Koniec roka je obdobie, kedy sa podnikatelia zamýšľajú nad otázkou, či nie je výhodnejšie niektoré plánované investície uskutočniť ešte v aktuálnom zdaňovacom období a neprenášať ich do toho ďalšieho.
Aké možnosti v rámci plánovaných investícií a ich dopadu na daňové výdavky ako aj iné možnosti majú podnikatelia a obchodné spoločnosti ?
Celú sumu môžete odpísať len pri menších nákupoch
Dlhodobý hmotný majetok uvedený do užívania po 31. decembri 2011 sa riadi novými pravidlami odpisovania na daňové účely. Daňové odpisy takéhoto dlhodobého hmotného majetku v prvom roku už nie je možné uplatniť v plnej výške, ale len v pomernej časti z ročného odpisu vypočítaného v závislosti od počtu mesiacov používania bez ohľadu na metódu odpisovania.
Inak povedané – daňový odpis dlhodobého hmotného majetku sa v prvom roku vypočíta v alikvotnej časti zodpovedajúcej počtu mesiacov používania majetku, a to počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca zdaňovacieho obdobia.
Príklad:
Ak si podnikateľ v minulosti obstaral osobný automobil v hodnote 20 000 € a rozhodol sa ho odpisovať rovnomernou metódou, zaradil automobil do príslušnej odpisovej skupiny (v tomto prípade do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky) a odpis v prvom roku vypočítal ako podiel obstarávacej ceny majetku (v tomto prípade 20 000 €) a počtu rokov odpisovania (v tomto prípade 4 roky) bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci bol tento automobil zaradený do používania. Daňový odpis by bol vo výške 5 000 €.
Podľa nového znenia zákona je potrebné takto vypočítaný daňový odpis určiť v pomernej časti. Ak by bol automobil zaradený do používania napr. v decembri, potom by bolo možné uplatniť daňový odpis v prvom roku len vo výške 1/12, a teda v tomto prípade v sume 416,70 €. Preto, ak podnikateľ uvažuje nad nákupom nejakých investícií, ktoré sa budú vzhľadom na charakter a obstarávaciu cenu odpisovať, je potrebné nakupovať začiatkom roku, aby sa mohol uplatniť odpis za čo najviac mesiacov.
Limity na plne odpísateľné nákupy
Investície, ktoré však môže podnikateľ uskutočniť v závere roka tak, aby sa mu jednorázovo premietli do daňových výdavkov, sú investície v prípade nákupu hmotného majetku do 1700 € a nehmotného majetku do 2400 €. V praxi to znamená, že hmotný majetok ako napríklad notebook, vybavenie kancelárie, tlačiareň, nábytok v hodnote do 1700 € (v prípade platiteľa DPH bez tejto dane) je možné uplatniť do nákladov jednorázovo. Rovnako tiež napríklad nejaký software, alebo licenciu do výšky 2400 €, keďže ide o nehmotný majetok.
Výdavky na reklamu
Okrem nákupu hmotného alebo nehmotného majetku môže byť výdavkom na konci roku, ktorý ovplyvní daňové výdavky a teda aj základ dane podnikateľa, aj nákup
reklamných predmetov alebo reklamná akcia pre klienta. Koniec roka je čas, kedy sa rozdávajú
darčekové predmety ako poďakovanie za uplynulú spoluprácu. Kedy môžu byť daňovým výdavkom ? Podľa zákona dani z príjmov, § 19, písmeno k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,
To znamená, že daňový zákon uznáva za daňový výdavok všetky výdavky na reklamu, ktorá ako taká je definovaná v zákone o reklame. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. sa pritom vôbec neodvoláva na zákon o reklame. Je to z toho dôvodu, že zákon o reklame nerieši možnosti reklamného pôsobenia vyčerpávajúcim spôsobom. Keďže reklama môže mať rôznu podobu, potom aj výdavky (náklady) majú rôzny charakter (napr. z účtovného hľadiska pôjde o materiál, tovar, zvieratá, služby, odpisy a pod.).
Výška výdavkov (nákladov) na reklamu a propagáciu nie je zákonom č. 595/2003 Z. z. nijako limitovaná. Samozrejme, že pre uplatnenie výdavkov na reklamu musia byť dodržané aj ostatné všeobecné podmienky stanovené v zákone č. 595/2003 Z. z. (vecnosť, preukázateľnosť, zaúčtovanie).
Limit na reklamné predmety
Isté obmedzenie čo sa týka reklamy však zákon o dani z príjmov ustanovuje a to sú výdavky za reklamné predmety.
Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom nie sú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 16,60 € za jeden predmet. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výdavky na reprezentáciu v zásade nie sú daňovo uznaným výdavkom, a to aj keď priamo či nepriamo súvisia s podnikaním. Samotný zákon č. 595/2003 Z. z. bližšie nešpecifikuje, čo sa považuje za výdavok na reprezentáciu. Ide o výdavky, ktoré by mali zvyšovať „imidž“ daňového subjektu.
Za náklady na reprezentáciu sa považujú aj výdavky na pohostenie či zábavu. Z ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. zároveň možno vyvodiť, že reklamné predmety, aj keď sú určené na účely reprezentácie (napr. na účely pohostenia a zábavy), sú daňovo uznaným výdavkom za predpokladu, že ich hodnota neprevyšuje 16,60 € za jeden predmet.