Na podnikanie som už starý. Rozmýšľate rovnako? Chyba!
Väčšina ľudí je motivovaná príbehmi, v ktorých hlavní hrdinovia vo veku 18 rokov začínajú svoju podnikateľskú kariéru a za pár rokov vybudujú úspešný miliardový podnik. Všetci poznáme obdivuhodnú cestu Marka Zuckerberga, ktorý v malej izbe na univerzitnom internáte založil Facebook s dnešnou trhovou hodnotu viac ako 236 miliárd dolárov.
Podobné príbehy, príznačné pre menej ako 0,001 % populácie, propagujú slogany typu: „Všetko je možné!“, „Nasleduj svoj sen!“, „Nečakaj a podnikaj ihneď, svet je tvoje ihrisko!“
Život podnikateľa však pre väčšinu ľudí začína omnoho neskôr. Pri rozbiehaní podnikateľskej kariéry častokrát platí, že prípadný nedostatok mladíckej energie dokážu kompenzovať rozsiahle skúsenosti.
Pri pohľade na úspešných podnikateľov vo svete, je množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli začať podnikať a zúročiť svoje skúsenosti dávno po tom, ako vyštudovali školy a mali stabilnú kariéru zamestnanca. Charles Flint, zakladateľ IBM, začal podnikať vo veku 61 rokov. Legendárna módna návrhárka Vera Wang ušila svoje prvé modely, keď mala 39 rokov. Reid Hoffman dal po 10 rokoch výpoveď zo zamestnania a založil najpopulárnejšiu profesijnú sieť LinkedIn vo veku 36 rokov.
V príkladoch zo sveta by sme mohli pokračovať, ale pozrime sa na Slovensko a spomeňme vyzretých slovenských profesionálov, o ktorých síce Hollywood ani RTVS nenatočili film, ale ktorí nadobudli odvahu, začali podnikať v zrelšom veku a uspeli.
Ján Tribulík (pivovar Richtár Jakub)
Zamestnaný: 19 rokov
Vek, v ktorom začal podnikať: 40
Podnikateľské prostredie na Slovensku nie je nastavené tak, aby motivovalo ľudí k založeniu si vlastného podniku a osamostatneniu sa v profesijnej a finančnej sfére. V prípade, že človeku nechýba odvaha, ale „len“ kapitál a nájde sa aj vášeň s nápadom, je možné vziať si príklad z Jána Tribulíka.
Ján Tribulík bol zamestnancom Slovnaftu viac ako 19 rokov. Jeho veľkou záľubou bola výroba piva, ktoré na začiatku varil doma v hrncoch. Z vášnivého „domovariča“ sa po prelomovom rozhodnutí predať byt a investovať do vlastnej pivovarníckej technológie stal samostatný a úspešný podnikateľ.
Svoje skúsenosti zo Slovnaftu vo veľkej miere využil v novom podnikaní. Ako šikovný remeselník si dokázal veľa vecí urobiť sám a ušetriť veľkú časť počiatočných nákladov.
Vlastné podnikateľské začiatky opisuje ako búrlivé, no neodradil ho ani prvý rok a pol, počas ktorého podnik neprešiel do zelených čísiel. Vytrvalosťou a podporou manželky rozšíril svoju výrobu piva o malý priestor, v ktorom otvoril hostinec s názvom Richtár Jakub. Zo začiatku pracoval ako sládek, manažér, technik, účtovník a aj komparzista pri pive v prázdnom hostinci.
Dnes varí viac ako 100 hektolitrov lahodného piva ročne a svoje rozhodnutie odísť zo stabilného zamestnania, predať byt a začať podnikať neľutuje.
Ján Tribulík patrí medzi skupinu podnikateľov, ktorí vo svojej záľube našli povolanie a dokázali uspieť v oblasti, v ktorej nemali predchádzajúce odborné znalosti. Mladým podnikateľom radí, aby boli optimisti, na pomoc nečakali a nepoddali sa problémom, ktoré treba brať s nadhľadom.
Marián Marek (PosAm)
Zamestnaný: 9 rokov
Vek, v ktorom začal podnikať: 33
Spoločnosť PosAm v súčasnosti pôsobí nielen na domácom, ale aj zahraničnom trhu. Zamestnáva viac ako 300 ľudí a vypracovala sa na jednu z popredných IT firiem na Slovensku. Jej úspech stojí na bývalom kľúčovom zamestnancovi Mariánovi Marekovi, ktorý sa vypracoval z pozície obchodného zástupcu na riaditeľa a neskôr konateľa spoločnosti.
