Do parlamentu smeruje zákon, ktorý umožní úzkym záujmových skupinám zarábať na predaji slovenskej vody do zahraničia, tvrdí hnutie NOVA.
NOVA chce posúdiť ústavnosť navrhnutého zákona
„Riziko je netransparentnosť konania pri prideľovaní licencií. Hrozí, že na slovenskej vode zbohatnú len úzke záujmové skupiny,“ povedal na brífingu nezaradený poslanec NR SR a člen hnutia NOVA Martin Chren. Najproblémovejší je podľa hnutia paragraf o tom, ako môže firma alebo fyzická osoba získať licenciu na prevod vody – teda slovenskú vodu potrubím presúvať za hranice, kde ju bude predávať.
Podľa Chrena je zákon napísaný tak, že každý, kto bude mať záujem o túto činnosť, musí splniť veľa technických podmienok. Ich splnenie preukáže orgánu vodného hospodárstva, ktoré ich pošle na ministerstvo životného prostredia. „A tu nastáva prvý problém, ministerstvo preruší konanie na 90 dní bezdôvodne, kde zostáva priestor na netransparentné konania a posúva žiadosť na rozhodnutie vlády opäť bez časových či iných kritérií,“ vravel Chren s tým, že na konci celého procesu ešte musí ministerstvo uzavrieť zmluvu s poskytovateľom. „Vytvoril sa priestor na to, aby predávať slovenskú vodu do zahraničia mohli len vybrané a spriatelené subjekty orgánu ministerstva, ktoré sa dokážu dohodnúť,“ uviedol.
Podľa hnutia NOVA by mali mať prospech z prípadného predaja našej vody do zahraničia slovenskí občania. „Mal by na tom zarábať štát a nie súkromné firmy, ktoré si vybavia v netransparentnom procese licenciu,“ vyjadril sa Chren. V prípade udeľovania licencií na prevod vody by podľa NOVA bolo najlepšie zaviesť prvky trhovej súťaže. „Budeme sa snažiť zabrániť prijatiu tohto zákona, a pokiaľ bude prijatý, urobíme všetko preto, aby bol zrušený, zvážime možnú ústavnosť,“ uviedol šéf hnutia NOVA Daniel Lipšic.
Nova kritizuje aj privatizáciu akcií Telekomu
Proces privatizácie 49-percentného podielu spoločnosti Slovak Telekom (ST) podľa mimoparlamentného hnutia NOVA neriadi Ministerstvo hospodárstva SR (MH). „Už teraz sme svedkami toho, že začína ten proces konfliktom záujmov pri výbere poradcu, ktorým sú dve investičné banky J. P. Morgan a Citi a je tam silné podozrenie z konfliktu záujmov, pretože v oboch týchto bankách pracoval štátny tajomník ministerstva financií, pán Vazil Hudák,“ povedal po rokovaní parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Juraj Miškov z hnutia NOVA. „Navyše, celý tento proces sa nám javí, že vôbec neriadi ministerstvo hospodárstva, ktoré je kompetentným orgánom pre privatizáciu štátneho majetku, ale riadi ho zrejme Fond národného majetku SR spoločne s ministerstvom financií,“ doplnil.
Miškov na rokovaní hospodárskeho výboru predložil návrh uznesenia, v ktorom odporučil vláde zastaviť a zrušiť výber privatizačného poradcu. V uznesení zároveň žiadal, aby sa vypísalo nové výberové konanie na privatizačného poradcu, ktorého vyberie komisia, pričom jej súčasťou bude aj zástupca opozície. Výbor však tento návrh neschválil.
„My nekritizujeme to, že táto vláda privatizuje, veď nech privatizujú, koniec koncov to si budú musieť oni vysvetliť so svojimi voličmi, ale čo sa týka samotného procesu, my len žiadame, aby bol celý ten proces transparentný,“ konštatoval Miškov.
Pre plánovanú doprivatizáciu Slovak Telekomu vláda schválila novelu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Novela má vytvoriť zákonné predpoklady pre možnosť predaja akcií Slovak Telekomu novým postupom privatizácie, a to formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu (IPO). Najpreferovanejšou alternatívou predaja majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku (FNM) SR v spoločnosti Slovak Telekom je totiž predaj prostredníctvom IPO, v druhom rade priamy predaj, prípadne ich kombinácia.