Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Počas nášho pracovného života sa neraz dostaneme do situácie, kedy z rôznych dôvodov meníme zamestnanie. Na začiatku každého nového pracovného pomeru má zamestnávateľ a zamestnanec k dispozícii tzv. skúšobnú dobu, ktorá im umožňuje zistiť, či je zamestnanec na danú prácu a pracovnú pozíciu vhodný kandidát a či je pre neho daná práca naozaj tým, čo chce robiť. V článku si tiež priblížime, aká je maximálna dĺžka skúšobnej doby a či ju môže zamestnávateľ predĺžiť a pozrieme sa aj na to, aké má práva zamestnanec počas skúšobnej doby.
Dĺžka skúšobnej doby
Skúšobnú dobu upravuje v Zákonník práce v ustanovení § 45. Dohodnutie skúšobnej doby nie je zo zákona povinné, absencia skúšobnej doby v zmluve je v praxi však skôr výnimkou. Podľa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá trvá najviac tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, možno určiť v zmluve skúšobnú dobu až v dĺžke šesť mesiacov. Takto dohodnutú skúšobnú dobu nie je možné viac predlžovať. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.
TIP:
Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu. V prípade vzájomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa je možné skúšobnú dobu aj úplne zrušiť počas jej trvania.
Ak zamestnanec ani zamestnávateľ nedoručí druhej strane písomné ukončenie pracovného pomeru, trvá pracovný pomer po skončení skúšobnej doby automaticky ďalej. Vzhľadom na to, že skúšobná doba je akýmsi overením si vhodnosti práce pre zamestnanca aj zamestnávateľa, končí sa zvyčajne vyhodnotením pôsobenia zamestnanca v spoločnosti počas jej trvania. Toto vyhodnotenie je oficiálnym procesom, ktorý sa odohráva za prítomnosti nadriadeného, alebo aj pracovníka z oblasti ľudských zdrojov, kedy zamestnanec aj nadriadený zhodnotia jeho doterajšie pôsobenie v spoločnosti.
Dovolenka počas skúšobnej doby
Počas prvých 3 mesiacov nemá zamestnanec nárok na dovolenku, keďže Zákonník práce určuje nárok na dovolenku zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa pritom nesčítavajú. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
TIP:
Pri vzájomnej dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom môže zamestnávateľ umožniť zamestnancovi čerpať dovolenku aj počas skúšobnej doby.
Predĺženie skúšobnej doby
Zákon ustanovuje, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Medzi prekážky v práci patrí napríklad choroba alebo úraz zamestnanca (práceneschopnosť), materská dovolenka a rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny a starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Zamestnávateľ je zároveň povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z nasledovných dôvodov:
a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení,
b) narodenie dieťaťa zamestnancovi,
c) sprevádzanie,
d) úmrtie rodinného príslušníka,
e) svadba,
f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím,
g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy,
h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie,
i) vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru.
Ak sa v praxi jedná o prekážky v práci na strane zamestnanca, je možné predĺžiť skúšobnú dobu o čas, počas ktorého zamestnanec kvôli týmto prekážkam nepracuje. V prípade, že dôjde k prekážkam v práci na strane zamestnávateľa, ako je napríklad prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, nemožno zamestnancovi predĺžovať skúšobnú o čas, počas ktorého zamestnanec nepracoval.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe
Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ aj zamestnanec ukončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Pracovný pomer musí byť ukončený písomne. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa doručuje druhému účastníkovi spravidla aspoň 3 dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť. Ukončenie pracovného pomeru môže byť druhej strane oznámené aj v kratšom čase, avšak pre udržanie korektných vzťahov je vhodné oznámiť ukončenie pracovného pomeru druhej strane čo najskôr, aby si zamestnávateľ mohol zohnať vhodnú náhradu a zamestnanec mohol začať hľadať inú prácu.