Po ukončení štúdia na vysokej škole začal Marián Marek pracovať v Dusle Šaľa. Odtiaľ prešiel do spoločnosti PosAm na pozíciu obchodného zástupcu. V mimoriadne zložitej ekonomickej situácii, v ktorej spoločnosť čelila miliónovým dlhom, dostal ponuku na odkúpenie firmy. Ako vtedajší riaditeľ spomína na týždeň, počas ktorého nespal ani jednu noc a rozmýšľal či firmu kúpiť, alebo nekúpiť.
Najhorší scenár, ktorý si predstavil: „nanajvýš skrachujem“, ho nakoniec neodradil. Firmu kúpil a začal podnikať na vlastnú zodpovednosť. Ako prvé, celú firmu presťahoval do nového prostredia a začal navštevovať všetkých dodávateľov a klientov. Hral o čas. Firmu potreboval postaviť na nohy, nastaviť a zefektívniť procesy a, najmä, si udržať zákazky.
S odstupom času priznáva jednu vec: „Pre moju premenu zo zamestnanca na podnikateľa bola kľúčovou pripravenosť. Na rolu podnikateľa je potrebné byť pripravený. Moja zmena v myslení neprišla až s formálnym nadobudnutím vlastníctva – už ako zamestnanec som sa choval ako podnikateľ a premýšľal som o správnych krokoch pre blaho firmy. Aktívne mysliaci ľudia majú najlepší predpoklad manažovať si svoj biznis.“
(Zdroj: Martin Piko, 59 inšpiratívnych podnikateľských príbehov, vyd. Inventic, 2013)
Napriek súčasnej pracovnej vyťaženosti v pozícii konateľa spoločnosti PosAm si Marián Marek našiel čas vyjadriť sa k téme podnikania v zrelšom veku pre portál Podnikam.SK. Svoje predošlé 9-ročné skúsenosti v pozícii zamestnanca hodnotí pozitívne, a to najmä kvôli oblasti, v ktorej sa rozhodol podnikať.
Ako prínos hodnotí nielen nadobudnuté komunikačné a organizačné zručnosti, ale tiež potrebnú odbornú prípravu.
Jeho obdivuhodne triezvy a zodpovedný pohľad na svet a podnikanie zakladá na svojej mentálnej pripravenosti neuspieť. Skúsenosti v pozícii zamestnanca vidí ako výhodu, ktorá ho naučila stať sa spoľahlivým kolegom, riaditeľom, obchodným partnerom a úspešným podnikateľom.
Peter Matyšák (Víno Matyšák)
Zamestnaný: 10 rokov
Vek, v ktorom začal podnikať: 35
Asi každý milovník vína pozná značku Matyšák. Už menej ľudí však vie, že ak by hlavný vinár, po ktorom nesú meno jeho vína, neodišiel zo zamestnania a nemal tetu, ktorá ho už od detstva volala na brigády vo vinohrade, víno Matyšák by nikdy neuzrelo svetlo sveta.
Peter Matyšák vyštudoval hotelovú školu a po odslúžení vo vojne si našiel zamestnanie v hoteli Grand v Pezinku. Po viac ako siedmich rokoch dostal ponuku pracovať ako čašník v Rakúsku prostredníctvom organizácie Slovhost. Nakoniec sa vrátil na Slovensko a prešiel do hotela na Pezinskej Babe, kde pôsobil ako riaditeľ ďalšie dva roky.
Podnikateľské začiatky Petra Matyšáka prekvapujúco nie sú spojené s výrobou vína, ale s prevádzkou nemocničného bufetu na Kramároch. Jeho rozhodnutiu založiť živnosť navyše predchádzalo takmer polročné obdobie bez zamestnania. Písal sa rok 1988 a podmienky pre súkromných podnikateľov takmer neexistovali.
Túžba po samostatnosti ho doviedla k vybaveniu povolenia poskytovať gastronomické služby ako súkromná osoba. A tak začal zabezpečovať jedlo spolu s vínom na oslavy. Napriek tomu, že chcel začať podnikať sám, kamarát ho prehovoril, aby začali spolu. Spoločnou prevádzkou bufetu zožali veľký úspech a ten Petrovi pomaličky otvoril dvere do sveta vín.
K prevádzke bufetov už v niekoľkých nemocniciach a poliklinikách v Bratislave časom pribudla reštaurácia na Mýtnej, pre ktorú Peter vyrábal vlastné víno. Záujem kúpiť si viac litrov vína stúpal, a tak aj potreba vyrábať väčšie objemy. Takto sa začal príbeh jedného z najúspešnejších podnikateľov vo výrobe vína na Slovensku.
