočného vykonávania práce nedochádza, s výnimkou prípadu, ak zamestnávateľ ani v budúcnosti nevie prideliť taký rozsah práce, aby sa konto vynulovalo.
V súvislosti s podporou udržania pracovných miest u zamestnávateľa, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemôže počas prechodného obdobia prideľovať zamestnancom prácu (v rozsahu najmenej 6 % a najviac 40 % ustanoveného týždenného pracovného času), je v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti upravená pre takéhoto zamestnávateľa možnosť požiadať o Príspevok na podporu udržania pracovných miest. Mesačná výška príspevku je 50 % z náhrady mzdy zamestnanca, najviac 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR a poskytuje sa najviac počas 12 mesiacov za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac 120 dní. Financovanie tohto príspevku je zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Ďalšia podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa realizuje prostredníctvom projektu Prvá pomoc. Oprávneným obdobím tohto projektu je deň vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, najdlhšie do konca roka 2020. Prostredníctvom tohto projektu sa zamestnávateľom zasiahnutých mimoriadnou situáciou poskytuje príspevok na

  • úhradu náhrady mzdy zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa, najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac v sume 880,00 eur alebo
  • úhradu časti mzdových nákladov každého zamestnanca, ktorý odpracoval minimálne polovicu fondu pracovného času za daný mesiac alebo bol na prekážke na strane zamestnávateľa, vo výške 80 % hrubej mesačnej mzdy zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb zamestnávateľa.

Nová právna úprava

Poistný fond Sociálnej poisťovne

Zámerom zavedenia systému tzv. Kurzarbeit je zaviesť do slovenského právneho poriadku novú dávku Kurzarbeit. Výber poistného sa navrhuje realizovať prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Na účely vyplácania tejto novej dávky bude Sociálna poisťovňa vytvárať nový poistný fond Kurzarbeit a nový druh poistného, ktoré bude platiť zamestnávateľ do tohto poistného fondu. Navrhuje sa, aby poistné do nového poistného fondu platili všetci zamestnávatelia so sídlom na území Slovenskej republiky za zamestnancov v pracovnom pomere, t.j. vrátane zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme. Poistné do nového fondu by tak neplatili zamestnávatelia za zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu.
Vzhľadom na charakter nového poistného fondu, ktorý bude poskytovať finančné prostriedky na výplatu dávky Kurzarbeit, nebude možné finančné prostriedky presúvať do iných fondov.
Nový poistný fond na účely Kurzarbeit sa navrhuje bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Základný fond poistenia v nezamestnanosti je totiž dlhodobo prebytkový.
Podľa platného právneho stavu zamestnanec, ktorý je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, platí toto poistné v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu a jeho zamestnávateľ je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti rovnako v sadzbe 1 % z vymeriavacieho základu.
Výška poistnej sadzby Kurzarbeit bude vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde Sociálnej poisťovne dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie COVID 19 v roku 2020. V prípade dosiahnutia tejto úrovne sa bude navrhovať možnosť použiť prevyšujúce finančné prostriedky na aktívnu politiku trhu práce alebo ich presunúť do Rezervného fondu solidarity Sociálnej poisťovne.
O poistnú sadzbu Kurzarbeit bude znížená sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. Navrhuje sa zachovať maximálny vymeriavací základ na platenie poistného aj na tento typ poistenia na úrovni 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Podmienky poskytovania dávky

1. Obmedzenie prevádzkovej činnosti
K obmedzeniu prevádzkovej činnosti musí dôjsť na základe vonkajších faktorov, musí ísť o dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Medzi dôvody budú patriť napríklad strata zákaziek v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu s tovarom, ktorý je predmetom podnikania zamestnávateľa, okolnosti vyššej moci alebo rozhodnutie vlády SR o vyhlásení mimoriadnej situácie, ktoré bude mať ekonomické dopady na podnikanie. Obmedzenie prevádzkovej činnosti musí zároveň znamenať, že zamestnávateľ nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov. Za obmedzenie prevádzkovej činnosti sa nebudú považovať napríklad sezónnosť podnikania, reštrukturalizácia podniku, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia.
2. Vyčerpanie vlastných možností zamestnávateľa
Zamestnanci, na ktorých zamestnávateľ žiada vyplatenie dávky musia mať najmä vyčerpanú dovolenku z predchádzajúcich kalendárnych rokov, vyčerpané všetky nadčasy vrátane vynulovania tzv. pracovného konta a zamestnávateľ ich zároveň nemôže preradiť na inú prácu.
3. Udržanie pracovných miest
Zamestnávateľ bude mať možnosť čerpať dávky na tých zamestnancov, ktorí nie sú vo výpovednej dobe, ani im neskončí pracovný pomer po dobu dvoch mesiacov po skončení poberania dávky.
4. Uhradené poistné
Zamestnávateľ musí mať uhradené odvody do poistného fondu Kurzarbeit minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku v Kurzarbeit. V prvých dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona sa táto podmienka bude považovať za splnenú, ak má zamestnávateľ uhradené odvody do fondu poistenia v nezamestnanosti.
5. Schválená žiadosť
Zamestnávateľ bude podávať elektronickú žiadosť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, rozhodne o podaní žiadosti sám, pričom súčasťou žiadosti bude aj súhlasdotknutých zamestnancov. O jej vyplatení bude príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať bezodkladne, najneskôr do 14 kalendárnych dní od predloženia žiadosti.

