Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Rastový potenciál strednej a východnej Európy zostáva aj napriek problémom vyspelej západnej Európy naďalej vysoký.
Potvrdzujú to aj očakávania v rámci novej štúdie UniCredit Bank, podľa ktorých by mal hospodársky rast v tomto regióne predstihnúť lídrov zo západnej časti Európy.
Do roku 2015 bude náš rast štvrtý najrýchlejší
Platí to aj pre samotné Slovensko, ktorému analytici UniCreditu predpovedajú na roky 2016 až 2020 priemerný rast hrubého domáceho produktu o 3,6 %. V rámci hodnoteného regiónu strednej a východnej Európy by tak rýchlejší ekonomický rast mali zaznamenať iba Turecko na úrovni 5,8 % a Rusko vo výške 4,3 %. Na roky 2013 až 2015 Slovensku UniCredit predpovedá v regióne štvrtý najrýchlejší rast v priemere na úrovni 2,6 %.
Potenciál rastu v regióne potvrdzuje aj relatívne nízky podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa, ktorý stále dosahuje iba tretinovú úroveň priemeru eurozóny. Rast by pritom mali poháňať skôr investície ako spotreba, keďže v regióne je potrebné modernizovať zastaranú infraštruktúru a zaviesť pokročilejšie technológie.
“Napriek kríze eurozóny ostáva dlhodobý potenciál strednej a východnej Európy nedotknutý. Príbeh ekonomickej konvergencie pokračuje, s podporou nevyhnutného zlepšovania regionálnej infraštruktúry a inštitucionálneho prostredia,“ povedal v piatok pri prezentácii štúdie v rámci výročnej konferencie Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Istanbule riaditeľ divízie pre strednú a východnú Európu skupiny UniCredit Gianni Franco Papa.
Ako dodal, rozhodujúcim faktorom podpory hospodárskeho rastu v regióne by mal naďalej zostať predovšetkým zahraničný dopyt. Pre Slovensko to platí dvojnásobne, keďže vlani bolo po Maďarsku druhou najotvorenejšou ekonomikou v regióne so zahraničným obchodom v objeme vyše 160 % hrubého domáceho produktu. Po útlme prílevu priamych zahraničných investícií v posledných rokoch sa však dá očakávať aj v tomto smere mierne oživenie. Platí to však skôr pre región ako celok. V prípade Slovenska totiž UniCredit prognózuje pre tento rok pokles prílevu priamych zahraničných investícií z vlaňajších 2,2 mld. eur na zhruba 700 mil. eur.
Rásť majú aj úvery
Zároveň s očakávaným oživením hospodárskeho rastu bankári očakávajú aj rast úverovania v krajinách regiónu. Podobne ako pri samotnom hospodárstve, aj v tomto prípade existujú totiž v strednej a východnej Európe oproti jej západnej časti značné rezervy. Pre porovnanie, úvery na bývanie predstavovali vlani v eurozóne 40 % hrubého domáceho produktu, kým napríklad na Slovensku to bolo iba 19 %. Zhruba polovičný v porovnaní s eurozónou bol aj podiel pri spotrebiteľskom financovaní. Podobne je to však aj pri financovaní korporátneho sektora. Kým penetrácia firemných úverov v eurozóne dosiahla 48 % hrubého domáceho produktu, na Slovensku to bolo iba 22 %. Potenciál však podľa UniCreditu nie je len v úverových produktoch, ale taktiež na strane vkladov a v ostatných bankových službách.
Čoraz významnejšiu úlohu pri financovaní korporátneho sektora budú pritom hrať zrejme aj európske fondy. Ich alokovaný objem napríklad v minulom roku prevýšil prílev zahraničných investícií do regiónu o 8 mld. eur. Dôležitá v tomto smere však je schopnosť jednotlivých krajín eurofondy aj skutočne vyčerpať. V rámci aktuálneho programového obdobia sa pritom zatiaľ najviac darí eurofondy čerpať Poliakom, ktorí do vlaňajšieho novembra vyčerpali 51 % z alokovanej sumy. Slovensko bolo v tomto smere slabšie s čerpaním na úrovni 39 %, ale pred Českou republikou, Bulharskom či Rumunskom.