Pre portál Podnikam.SK Peter Matyšák prezradil, že pre dve profesie, ktoré v súčasnosti zastáva, bol vek 35 rokov, v ktorom začal podnikať ideálnym obdobím na osamostatnenie. Vysvetľuje to tým, že dovtedy mal dosť času vyskúšať si práce na všetkých úrovniach. Tým, že v gastronómii prešiel od pozície čašníka až po riaditeľa hotela, pričom zažil aj manuálnu prácu v pivnici, dokáže povedať, že pri riadnom podnikaní mali všetky skúsenosti cenu zlata.
Dokonca, aj zamestnanie v bývalom režime hodnotí ako prínos. „Riadiť horský hotel v socializme bola v tých podmienkach tvrdá a veľmi dobrá škola. Prejsť v gastronómii a vo vinárstve od piky všetkým, sa nedá nahradiť.“
Čo by Peter Matyšák odporučil začínajúcim podnikateľom? „Vyzbrojte sa trpezlivosťou. Často počúvam predstavu začínajúcich podnikateľov, že zamakajú desať rokov a potom si budú už len užívať. Pri takýchto plánoch sa môžu dočkať sklamania.“
(Zdroj: Martin Piko, 59 inšpiratívnych podnikateľských príbehov, vyd. Inventic, 2013)
Od úplného začiatku až po zaplatenie všetkých záväzkov trvalo vybudovanie podniku štvrť storočia. Výsledok však stojí za to. Predstavuje ho päť kolekcií vína – Gold Prestige, Prestige, Oak Wood, Prediction a Vinum Galeria Bozen – všetky pod značkou Matyšák.
Rastislav Tvarog (TWG-energo)
Zamestnaný: 4 roky
Vek, v ktorom začal podnikať: 31
Rastislav Tvarog zahájil kariéru podnikateľa po skúsenostiach zamestnanca vo viacerých spoločnostiach. Vyskúšal pracovať v stavebnej firme ZIPP aj v nadnárodnej spoločnosti STRABAG.
Svoju poslednú skúsenosť zamestnanca mal na prominentnej pracovnej pozícii v Katare so štedrým ohodnotením a benefitmi. Napriek tomu sa na podnikateľskú dráhu už dlhšie psychicky pripravoval, zamestnávateľovi položil na stôl výpoveď a začal podnikať.
K nápadu podnikať v oblasti energetickej certifikácie budov dospel po niekoľkoročnom sledovaní trhu a, najmä, legislatívy v oblasti stavebníctva. Vo veľkej miere využil svoje predošlé skúsenosti zo zamestnania. K rozhodnutiu podnikať prispel aj našetrený kapitál z práce v Katare.
Stále ho však odrádzala slovenská byrokracia spojená so zakladaním firmy, s ktorou nemal chuť bojovať, a tak sa rozhodol využiť existujúcu firmu svojho otca, aby sa mohol plne venovať realizácii svojho podnikateľského plánu.
Firma Rastislava Tvaroga pôsobí na Slovensku už viac ako 7 rokov a predstavuje jasný dôkaz úspechu, ktorý Tvaroga dosiahol cieľavedomým a premysleným využitím príležitosti v podobe diery na trhu, ktorá vznikla po schválení legislatívy o energetických certifikátoch budov.
Začínajúcim podnikateľom by Rastislav Tvarog poradil, aby mali neustále otvorené oči, racionálne rozmýšľali nad smerovaním trhu a potrebami spotrebiteľa. Tvrdí, že k rozhodnutiu podnikať je potrebné dozrieť a pri intuitívnom vycítení príležitosti je vhodné nečakať a predbehnúť potenciálnu konkurenciu.
Jozef Šétaffy (Pizza Mizza)
Zamestnaný: 20 rokov
Vek, v ktorom začal podnikať: 42
Jozef Šétaffy pracoval viac ako 19 rokov v štátnom podniku. Rozhodnutie podnikať hodnotí ako najlepšie rozhodnutie svojej kariéry. Keďže mal blízko k stavebníctvu vďaka dlhoročnej práci v stavebnej a investičnej výstavbe v rámci Západoslovenských plynárenských závodov, rozhodol sa nevzdialiť od známeho odboru a založil stavebno-obchodnú spoločnosť INVESTA.
Jozef Šétaffy je z generácie podnikateľov, ktorá patrila medzi absolútnych pionierov v podnikaní na Slovensku. Začiatok legálneho podnikania bol na Slovensku možný až po zmene režimu v roku 1989. Jozef Šétaffy mal vtedy 40 rokov. Podľa jeho vlastných slov by bola preňho najväčšia výhoda, ak by mu štátne zriadenie dovolilo podnikať omnoho skôr. Firmu INVESTA, tak založil v roku 1991, bezprostredne po páde režimu.
