Ako sa stať expertom na čokoľvek? Vyskúšajte v praxi tieto 4 rituály
Možno ste už počuli o tom, ako treba 10 000 hodín na to, aby sa z človeka stal expert na danú vec. Mnoho ľudí túto ideu však chápe nie úplne správne. Anders Ericsson, profesor v odbore psychológia, k tomu má čo povedať. Ericsson, ktorý pôsobí na floridskej štátnej univerzite, totiž teóriu o 10 000 hodinách vytvoril.
Čo teda je podstatou Erickssonovej teórie? Čo je dôležité vedieť? Pravidlo o 10 000 hodinách vlastne nie je pravidlom, pričom číslo 10 000 netreba vnímať ako záväzné a presné číslo. Množstvo času, počas ktorého sa treba niečomu venovať, sa totiž líši od jednej oblasti k druhej. 10 000 je priemerná orientačná hodnota, ale je pravda, že čím viac, tým lepšie. A druhá vec, ktorej treba rozumieť, je toto: ak sa človek chce stať expertom, musí si uvedomiť, že nejde len o to, aby trávil tisíce hodín robením čohosi stále dookola.
Ako sa teda správne snažiť stať sa v čomsi expertom? Tu sú štyri tipy:
-
Nájdite si mentora
Najdôležitejšou časťou premysleného tréningu či cvičenia je sám tréning či samo cvičenie (spravidla osamote). Jednoducho tá ťažká práca. Prvým krokom by však malo byť čosi iné. Človek predsa najprv potrebuje vedieť, čo (a ako) má robiť, preto potrebujete mentora, kouča či učiteľa. Tajomstvom sú v tomto kontexte mentálne „obrazy“. Potrebujete si ako človek, ktorý sa chce stať expertom, dokázať v hlave jasne a konkrétne predstaviť ten správny spôsob, ako niečo spraviť. Schopnosť vizualizovať tie vhodné „riešenia“ je aj podľa Erickssona tým, čo oddeľuje expertov od všetkých ostatných. Čím je vaša predstava o veci jasnejšia, tým ste schopnejší detegovať a korigovať chyby. A práve mentor vám môže v zdokonaľovaní a zjasňovaní vašich mentálnych „obrazov“ výrazne dopomôcť.
-
Kľúčom nie je ani tak „skúšať to viac“, ale skôr „skúšať to inak“
Podľa Erickssona je najväčším problémom väčšiny ľudí pri pokúšaní sa robiť veci lepšie v tom, že sa o to vlastne naozaj nesnažia. To, že človek čosi robí znova a znova, nutne neznamená, že sa tak v danej veci stáva lepším. Ak by to tak bolo, každý aktívny používateľ automobilu by bol excelentným vodičom. Opakovanie samo nestačí. Podľa Erickssona je dôležité dostať sa zo svojej komfortnej zóny. Tvrdí, že kvôli opakovaniu už bezmyšlienkovité vykonávanie nejakej činnosti nezvyšuje kvalitu výkonu. Keď sa pokúšate robiť veci lepšie, je to zábava? Áno? Potom to robíte úplne zle. Experti na seba tlačia, idú tvrdo za svojím. Potom sú z toho unavení, nie povznesení. Treba „vyhmatnúť“ svoje slabé stránky a pracovať na nich. A treba si tiež dávať špecifické, nie všeobecné ciele.
-
Podstatné je robenie, nie poznanie či vedenie
Prečítali ste si polovicu článku, ste už spolovice expertom? Nie. Ľudia robia chybu, keď si myslia, že vedenie a poznanie sa rovná robeniu. Nie, nerovná – teória a prax sú predsa dve rôzne veci. Keď sa budete hodiny dívať na futbal, nestane sa z vás skvelý stopér. Keď sa budete dokola dívať na sitkomy, neurobí to z vás vtipnejšieho človeka. Mať znalosti je dobré, treba sa však sústrediť na budovanie si zručností. Pamätajte si v tomto kontexte tri veci: 1. sústredenie, 2. spätnú väzba a 3. fixovanie. Musíte sa sústrediť na realizovanie čohosi podľa príslušného mentálneho „obrazu“, potom potrebujete objektívny feedback a nakoniec musíte pristúpiť k analýze toho, čo ste urobili zle a ako by to bolo lepšie.
-
Treba „študovať“ minulosť, aby mohla byť budúcnosť lepšia
Niekedy nepríde spätná väzba dostatočne rýchlo, čo je problémom mnohých prác. Ako tvrdí Ericksson, doktori môžu zlepšovať svoje schopnosti prezeraním si starých röntgenových snímok, odhadovaním diagnóz a následným porovnávajúcim vyhodnocovaním úspešnosti diagnostiky. Toto môže urobiť i človek, ktorý nie je lekár a ktorému chýba feedback. Stačí sa oboznamovať s prácou, ktorá už bola v minulosti posúdená, resp. ohodnotená. Je to dobrý spôsob, ako rozvíjať svoje „mentálne svaly“ a zlepšovať svoje schopnosti. Najlepšie je sa takýmto záležitostiam venovať ráno, keď je človek ešte „čerstvý“ a nezaťažený bežnými problémami.