Dávka Kurzarbeit

Dávka bude poskytovaná za podmienok ustanovených zákonom z prostriedkov samostatného fondu zriadeného a vedeného v Sociálnej poisťovni. Mechanizmus výpočtu výšky dávky bude čo najjednoduchší, zvažuje sa ako základ pre jej výpočet mzda zamestnanca, ktorú by mal v prípade, ak by sa na neho neaplikoval režim skrátenej práce. Druhou možnosťou je postupovať podľa výpočtu výšky náhrady mzdy v prípade prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Maximálna denná výška dávky pre zamestnanca bude približne vo výške 2-násobku denného vymeriavacieho základu zisteného z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Dávka by sa poskytovala počas podporného obdobia najviac 6 mesiacov. V prípade poskytovania dávky na základe vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR môže táto rozhodnúť nariadením o predĺžení podpornej doby poskytovania dávky pri skrátenom pracovnom čase, prípadne rozhodnúť v prípade trvania ekonomickej krízy dlhšej ako 12 mesiacov aj o jej zvýšení. Dávky bude môcť zamestnávateľ čerpať najviac 6 mesiacov počas 24 mesiacov s výnimkou prípadov, keď o predĺžení podpornej doby poskytovania dávky pri skrátenom pracovnom čase rozhodne vláda SR.

Pri výplate dávky Kurzarbeit sa uvažuje so štyrmi alternatívami:

  • Oslobodenie od platenia odvodov
  • Odvody sú hradené aj z neodpracovanej časti mzdy
  • Odvody sú hradené aj z neodpracovanej časti mzdy do výšky zníženého čistej mzdy
  • Obdobný výpočet dávky Kurzarbeit ako v Nemecku.

Mechanizmus poskytovania dávky

O dávku žiada zamestnávateľ príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak zamestnávateľ nemá zástupcov zamestnancov, rozhodne o podaní žiadosti sám, pričom súčasťou žiadosti bude aj súhlas dotknutých zamestnancov. Súčasťou žiadosti o schválenie poskytovania dávok bude výkaz, v ktorom vypočíta výšku dávok za jednotlivých zamestnancov za celý kalendárny mesiac a ktorým zároveň preukáže splnenie podmienky nemožnosti prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov. Za nasledujúce kalendárne mesiace predkladá zamestnávateľ už len výkaz, v ktorom vypočíta výšku dávok za jednotlivých zamestnancov za celý kalendárny mesiac a ktorým zároveň preukazuje trvanie plnenia podmienky nemožnosti prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času pre najmenej jednu tretinu zamestnancov. Zamestnávateľ môže podať žiadosť s výkazom, resp. v nasledujúcich mesiacoch už len výkaz pred uzavretím miezd za príslušné výplatné obdobie alebo až po ňom. Po ukončení poskytovania dávok v skrátenom pracovnom čase sa uskutoční do 14 dní záverečné vyúčtovanie s vrátením prípadného preplatku, resp. vyplatením nedoplatku. Dávka bude vyplácaná na účet zamestnávateľa, ktorý bude v tomto prípade len platobným agentom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Samostatne zárobkovo činné osoby a uplatňovanie Kurzarbeitu

Podľa platného právneho stavu, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) – fyzické osoby sú v sociálnom poistení povinne poistené len nemocensky a dôchodkovo (v závislosti od dosiahnutia zákonom stanovej výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok). Poistenie v nezamestnanosti pre nich existuje len ako dobrovoľný inštitút a je na vôli každej povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, či tento inštitút využije.
Na účely systému Kurzarbeit sa zvažujú dve alternatívy:

  • Formou povinného poistenia – rozšírením rozsahu povinného poistenia SZČO o poistenie do nového poistného fondu.
  • Formou dobrovoľného poistenia – znížením sadzby poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO sa vytvorí priestor pre nové poistenie na dobrovoľnej báze.

Odporúčané ebooky

K téme

Témy

kurzarbeit

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Dotácie a podpora podnikania

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo, Pracovné právo
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

október

20oct8:30Povinnosti obcí v odpadovom hospodárstve8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Dotácie

20oct8:30Povinnosti obcí v odpadovom hospodárstve8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Dotácie

20oct8:30Povinnosti obcí v odpadovom hospodárstve8:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Dotácie

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt
X