Od začiatku septembra tohto roka do konca roka 2016 sa znížia príspevky sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri zo súčasných 9% na 4% z hrubej mzdy. Od roku 2017 sa bude príspevková sadzba každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálneho bodu na konečných 6 % v roku 2024. Druhý dôchodkový pilier bude otvorený pre vstup aj výstup zo systému v období od 1. septembra tohto roka do 31. januára budúceho roka. K 4%nému príspevku do druhého piliera si budú môcť sporitelia platiť ďalšie 2% z čistého príjmu, a tieto budú štátom daňovo zvýhodnené a to tak, že si bude môcť sporiteľ o túto sumu znížiť základ dane.
Novela zákona o sociálnom poistení
Súčasne s novelou zákona o starobnom dôchodkovom poistení bola schválená novela zákona o sociálnom poistení. Parlament schválil zvýšenie odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a ľudí pracujúcich na dohody. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO na výpočet odvodov na sociálne a zdravotné poistenie sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Minimálne sociálne a zdravotné odvody pre SZČO tak od začiatku budúceho roka stúpnu zo súčasných 160,24 eura na 185,3 eura. Počas troch rokov sa postupne znížia terajšie koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení, ktorými sa delí základ dane pri výpočte vymeriavacieho základu na platenie odvodov, na spoločný koeficient 1,486.
V súčasnosti sa vymeriavací základ pre SZČO počíta zo základu dane zníženého o zaplatené odvody, po novom sa bude počítať zo základu dane nezníženého o zaplatené odvody na sociálne a zdravotné poistenie.
Zamestnanci, ktorí zarábajú viac ako 1200 eur mesačne budú tiež platiť vyššie odvody. Maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych a zdravotných odvodov sa zvyšuje na 5-násobok priemernej mzdy. Zamestnanci pracujúci na dohodu s pravidelným príjmom budú platiť kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 %. Nižšie odvody z dohôd budú mať študenti a poberatelia starobných, invalidných a výsluhových invalidných penzií.
Novela Obchodného zákonníka
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje novelu Obchodného zákonníka. Cieľom je bojovať proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Orgány verejnej moci budú mať maximálnu lehotu splatnosti peňažného záväzku v trvaní 30 dní, od ktorej je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.
Medzi podnikateľmi sa definuje maximálna lehota splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní 60 dní, s možnosťou individuálneho dojednania aj dlhšej lehoty splatnosti peňažného záväzku dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa.
Novela Zákonníka práce
Nová novela Zákonníka práce prinesie viacero zmien.
V návrhu zákona sa navrhuje najmä:
- precizovanie definície závislej práce s cieľom minimalizovať využívanie iných foriem zamestnávania ako riadny pracovný pomer, ak práca má byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu,
- zníženie rozsahu a doby reťazenia pracovných pomerov uzavretých na určitú dobu,
- upraviť v normatívnej časti Zákonníka práce ochranu práva zamestnanca na súkromie,
- možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve aj dlhšie výpovedné doby ako ustanovuje zákon,
- zaviesť participáciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
- ustanoviť zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale aj výpoveďou z organizačných dôvodov a zo zdravotných dôvodov; zamestnancovi tak vznikne právny nárok nielen na výpovednú dobu (ak nedôjde k dohode o skončení pracovného pomeru) ale aj na odstupné, ktoré je diferencované podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa,
- aby súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodol o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov a nepresahujúci 36 mesiacov, v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov,
- upraviť inštitút konta pracovného času tak, aby bolo možné využiť vyrovnávacie obdobie dlhšie ako 12 mesiacov za podmienky dodržania maximálnej dĺžky pracovného času priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v rámci 12 mesiacov, ako aj zjednotenie právnej úpravy konta pracovného času a flexikonta s možnosťou využiť konto pracovného času ak nastanú vážne prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktoré nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
- upraviť možnosť dojednania náhrady za tzv. stratu pracovného času v prípade, ak práca zasiahla mimo pracovného času a nejde o pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,
- aby nočnou prácou bola práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
- vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže zamestnávateľ dohodnúť mzdu s prihliadnutím na prácu nadčas,
- aby zamestnancovi patrilo mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj v prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov (doteraz najneskôr do uplynutia 12 kalendárnych mesiacov),
- umožniť zástupcom zamestnancov spolurozhodovanie o normách spotreby práce,
- rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet na príslušný orgán inšpekcie práce na všetkých zástupcov zamestnancov, ktorí kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov,
- zabezpečiť, aby sa na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahovali aj ustanovenia o pracovnom čase a minimálnej mzde,
- zabezpečiť zásadu, že Zákonník práce má stanovovať minimá a maximá a nemá umožniť odchylné dojednanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov v neprospech zamestnancov,
- zrušiť povinnosti odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť u zamestnávateľa, ktorá vyžaduje identifikovanie členov odborovej organizácie, pričom podľa Ústavy SR má každý právo na to, aby sa rozhodol, či zverejní alebo nezverejní svoje členstvo v odborovej organizácii,
- zrušiť možnosť dojednania dohody so zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom, ktorí nemajú právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony,
- zmeniť právnu úpravu postavenia a pôsobnosti zástupcov zamestnancov na pracovisku tak, aby mohli lepšie vykonávať svoju činnosť.