Pri jej založení, rozvoji a reálnej činnosti využil svoje mnohoročné praktické skúsenosti, vzdelanie, certifikovanú odbornú spôsobilosť a osobné kontakty v stavebníctve z predchádzajúceho zamestnania v štátnom podniku. Z tohto pohľadu vníma svoje predchádzajúce skúsenosti zo zamestnania ako výhodu.
Firma INVESTA sa pod taktovkou Jozefa Šétaffyho úspešne rozvíjala a výsledky z tohto podnikania mu umožnili vytvoriť si slušný životný štandard, ktorý následne viedol k možnosti investovania aj do iného segmentu podnikania.
K nápadu začať podnikať v gastronómii ho doviedol až syn a zložitá situácia, v ktorej sa ocitlo stavebníctvo. Synovi sa rozhodol pomôcť a poskytol mu podmienky, aby rozvinul jeho talent a nadšenie. Biznis plán tvorili za pochodu, ale koncept bol jasný – ľahká kuchyňa a základný produkt pizza, pečená výhradne v kamennej peci vykurovanej drevom.
Prvý základ úspechu, a to kvalitná kamenná pec bola jednou z najväčších prekážok. Najvhodnejšie priestory na prevádzku reštaurácie sú tie, kde je najviac ľudí, ktorí na danom mieste trávia čas a vyhladnú. Obchodné centrá však kvôli potrebe vyvedenia komína neprichádzali do úvahy. Preto začali vo vlastných skromných priestoroch stavebnej spoločnosti, kde mali voľné ruky a nemuseli platiť nájom.
Jozef Šétaffy so synom tak postupne vybudovali obľúbenú sieť reštaurácií Pizza Mizza. Začínajúcim podnikateľom by odporučil, aby si vybudovali silné osobné zázemie, ktoré im poskytne podporu v čase neúspechu.
„Myslím si, že pri začiatku podnikania nie je ani tak dôležitý vek, ale primerané vzdelanie (vrátane ovládania svetových jazykov), schopnosť komunikácie (osobne aj na počítači), invenčnosť (napríklad vymyslieť nejaký start-up) a určité osobnostné predpoklady súvisiace s predmetom činnosti daného podnikania. Výhodou súčasnej generácie mladých v porovnaní s nami ‚v zrelšom veku‘ je, že oni môžu začať kedykoľvek. Začatie podnikania v zrelšom veku vo všeobecnosti síce prináša možnosť výhody využitia skúseností z predchádzajúcej činnosti, avšak konkrétne pre moju generáciu to nebola prvoplánová výhoda, ale nutnosť. Naviac, našou nevýhodou bolo, že prevažná väčšina z nás (okrem eštébákov a papalášov) vtedy nebola pripravená na podnikanie vzdelanostne, jazykovo (okrem ruštiny), ale najmä mentálne (svedčia o tom napríklad aj volebné preferencie našej generácie, výsledky volieb a v dôsledku toho aj súčasné politické nastavenie štátu, ktorý nevytvára pre podnikanie priaznivé podmienky).“
Jozef Šétaffy v súčasnosti je nie len úspešným podnikateľom, ktorému sa podarilo uspieť v segmente, v ktorom nemal predošlé odborné skúsenosti, ale od roku 2013 rozvíja svoje znalosti vo funkcii prezidenta Slovenskej franchisingovej asociácie. „Úspech je dosiahnutie nejakého vytýčeného pozitívneho cieľa (užitočného diela), dosahuje sa spravidla vynaložením systematického úsilia a práce.“ (Zdroj: http://www.uspechposlovensky.sk/nase-uspechy/biznis/jozef-setaffy)
Zo šírených príbehov o podnikateľoch sa môže zdať, že ide o doménu mladých a takmer neskúsených, ktorí nevidia cestu v zamestnaní, ale v podnikaní s voľnými rukami a na vlastné riziko. V skutočnosti však platí, že pre podnikanie nie je dôležitý vek, ale psychická pripravenosť na osamostatnenie sa, odvaha, odhodlanie a dobrý nápad v správny čas. Prekážkou nemusí byť ani investovanie do neznámeho podnikateľského segmentu.
Ľudia, ktorí nemali odvahu začať podnikať bezprostredne po škole a pracujú ako zamestnanci, by nemali byť deprimovaní a odrádzaní „stratou času“ v zamestnaní. Naopak, mali by využiť svoje doterajšie skúsenosti a brať ich ako výhodu.
Kedy je teda pre začiatky podnikania neskoro? Keď človek stratí chuť venovať svoju energiu na niečo nové a neznáme. Keď sa priority človeka zmenia natoľko, že zmenu profesie nevyhľadáva. Keď nemá dosť odhodlania a odvahy zobrať zodpovednosť za svoju finančnú istotu do vlastných rúk.