Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pracovná zdravotná služba (PZS) vykonáva činnosti týkajúce sa zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami zamestnancov a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výkonu lekárskych preventívnych prehliadok.
Pre najmenej rizikové pracovné kategórie bola povinná PZS zrušená. Od mája budúceho roka sa však chystajú ďalšie zmeny.
Rizikové pracovné kategórie
V prípade pracovnej zdravotnej služby je potrebné rozlišovať, do ktorej kategórie z pohľadu rizikovosti je práca zaradená. Zákon rozlišuje štyri kategórie, pričom na každú z nich sa vzťahujú rôzne povinnosti.
Do 1. kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií 2 až 4 sú uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z.
Zmenou zákona č. 124/2006 Z. z. od 1. januára 2012 zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2. Pre ďalšie dve kategórie platia špecifické povinnosti, ktoré však musí dodržiavať nielen zamestnávateľ, ale aj fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie.
Medzi povinnosti fyzickej osoby patrí:
zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,
zabezpečiť posudzovanie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu,
uchovávať 20 rokov od skončenia práce posudky,
predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie jej pracovných činností do kategórie rizikových prác
Špecifické kritériá na zdravotnú spôsobilosť sú však kladené okrem rizikových skupín aj pri vykonávaní práce, ktorú upravujú osobitné predpisy (napr. podľa Zákonníka práce – práca v noci, podľa všeobecne záväzných právnych predpisov – práca vodičov, železničiarov, súkromnej bezpečnostnej služby, práca so zobrazovacími jednotkami, práca s bremenami, práca vo výškach a pod.).
Povinné lekárske prehliadky
Rovnako aj fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby (SZČO), ak vykonáva rizikovú prácu alebo prácu, u ktorej sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť podľa osobitných predpisov, sa musí podrobiť lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.
Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov a u fyzických osôb – podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, ktorí vykonávajú prácu
v kategórii 3: je 1 krát za dva roky
v kategórii 4: je 1 krát ročne
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby.
V oblasti preventívnych zdravotných prehliadok pre niektoré profesie sa však opäť pripravujú zmeny. Má ísť napríklad o zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosti revíznych technikov, lešenárov, či o osoby obsluhujúce vybrané stavebné alebo poľnohospodárske stroje a zariadenia.
Zrušením povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2 však nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ani jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia pri práci pre všetkých zamestnancov. Medzi povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona č. 355/2007 Z. z. patrí naďalej hodnotiť zdravotné riziká pri práci, vypracovať posudok o riziku, kategorizovať práce z hľadiska zdravotných rizík, predkladať príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do kategórie 3 a 4, zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu a výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Náklady, ktoré má zamestnávateľ spojené so starostlivosťou o zdravie svojich zamestnancov sa mu vrátia v podobe vyššej produktivity práce, väčšej spokojnosti zamestnancov či ich menšej práceneschopnosti. Naopak, ak sa zamestnanci dlhodobo nachádzajú v neprimeraných podmienkach, odrazí sa to na ich zdraví, môžu vznikať choroby súvisiace s prácou alebo aj choroby z povolania. Takže starostlivosť o zdravie zamestnacov má pre zamestnávateľa pozítívny ekonomický prínos.