Od začiatku budúceho roka sa po prepustení zamestnanca, ktorého pracovný pomer trval dlhšie ako dva roky, obnoví súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Takémuto zamestnancovi zamestnávateľ bude musieť poskytnúť odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Výška odstupného bude pritom závis ieť od počtu odpracovaných rokov.
Ďalšia zmena sa týka reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Kým v súčasnosti je možné uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na obdobie troch rokov a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci týchto troch rokov najviac trikrát, po novom bude možné takýto pracovný pomer dohodnúť
najdlhšie na dva roky. V rámci týchto dvoch rokov ho zamestnávateľ môže predĺžiť či opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Práca nadčas, ktorú povoľuje Zákonník práce bude 150 hodín ročne pre všetkých zamestnancov s výnimkou zdravotníckeho personálu.
Zákon o obmedzení platieb v hotovosti
Tento zákon upravuje povinnosť platiť platby viac ako 5000 eur výlučne bezhotovostne. S účinnosťou od 1. januára 2013 budú mať fyzické a právnické osoby zakázané prijať alebo odovzdať platbu v hotovostí, ktorej hodnota prevyšuje 5000 eur. Toto opatrenie by malo zabrániť daňovým podvodom.
Novela zákona o správe daní
Novelou zákona, ktorej návrh predložil rezort financií do pripomienkového konania, sa rozširujú oprávnenia daňových subjektov, a to najmä prostredníctvom zjednotenia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania v prípadoch, keď daňový subjekt deklaruje vrátenie dane s lehotami, keď daňový subjekt je povinný daň doplatiť. Tiež sa umožní, aby daňový subjekt mohol požiadať o preúčtovanie daňového preplatku na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Zároveň novela reaguje aj na opatrenia prijaté v zákone o dani z pridanej hodnoty v rámci efektívneho potláčania možnosti podvodných aktivít a eliminácie zneužívania systému dane z pridanej hodnoty. Navrhuje sa napríklad zverejňovať zoznamy daňových subjektov, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, opakovane ich nemožno zastihnúť na adrese sídla alebo opakovane porušujú povinnosti pri daňovej kontrole.
Účinnosť novely zákona ministerstvo navrhuje od 30. decembra 2012 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2013.
Novela zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
Táto novela navrhuje zrušiť Kompetenčné centrum finančných operácií, ktoré ako preddavková organizácia napojená na rozpočet Finančného riaditeľstva SR, zabezpečovalo administratívnu a informatickú podporu orgánom finančnej správy a jeho kompetencie sa presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR. Ďalej sa navrhuje presunúť sídlo Finančného riaditeľstva SR do Banskej Bystrice. Rovnako ministerstvo navrhuje zrušiť zákon o finančnej správe z dôvodu posúdenia opodstatnenosti zlúčenia daňových a colných úradov.
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch
Cieľom zákona je presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami vyžadovaním iba jednostranne výhodných obchodných podmienok . Za neprimerané podmienky sa bude považovať napríklad požadovanie poplatku za zaradenie do registra dodávateľov, zaradenie potraviny do evidencie predávaných výrobkov, ako aj peňažné plnenie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Zákon tiež zakazuje požadovať odberateľovi poplatky za propagáciu pri otvorení novej predajne. Ak obchodník neumožní kontrolórom ministerstva vstup do predajne, prípadne nepredloží potrebné doklady, dostane pokutu do 500 eur. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2013.
Novela zákona o dani z príjmov
Novela zákona s účinnosťou od začiatku budúceho roka pripraví viacero zmien:
- obmedzuje sa možnosť uplatniť 40-percentné paušálne výdavky v maximálnej výške 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne.
- zrušuje sa možnosť uplatneniť paušálne výdavky pri prenájme nehnuteľností,
- zvýšuje sa sadzba dane z príjmov pre právnické osoby na 23 %.
- v prípade fyzických osôb sa má uplatňovať 19-percentná sadzba zo základu dane do výške 176,8-násobku platného životného minima a pri základe dane presahujúcom túto hranicu už 25-percentná sadzba dane.
- zavádza sa zdanenie výsluhových dôchodkov vyplácaných podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov do dosiahnutia dôchodkového veku týchto daňovníkov.
- zavádza sa aj obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. „aktívnych príjmov“, pričom sa daňový bonus bude môcť uplatňovať len do dovŕšenia 19 rokov veku vyživovaného dieťaťa. Ako aktívne príjmy sú pritom zadefinované príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
- navrhuje sa aj sprísniť podmienky na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, resp. manžela.
Novela zákona o službách zamestnanosti
Táto novela navrhuje zatraktívniť pre zamestnávateľov príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Výška príspevku má závisieť od mzdy zamestnanca, keďže má zodpovedať poistnému na zdravotné a sociálne poistenie platenému zamestnávateľom vo výške 35,2 % z hrubej mzdy zamestnanca. Maximálna výška príspevkusa má počítať z priemernej mzdy na Slovensku. Návrh novely zákona zohľadňuje výšku nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch odstupňovaním dĺžky poberania príspevku počas jedného, dvoch alebo troch rokov.
ph