Pokiaľ ide o tehotnú ženu, alebo matku do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu ženu, môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer počas skúšobnej doby len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náležite písomne odôvodniť. Inak je toto skončenie pracovného pomeru neplatné.
Správanie zamestnanca počas skúšobnej doby
Zamestnanec by si mal počas skúšobnej doby dávať pozor najmä na včasné príchody do práce. Taktiež by nemal odchádzať pred skončením pracovnej smeny, vhodné je prípadne zostať v práci dlhšie, pokiaľ má zamestnanec prácu, ktorú môže ešte v daný deň dokončiť. Zamestnávateľovi tak ukáže svoju dochvíľnosť, precíznosť a záujem o danú pracovnú pozíciu. Samozrejme, aj počas skúšobnej doby sa vám môže stať, že v nepredvídateľnej situácii budete musieť niečo vybaviť a odísť z práce skôr. Na takúto situáciu vždy vopred zamestnávateľa upozornite a vyžiadajte si jeho súhlas.
Počas skúšobnej doby je tiež vhodné prejaviť čo najväčší záujem o danú prácu. Pýtajte sa, robte si poznámky, zaujímajte sa o všetky detaily. Pravdepodobne vám nepôjde všetko hneď perfektne, ale je lepšie ak si už raz vysvetlenú problematiku viete opäť preštudovať zo svojich poznámok, ako sa na ňu opätovne pýtať kolegov, samozrejme s niektorými detailami vám určite kolegovia radi pomôžu.
Neodmietajte nové úlohy a prácu nad rámec vašich povinností. Počas skúšobnej doby by ste mali zamestnávateľovi ukázať vašu dobrú vôľu a záujem učiť sa nové veci a tiež oddanosť spoločnosti. Ak vás teda požiada, aby ste v práci ostali o niečo dlhšia a dokončili úlohu, nehľadajte výhovorky, ale spôsoby ako sa danej situácii prispôsobiť. Takto mnohí zamestnávatelia počas skúšobnej doby zisťujú, ako budete na podobné úlohy reagovať v budúcnosti.
V prípade, že nie ste ochotní v práci ostávať nadčas, čo je tiež pochopiteľné z rôznych dôvodov, môžete to zamestnávateľovi slušne oznámiť. Pokiaľ si to situácia vyslovene nevyžaduje napríklad pre to, že na druhý deň máte dôležitý odovzdávací termín, tak aj vy máte nárok na vaše súkromie a nie je dôvod, aby ste ostávali v práci nadčas, ak takýto nadčas nie je zmluvne ukotvený a riadne platený.
Každý prosperujúci vzťah, pracovnoprávne vzťahy nevynímajúc, je založený na otvorenej komunikácii, ochote, dôvere, vzájomnej úcte a rešpekte, ktoré sa budujú od prvého dňa tohto vzťahu. Rovnováha musí byť na oboch stranách a zamestnávateľ aj zamestnanec musia mať pocit, že ich práca napĺňa, má pre nich skutočný zmysel a význam, že je optimálne ohodnotená a riadne vykonávaná a musí v nej byť prítomná aj rovnováha medzi pracovným a súkromným životom.
Viac ľudského prístupu v pracovných vzťahoch je dôležitým faktorom, ktorý pomáha budovať dôveru, bezpečný priestor na sebavyjadrenie a dobre vykonávanú prácu. Zamestnávatelia, ktorí chcú lojálnych zamestnancov, musia mať k nim tiež rovnaký prístup, lebo pokiaľ ktorákoľvek zo strán svoju pozíciu akokoľvek zneužíva, takýto vzťah nie je harmonický, vytvára sa pritom nerovnováha, ktorá sa po čase určitým spôsobom prejaví nespokojnosťou na jednej alebo druhej strane, prípadne na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu. Vzťahy založené na akomkoľvek zneužívaní moci, postavenia, manipulácii alebo kontrole, nikdy nie sú trvalo udržateľné, a to platí pre každú životnú oblasť.
Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.
FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU
