Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Existuje kategória podnikateľov, ktorým podnikateľský život neustále nastoľuje otázku, či je pre nich vhodnou formou podnikania spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo živnosť. Niektorí svoju dilemu vyriešili jednoducho tak, že majú živnosť a aj eseročku. Prelievanie ziskov medzi živnosťou a vlastnou eseročkou však nie je jednoduché, pretože daňová legislatíva sa bráni tejto forme optimalizácie daňovej povinnosti.
Ak si kúpite ročné predplatné v klube Podnikam.sk, tak VŠETKY E-BOOKY vrátane tohto môžete mať zdarma! Pre viac infomácií kliknite sem
Podnikateľ má dôvod zamýšľať sa nad tým, či hospodársky výsledok, ktorý má k dispozícii, podlieha zdaneniu v rámci živnosti, alebo v rámci pravidiel platných pre právnické osoby.
Z pohľadu zdaňovania sú medzi živnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzeným zásadné rozdiely. Výhodnosť jednotlivých modelov musí preto každý podnikateľ starostlivo zvážiť. Tento prepočet je navyše od roku 2017 urobiť odznova, keďže sa menia parametre daňových pravidiel.
Živnostníci si môžu vybrať akým spôsobom budú pristupovať k svojím výdavkom. Ak nevedú evidenciu skutočných výdavkov, môžu sa rozhodnúť pre paušálne výdavky. Tie podľa legislatívy platnej v roku 2016 môžu byť vo výške 40 % hodnoty príjmov, nie však viac ako 5 040 eur ročne.
Zmeny platné od roku 2017 však budú znamenať, že paušálne výdavky budú môcť byť na úrovni 60 % ročných príjmov, výška ich stropu sa pritom posúva na 20 tisíc eur. Pre živnostníkov platia dve sadzby dane z príjmov: 19 do výšky základu dane 35 022,31 eur a 25 % pre sumu nad touto hranicou. Živnostník si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a aj daňový bonus.
Zdaňovanie firiem
Zdaňovanie firiem funguje na odlišnom princípe a podmienky sa zdaňovania sa aj v tomto prípade od roku 2017 upravia. Sadzba dane z príjmov sa zníži z 22 % na 21 %. Od januára 2018 do platnosti vstupuje zdaňovanie dividend vo výške 7 %, pričom sa rušia zdravotné odvody z dividend vo výške 14 %, prestáva však zároveň platiť strop, ktorý je s dividendami spojený.
Vláda v programovom vyhlásení sľubuje aj zrušenie daňových licencií. Firmy nemôžu počítať s paušálnymi výdavkami, je pre nich dôležité dávať pozor na odpočítateľné a pripočítateľné položky.
Obchádzanie dane stráži zákon
To sú všetko okolnosti, ktoré by mohli vytvárať priestor na to, aby podnikateľ, pomocou svojej živnosti a eseročky, odviedol štátu čo najmenej. Proti týmto praktikám sa však bráni zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda daňový poriadok.
„Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada,“ uvádza sa v daňovom poriadku.
Cestou von z tejto situácie nie je ani fakturácia služieb medzi vlastnou firmou a vlastnou živnosťou. Zahraničné aj tuzemské prepojené, teda závislé, podnikateľské subjekty majú povinnosť dodržiavať zásady transferového oceňovania.
V podstate ide o to, že ak si tovary a služby medzi sebou fakturovali závislé subjekty, musia prihliadať na trhové ceny takýchto tovarov a služieb a vypracovať transferovú dokumentáciu. Tento princíp má brániť tomu, aby sa prostriedky medzi firmami, alebo aj živnosťou a vlastnou firmou, prelievali tak, že jeden subjekt vyfakturuje druhému napríklad prehnane drahé poradenské služby.
Napriek tomu, že dané rôzne formy podnikania sa uvedeným spôsobom nedajú použiť na daňovú optimalizáciu, mať živnosť aj eseročku, môže byť výhodné. Záleží však na konkrétnej situácii konkrétneho podnikateľa.
Pre podnikateľa môže byť nevýhodné stať sa platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) napríklad vzhľadom na štruktúru dodávateľov a odberateľov firmy. Práve vtedy môže byť výhodné rozdeliť si podnikanie do viacerých subjektov, či foriem.
Ak by všetky aktivity zastrešoval jeden subjekt, mohla by nastať situácia, že obrat firmy prekročí hranicu, za ktorou sú spoločnosti povinné povinne sa registrovať za platcu DPH. To nie je dobrý stav, ak reťazec dodávateľov a odberateľov tvoria z veľkej časti subjekty, ktoré nie sú platcami DPH.
