Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Priznajme si to. Väčšina z nás je zvedavá, prečo toľko bohatých, úspešných a mocných ľudí podvádza a klame. Je to preto, že iba nepoctivo zmýšľajúcim ľuďom sa podarí uspieť? Existuje štúdia, ktorá tvrdí, že práve víťazstvo samo o sebe zapríčiní, že začneme podvádzať.
Experimentálnu štúdiu, na ktorej sa podieľali vedci z Ben Gurionovej univerzity a z Hebrejskej univerzity v Jeruzalame, nedávno zverejnilo oficiálne periodikum americkej Národnej akadémie vied Proceedings of the National Academy of Sciences.
Účastníci pokusu sa zapojovali do rôznych hier a ukazovalo sa, že tí, ktorí vyhrali v prvej sérii hier, začali v tej ďalšej podvádzať.
Vo všetkých hrách stáli proti sebe dvaja súperi. V prvých experimentoch boli účastníci náhodne rozdelení do dvojíc a hrali jednoduché poznávacie alebo tipovacie hry. Víťazi dostali za odmenu slúchadlá.
Potom boli účastníci znovu náhodne rozdelení do dvojíc a začali hrať kocky, pričom nikto nevedel, či jeho súper predchádzajúce kolo hier vyhral alebo prehral.
V tejto hernej sérii existovala možnosť vyhrať až 12 šekelov. Výsledky hodov pritom pokusným osobám nikto nekontroloval – aký výsledok nahlásili, taký mali. Ak ich súčet hodu v kockách činil sedem – najbežnejší výsledok –, mali nárok na polovicu výhry a ich súper na druhú. S vyšším skóre sa zvyšovala pomerná časť odmeny pre víťaza a zmenšovala časť pre porazeného.
Hra v kocky má však pomerne výraznú štatistickú pravdepodobnosť. A keď môžu jednotliví hráči náhodou dosiahnuť neobvykle vysokého alebo nízkeho výsledku, agregované výsledky by sa mali pohybovať okolo hodnoty sedem. A v prípade víťazov prvého kola to tak nebolo. Ľudia, ktorí vyhrali prvú sériu súťaží, hlásili v priemere výsledok 8,75 oproti porazeným, ktorí hlásili 6,35.
Takže nielen, keď vyhráte, začnete si robiť nároky na ďalšie víťazstvo. Stačí nám len spomenúť si na to, ako sme boli kedysi úspešní.
Izraelskí vedci potom požiadali v ďalšom pokuse ľudí, aby si spomenuli buď na okamžik, v ktorom vyhrali, alebo na chvíľu, keď sa im podarilo niečo, čo si zaumienili. Potom vyplnili dotazník, z ktorého malo vyplývať, či majú pocit nadradenosti, a že sú vyvolení.
Tí, ktorí si spomenuli na nejaké zo svojich víťazstiev, mali – aspoň podľa uvedeného dotazníka – výraznejší pocit nadradenosti ako osoby , ktoré si vybavili splnenie osobného cieľa. Vedci dospeli k záveru, že víťazstvo ide ruka v ruke s pocitom, že som vyvolený, nadradený a mám nárok na niečo, čo si ostatní musia zaslúžiť.
